Základná škola v Dolnej Štubni prešla v posledných rokoch viacerými zmenami. Postupne v nej došlo k úbytku tried aj žiakov a hrozil jej zánik. V minulom školskom roku, keď štvrtáci končili prvý stupeň tejto základnej školy, prišli na zápis iba štyri deti, a tak nebolo možné otvoriť prvý ročník. V súčasnosti je tu iba jediná trieda, v ktorej sa učia žiaci druhého a štvrtého ročníka. Marta Kapustová je zároveň učiteľkou riaditeľkou a okrem nej tu pracuje iba vychovávateľka školského klubu detí. V hornej triede majú žiaci rodinné prostredie a vďaka blízkosti kúpeľného parku a lesoparku Bôr sa tu venujú environmentálnej výchove.
Sponzori postihnutých sa nenašli
Tejto škole bolo treba dať po úbytku žiakov nový zmysel, a tak tvorca novej školskej koncepcie, ktorým je vedúci Spoločného obecného úradu v Turčianskych Tepliciach Milan Litva, navrhol, aby sa škola v Dolnej Štubni zamerala na prácu s viacnásobne postihnutými deťmi. Túto koncepciu podporili aj poslanci mestského zastupiteľstva, a tak v priestoroch prízemia ZŠ v Dolnej Štubni otvorili detašovanú špeciálnu triedu ZŠ na Školskej ulici. V súčasnosti sa tu jedna učiteľka so zameraním na špeciálnu pedagogiku, vychovávateľka a asistentka, starajú spoločne o 5 detí. Minulý týždeň sme ich navštívili. Privítala nás špeciálna pedagogička Iveta Vrabcová a vychovávateľka Zuzana Šupolíková. Dozvedeli sme sa, že trieda a herňa síce nie sú zatiaľ zariadené tak, ako by bolo potrebné, ale ich vybavenie rehabilitačným stolom, špeciálnymi lavicami a bezbariérové úpravy WC by stáli desaťtisíce až stotisíce korún. Žiaľ, zatiaľ sa nenašiel žiadny sponzor, ktorý by bol ochotný deti s viacnásobným postihnutím podporiť.
Z núdze cnosť
Zuzana Šupolíková poskytla pre špeciálnu triedu dokonca vlastný masážny stôl. K vychovávateľstvu v špeciálnej škole ju priviedli spletité životné cesty. Je matkou dvoch detí postihnutých detskou mozgovou obrnou, a tak sa naučila o ne starať a cvičiť s nimi špeciálne rehabilitačné cvičenia. Teraz sa vďaka vlastným skúsenostiam venuje aj ďalším trom deťom v škole. „Hľadala som niekoho, kto by dokázal mojim deťom pomôcť. Ochotný bol Milan Litva, ktorý našiel vhodné priestory pre špeciálnu triedu. Najťažšie je v takýchto prípadoch získať špeciálneho pedagóga. Oslovila som svoju známu Ivetu Vrabcovú, ktorá je kvalifikovanou špeciálnou pedagogičkou a venovala sa predtým deťom s postihnutím sluchu, ja som vyštudovala pedagogickú a sociálnu akadémiu, a tak sme mali všetky predpoklady na otvorenie jednej triedy,„ povedala nám Zuzana Šupolíková.
Do dolnoštubnianskej špeciálnej triedy dochádzajú každý pracovný deň alebo tri razy týždenne rodičia s postihnutými deťmi zo Skleného, Kremnických Baní a Hornej Vsi pri Kremnici. Dve z nich vôbec nerozprávajú, ale všetkých päť detí potrebuje individuálnu výučbu. Iveta Vrabcová im niektoré učebnice a pracovné zošity vytvára sama. Rodičia postihnutých detí občas pomôžu s vystrihávaním obrázkov do učebníc a zošitov. Deti sa učia s I. Vrabcovou čítať, počítať a kresliť podľa šablón. Je to náročná práca, lebo viacnásobne postihnutým deťom trvá učenie oveľa dlhšie ako zdravým. „Chceli by sme, aby deti v špeciálnej škole absolvovali aj hipoterapiu, spoluprácu sme sa snažili nadviazať aj s kúpeľmi a v súčasnosti spolupracujeme aj s Michalom Tatárom z centra voľného času Úsmev, ktorý sa venuje liečbe detí umením (arteterapia). Špecializované školstvo má predpoklady rozvíjať sa v Dolnej Štubni aj v budúcnosti, ale v jednej takejto triede nemôže byť viac ako šesť detí. Na otvorenie ďalšej triedy by bola potrebná druhá odborníčka na špeciálnu pedagogiku,„ povedala nám Iveta Vrabcová.
Dvere do budúcnosti sú otvorené
V niektorých špecializovaných školách je zavedený internátny systém s ubytovaním detí aj niektorého z rodičov. Samozrejme, priestory v škole v Dolnej Štubni by bolo treba na takýto systém prispôsobiť. Realizácia takéhoto projektu v Turčianskych Tepliciach nie je vylúčená. Od budúceho roka sa naviac otvárajú možnosti na financovanie projektov z fondov EÚ.
Zaujímala nás aj skutočnosť, ako v jednej budove v súčasnosti nažívajú deti základnej školy a špeciálnej triedy. Od Marty Kapustovej sme sa dozvedeli, že zdravé deti si na postihnuté zvykli, cez veľké prestávky ich povozia po chodbe a ak je vonku teplo, tak aj po školskom dvore. Budúcnosť tejto školy je otvorená, ale najdôležitejšie je to, že v súčasnosti pomáha tým deťom, ktoré nemali to šťastie, aby sa narodili zdravé. Text : Braňo Gregor
