Sobota, 28. november, 2020 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

Vianoce v sanitke

Hovoríme s MUDr. Monikou Droppovou, riaditeľkou ce

Tohto roku v septembri usporiadalo Združenie na podporu záchrannej služby Záchrana – Turiec, Stanica urgentnej medicíny - Klinika AIM, Martinská fakultná nemocnica a Jeseniova lekárska fakulta UK Martin v metropole Turca a okolí súťažné stretnutie záchranárov z celého Slovenska s medzinárodnou účasťou pod názvom Záchrana 2003. A pretože sa s prácou záchranárov stretávame denne aj v bežnom živote, tešila sa súťaž značnej pozornosti občanov i médií. Veď pri všetkých náhlych zdravotných príhodách či nešťastiach a katastrofách sa nezaobídeme bez rýchlej záchrannej služby.

Skryť Vypnúť reklamu

Preto sme sa v čase relatívneho pokoja, pohody a mieru, ktoré panujú v našich domácnostiach počas najkrajších sviatkov rodiny, s krátkym časovým odstupom porozprávali s jednou z tímu martinských záchranárov, riaditeľkou súťaže Monikou Droppovou, anesteziologičkou, lekárkou Kliniky anesteziológie a intenzívnej medicíny Martinskej fakultnej nemocnice. Reč bude o zabezpečení a realizácii súťaže pre 28 zdravotníckých posádok z celého Slovenska a Českej republiky, simulovanom hromadnom nešťastí, ktoré sa odohralo v Košútoch, o prírodných krásach nášho regiónu, o práci záchranárov v bežnej každodennej praxi a napokon aj o tých Vianociach v sanitke či na stanici rýchlej zdravotníckej pomoci...

V živote človeka má všetko na svete svoj začiatok. Kde, kedy, v čom a ako sa vzalo u mladej ženy - lekárky rozhodnutie slúžiť na záchranke?

Skryť Vypnúť reklamu

Už keď som tu, v Martine, študovala medicínu, bavili ma také akútnejšie veci. Vždy som bola rada priamo pri čine, dokonca som chcela robiť operačný odbor, mojím snom bola ortopédia. Od toho ma však odhovorili, pretože je to pre ženu veľmi náročné. Ako kompromis som si zvolila anestézu. Vedela som, že na operačnej sále budem stále v atmosfére činu, v kontakte s chirurgickými disciplínami. Preto moje prvé žiadosti po škole išli týmto smerom. Vyberala som si medzi Popradom a Martinom. Martin zvíťazil, rozhodli o tom určite aj kamarátske väzby zo školy a dosť zavážila krása Turca, hoci prím má stále jednoznačne môj rodný Liptov. A tak som tu už vyše desať rokov a som tu rada...

Ale ešte nevieme nič o vašej ceste k záchranárstvu...

Keď som po skončení lekárskej fakulty v roku 1991 nastúpila na ARO, tento medicínsky odbor v sebe vtedy zahŕňal anestéziu, intenzívnu medicínu a aj záchrannú službu. Tak som sa vlastne k záchranke dostala celkom spontánne a prirodzene. Pochopiteľne, kým som prišla robiť na ARO, nemala som o práci na záchranke žiadnu predstavu. Práve vtedy sme dostali prvý mercedes, teda troška lepšie auto od tej známej „tisícdvestotrojky„. Asi po roku práce na oddelení som sa prihlásila na dvojtýždňovú stáž do Francúzska, „na skusy„ na centrálny príjem a na ARO. Ale moji kolegovia chceli, aby som tam poobzerala aj ako robia Francúzi záchranku. Tak ma teda posadili do tej parádnej sanitky. Ešte nie síce naostro ako kolegyňu lekárku, ale aby mi poukazovali, ako to beží v záchranárskom vozidle u nás. No a to bol pre mňa taký celkom spontánny impulz, ktorý spôsobil, že ma práca záchranára osobne zaujala a doslova chytila. Odvtedy v nej slúžim veľmi rada, od roku 1994 dodnes je to jedno plné desaťročie... No a keď som začala slúžiť, zistila som, že je to vlastne to, po čom som túžila už ako študentka.

Skryť Vypnúť reklamu

Práca na záchranke je určite predovšetkým o záchrane ľudských životov, ale určite aj o príhodách či silných zážitkoch...

Táto práca je určite predovšetkým o dobrom kolektíve, a možno práve najmä o ňom. Je o robote v tíme, ale rozhodne to nie je o peniazoch. A príhody lekárky z praxe záchranárky? Pravda je taká, že aj lekár je človek ako každý iný. Keď však príde na miesto „činu„, nie je čas na pocity, strach, súcit, ľútosť, to na človeka doľahne až potom. Príde mi ľúto tých ľudí, pacientov, postihnutých, je to jedno, či ide o nehodu, úraz či ťažké ochorenie alebo náhle úmrtie. Mám jeden dávny veľmi silný zážitok a nosím ho v sebe dodnes. Bola to smrť dieťaťa, ktoré spadlo z bicykla hlavou na obrubník. Keď sme prišli na miesto, už z auta som videla, že je zle. Ale človek na tvári miesta koná okamžite a automaticky. Pocity zo zmareného mladučkého života, keď naša pomoc už nie je nič platná, to na mňa doľahlo, až keď sme sa vrátili do nemocnice...

Ako by ste podľa vašich medicínskych i ľudských skúseností charakterizovali odbor záchranná služba. Čo je to za človeka - ten záchranár?

V súčasnosti je taká tendencia, že sa záchranky osamostatňujú, vyčleňujú sa mimo oddelenia anesteziológie a intenzívnej medicíny. Záchranka dnes zďaleka nie je len – naložiť a odviezť. Veľakrát o tom, či človek prežije, ale najmä o kvalite jeho ďalšieho života, rozhodujú rýchlosť a odbornosť poskytnutej pomoci, povestné prvé minúty. Záchranár preto musí na sebe neustále pracovať.

Rýchla záchranná služba by mala slúžiť na riešenie život ohrozujúcich stavov a situácií. Mali by sme byť pri tých akútnych stavoch, kde bežná návšteva praktického lekára alebo pohotovosti nestačí. Máme na to jednak špeciálne vybavenie, rýchle vozidlo a záchranku slúžia ľudia, ktorí sa venujú akútnej medicíne. Jednoducho, robota záchranára, ak ju chce robiť dobre, sa nedá robiť len ako zamestnanie. Služby na záchranke sú pre nás koníčkom. Záchranár telom aj dušou to robí preto, že chce, nie že musí. Okrem tímu, ktorý dorazí „na miesto„, dôležitú a zodpovednú úlohu má aj dispečerka, ktorá preberá hlásenia. Ona musí sama rozhodnúť, či pošle k prípadu záchranku alebo niekoho iného. Často pri tom vychádza zo zmäteného hlásenia človeka, ktorý je v šoku. Musí sa ho pýtať tak, aby sa dozvedela dôležité informácie. A ľudia často reagujú podráždene: Čo sa vypytujete, pošlite sem záchranku, a hotovo! A pritom je odkázaná len na obyčajný papier a ceruzku, žiaden počítačový záznamník. Možno raz budeme mať aj to! Veľakrát sa ľudia sťažujú, že meškáme, že nám to dlho trvá. A nám sa zdá, že sme tam strašne rýchlo. Šofér sanitky je pritom zodpovedný za celú posádku, nemôže kvôli jednej minúte riskovať našu bezpečnosť.

Záchranka, to je tím. Ako vzniká dobrá posádka?

Podstatné na záchrannej službe je, že je to tímová práca. V Martine máme ešte stále ten prepych, že na výjazde sme v zložení lekár, sestra alebo záchranár, ošetrovateľ a vodič. Bežne to už takto nie je, jazdí trojčlenný tím, v Turčianskych Tepliciach to už funguje takto. Preto si aj vodiči dopĺňajú vzdelanie, lebo pri záchrane v teréne treba každé ruky, pri práci sme jeden od druhého závislí. Pravdaže, existuje hierarchia. Lekár velí, ale sám si nepomôže. V tom je tá práca vlastne aj pekná a je fajn, keď sú dobré vzťahy. Preto nemám rada konflikty na pracovisku, lebo si to odnesie pohoda pri robote. Snažím sa s ľuďmi vychádzať dobre. Veď prečo si kaziť pri takej ťažkej a stresujúcej práci vzájomné vzťahy, keď sa denne jeden na druhého potrebujeme spoľahnúť. Veľa razy je tá naša záchranárska práca aj fyzicky namáhavá, ba aj nebezpečná - priamo na preplnených cestách i možnosťou nakaziť sa.

Na Slovensku aj v Čechách sa každý rok usporiadava súťaž záchranných tímov. Slovenské pravidlá hovoria, že kto vyhrá v predchádzajúcom ročníku, organizuje ten ďalší na domácej pôde...

U nás je súťaž vždy v inom meste. Tí čo sú najlepší, spolu s výhrou získajú aj právo organizovať ďalší ročník. Pred časom v Kežmarku sme mali víťazstvo na dosah ruky, boli sme tretí. Už vtedy sme si predstavovali, čo by bolo, keby sme vyhrali. A tento sen sa nám splnil v Košiciach. Posádka z Martina bola najlepšia. Konkurencia bola silná, ale vyrovnaná. Presne tak, ako to bolo v tomto roku v septembri tu, v Martine. Našu úprimnú radosť z víťazstva o chvíľu vystriedal stres z toho, čo nás čaká. Odrazu sme zistili, že celá organizácia je iba na nás a my ani vlastne nevieme, čo všetko to obnáša. Vymyslieť úlohy do súťaže, to bol najmenší problém. Objavilo sa však aj množstvo „drobností“. Vybaviť poistenie všetkých posádok, vstupy do pešej zóny, povolenia od polície mesta, správy ciest... Samozrejme, ruka v ruke s prvými úlohami nastal - ako vo všetkom - hlavný problém: peniaze! ... Na začiatku navyše naši chlapci záchranári vymysleli, že k súťaži pripojíme aj simulované hromadné nešťastie, a to boli odrazu starosti ešte navyše...

Prečo bolo také dôležité zaradiť do martinskej súťaže aj hromadné nešťastie?

Malo za úlohu preveriť práve fungovanie integrovaného záchranného systému v praxi. Keď overiť integrovaný záchranný systém, tak určite nielen so záchranármi. Oslovili sme od Ministerstva vnútra SR, cez civilnú obranu, políciu, železničnú políciu, vojsko, hasičov, až po stredné školy hádam všetkých. Úloha znela - preveriť súčinnosť a schopnosť koordinácie pomoci pri podobných udalostiach. V dnešnej dobe také čosi, bohužiaľ, nie je žiadna od života odtrhnutá teória, môže sa to stať kedykoľvek a kdekoľvek. V našom prípade to bol síce vymyslený simulovaný teroristický útok na firmu Probugas, ale dnes predsa počúvame v správach o katastrofách celkom bežne. Do úlohy s hromadným nešťastím sme šli aj s rizikom, že dokážeme, ako to nefunguje, odhalíme nedostatky. V realite sú podmienky celkom iné. Nikdy, pri žiadnom hromadnom nešťastí, nebude pohromade okamžite 28 plne vybavených sanitiek. Keby sa to tu naozaj stalo, v reáli martinských záchranárskych podmienok postavíme možno dve vozidlá, stiahneme posádku z Teplíc, požiadame o pomoc Žilinu, Kubín, Ružomberok... Ale kým budú na mieste, to už je celkom iná časová strata... Ostane pozitívnou skutočnosťou, že simulované hromadné nešťastie v takom rozsahu, ako sme ho pripravili v Martine, sa uskutočnilo na Slovensku v rámci súťaže profesionálnych záchranárskych posádok po prvý raz...

Simulované nešťastie potvrdilo schopnosti organizátorov aj posádok zdravotrej záchrannej služby koordinovať náročné požiadavky a potreby v reálnom priestore a čase. Ako ste sa potrápili s prípravou a organizáciou súťaže?

Využili sme naše skúsenosti z predchádzajúcich ročníkov, na ktorých sme sa zúčastnili, poradili nám aj kolegovia z Kežmarku, ktorí súťaž organizovali dva razy. Na príprave sme intenzívne pracovali už od januára 2003. V apríli sme založili Združenie na podporu záchrannej služby Záchrana -Turiec. To bol nevyhnutný krok, pretože sme potrebovali mať otvorený účet, na ktorý by sme dostávali legálne a bez problémov peniaze od sponzorov. Pokiaľ išlo o peniaze, všetci vieme, aká je situácia v zdravotníctve. Preto sme museli hľadať iné zdroje. Združenie, ktoré sme založili, súťaž aj organizovalo. Organizačný tím vznikol celkom jednoducho: vedúca lekárka Stanice urgentnej medicíny v MFN zvolala schôdzu. Na nej sme sa prihlásili tí, ktorí sme mali záujem pracovať pri organizácii súťaže. Podľa záujmu a dobrovoľnej aktivity rozdelila jednotlivé úlohy. Na samotnej organizácii sa už počas priebehu súťaže podieľalo veľmi veľa ľudí, v podstate kompletne celá záchranka, aj množstvo dobrovoľníkov. Nie je možné všetkých menovať, no najväčšiu dávku tvrdej roboty v prípravných fázach majú na konte sestrička Dáša Chlapíková, záchranár Martin Žiak a Jozef Sudický, vodiči Braňo Špánik a Ľubomír Svetlovský. Z lekárov sme na súťažných úlohách pracovali spoločne s Richardom Koyšom a pomohla nám tiež Katarína Hriňová. Pripravili sme nočné aj denné súťažné etapy. Jednotlivé úlohy sme situovali do okolia Martina. Už od začiatku bolo naším zámerom ukázať prostredníctvom umiestnenia jednotlivých úloh obdivuhodnú scenériu regiónu Turca. Krásy turčianskej záhradky ukázali trasy, ktoré viedli Cestou SNP, okolím Sučian, Ontária, Bystričky, Jasenskej doliny. Štyri úlohy sme umiestnili priamo v meste Martin, aby aj laická verejnosť mala možnosť nazrieť do záchranárskej práce.

Mali posádky pri súťažnom vyťažení vôbec čas vnímať kraj?

Výber terénu sa nám oplatil, ba aj vrátil. Mali sme nádherné jesenné počasie, a tak boli najmä v dennej etape ľudia v posádkach doslova nadšení Turcom. Krásy turčianskej prírody ich očarili, žasli nad ňou rovnako kolegovia z južného Slovenska aj Čiech. Okrem krás Turca a toho, že nám vyšlo také fantastické počasie, boli jednoznačne úžasní „domáci„, ľudia v dedinách, na jednotlivých stanoviskách. Veľmi milo som bola prekvapená ochotou cudzích ľudí, ktorí nás prijali veľmi príjemne do svojich súkromných dvorov. Hostili nielen figurantov a rozhodcov, nachystali dokonca teplé jedlo, ale ponúkli kávou či minerálkou aj posádky sanitiek. Mladý kastelán na Sklabinskom hrade, ktorý nemá so záchranármi ani medicínou určite nič spoločné, pripravil hrianky pre rozhodcov na raňajky a potom ešte priniesol hrudy kozieho syra. V Blatnici zasa bez toho, aby sme o tom spolu pri príprave stanoviska čosi hovorili, ponúkli domáci malé občerstvenie pre všetkých, vrátane súťažiacich posádok. Podobne to bolo v Sklabini aj v Belej. Od tých obyvateľov to bolo ohromné ľudské gesto. Celá súťaž bola dosť namáhavá, posádky, rozhodcovia aj figuranti z nej boli fyzicky vyčerpaní, takže im to od tých obyčajných, pohostinných ľudí fantasticky dobre padlo.

Súťažné úlohy dozaista neboli učebnicové...

Snažili sme sa pripraviť úlohy z rea­lity, nevymýšľať žiadne záludnosti, žiadne chytáky, čerpali sme z našej konkrétnej praxe. Po vyhodnotení súťaže, v uvoľnenej atmosfére, keď opadne nervozita z toho, ako to dopadne, sme mali od kolegov príjemné priame ohlasy. Mňa osobne veľmi potešila pochvala z Čiech. Nestretla som sa s nikým, kto by súťaž pohanil, hoci sme tak po odbornej stránke, ako aj fyzicky posádkam určite dali zabrať.

Teraz trocha obráťme list. Blížia sai Vianoce a s nimi čas, keď sme všetci najradšej doma, v rodinách. Služba lekára - záchranára si však nevyberá. Aké sú teda najkrajšie sviatky strávené v službe na záchranke?

Na Vianoce sa slúži ako každý iný deň, 24 hodín nonstop. Na každého z nás niektorý zo sviatkov vyjde, nemôže predsa jeden odslúžiť všetko, to by bolo nekolegiálne. No pocitovo a atmosférou je táto služba samozrejme trocha iná. Práca však musí fungovať cez Vianoce tak, akoby ani neboli. Pochopiteľne, že si tie sviatky aj v robote nejakým spôsobom urobíme, pripomenieme, prizdobíme. Pripravíme si štedrovečernú večeru, sadneme si spolu, ak sa dá a akosi spontánne sa k sebe chováme tak vianočne, sviatočnejšie. Výjazdy za prípadmi sú však podobné ako inokedy. Človek síce musí byť stále profesionál, ale darmo, cez sviatky to akosi citlivejšie vnímame všetci. Inak, Vianoce cítiť aj v správaní ľudí, ku ktorým nás privádza služba. Sú iní, milší, srdečnejší, štedrejší, ponúknu koláčikmi, usmejú sa. Predsa len, všade cítiť tú dojemnú atmosféru sviatkov. Aj my chceme byť doma, so svojimi. No vybrala som si svoju prácu dobrovoľne, a tak sa s tým, že k povolaniu lekára patria služby, musím vyrovnať. Treba to zobrať ako skutočnosť a povedať si: Na Štedrý deň doma síce nebudem, ale na Božie narodenie alebo Štefana už hej...

Vlasta Kunovská

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bývanie v meste predlžuje život
  2. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  6. Aká je chémia vôní
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  1. Darček? Špičková autonavigácie Mio Spirit 8670 Full EÚ Lifetime!
  2. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  3. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  4. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  5. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  6. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  7. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  8. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  9. Aká je chémia vôní
  10. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 29 988
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 17 364
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 14 530
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 10 329
  5. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 643
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 418
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 106
  8. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 7 918
  9. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 824
  10. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 494
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Gader chcú rozvíjať

v Blatnici zriadili automatické parkovisko. Plánujú z neho financovať rozvoj doliny.

Automatické parkovisko je len prvým krokom k lepšej budúcnosti Gaderskej doliny.

Spílili nebezpečný strom

Viac než storočný strom mohol ohrozovať majetok i životy.

Strom bol nebezpečný, museli ho spíliť.

Martin zabojuje o prestížny titul

Metropola Turca je v hre o Európske hlavné mesto kultúry. Kompetentní sa odvolávajú na históriu, kandidatúru stavajú na projekte z roku 2008.

Igor Válek (vľavo) a Peter Cabadaj, ktorí zastrešujú projekt kandidatúry Martina na Európske hlavné mesto kultúry 2026.

II. TRIEDA: Boj o prvú štvorku má parádne grády

Za odohratými zápasmi jesennej časti obzrieme so zástupcami troch klubov druhej triedy - Ďanovej Kláštora a Hája. Trochu sme rozobrali aj témy týkajúce sa slovenskej reprezentácie.

Jozef Šavol opäť doviedol svoj tím na priebežné prvé miesto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Maľbu na trnavskom paneláku za tisíce eur autor prerobí, ľuďom sa nepáči

Mala vyžarovať pozitívnu energiu, ľudia zo sídliska ju však prijali veľmi rozpačito.

Pri nehode v centre Zvolena vyhasol ľudský život

Nehoda sa stala v blízkosti Zvolenského zámku.

Obnažená a dobitá žena ležala pred bytovkou v Holíči

Pred incidentom v meste popíjala s dvoma mužmi.

Zlatomoravský vajda zomrel. Ešte bude mela, hovoria miestni

Podľa ľudí blízkych komunite ešte nie je isté, kto ho nahradí.

Už ste čítali?