Kto sa u nás v Turci vyberie do ktorejkoľvek divadelnej obce na premiéru, vie presne, čo ho tam počká a neminie. V prvom rade - žiadna divácka kríza, hľadiská tunajších kultúrnych domov sú tradične zaplnené do posledného miestečka. Navyše, medzi turčianskymi ochotníckymi súbormi je najmä v posledných sezónach krásnym zvykom posielať pozvánky a tiež srdečné osobné pozvania na svoje vzájomné divadelné premiéry s radosťou i zvedavo prijímať.
Tohtoročnú štafetu príťažlivých zimných večerov s divadlom a súčasne kolegiálnych stretnutí ochotníckych „krásnych bláznov„ odštartoval Divadelný súbor Za Váhom pri Obecnom úrade v Lipovci. Tunajší ochotníci mali na priateľské pozvania vzácnych hostí, dobrých kamarátov, známych i rodinných príslušníkov do hľadiska lipovského kultúrneho domu osobitne dôležitý dôvod. Ako prví v tejto sezónne pripravili svoju premiéru novej divadelnej hry. Komédia Štefana Kršňáka S brokovnicou na manžela sa zhodou okolností ocitla na tunajšom domácom javisku s odstupom vyše dvadsiatich rokov po druhý raz. Pre tých, ktorí si ju pamätáme z prvého uvedenia, to bol o zvedavý dôvod prísť a byť pri tom navyše...
Ochotníci z Lipovca spolu s vedením obce na čele s pani starostkou Zdenkou Kellerovou však uvedenie novej premiéry do života spojili s dôstojným pripomenutím významného výročia, zapísaného v kultúrnej histórii obce veľkými písmenami. Jubilujúce ochotnícke divadlo si to dozaista zaslúži. Veď práve v tomto roku si zapíšu na Lipovci do divadelnej aj obecnej kroniky s úspechom zavŕšených sedemdesiat sezón hrávania divadla.
O plodnosti tvorby ochotníkov v tejto obci v priereze plných siedmich desiatok rokov, generáciami odovzdávanom bohatstve tvorivých osobností, svedčila precízne pripravená a kultivovane zvládnutá úvodná slávnosť. O to vzácnejšia a hrejivejšia, že sa odohrala ešte pred otvorením premiérovej divadelnej opony. Dostalo sa na nej zaslúženého osobného ocenenia podstatnej časti súčasného aktívneho súboru Za Váhom v Lipovci a niektorým jej dávnejším či celkom nedávnym úspešným členom.
Za všetkých nemenovaných, nie však anonymných, menujme aspoň Olinku Figurovú, ktorá si k svojmu stálemu postu vedúcej súboru, dlhoročne a ešte donedávna na doskách znamenajúcich svet aktívne pôsobiacej skvelej herečky, pribrala dobrovoľne práve v tejto sezóne tiež režisérsku rolu. Navyše si O. Figurová, s precíznou znalosťou dobových súvislostí, prepojením dávnej histórie s nedávnou živou súčasnosťou, až po známu, aktuálnu prítomnosť súboru Za Váhom pripravila na slávnostný premiérový večer tiež hodnotný, obsažný príhovor. Nezabudla v ňom na osobnosti, ktoré stoja na úsvite dejín divadla z ochoty na Lipovci. Pripomenula v potrebnej a únosnej skratke úspechy a ocenenia súboru v posledných desiatich či dvadsiatich rokoch, ako ich dosahovali za svoje herecké výkony v kontexte turčianskeho ochotníckeho divadla na prehliadkach v Belej-Duliciach, či aj v divadelných konfrontáciách na Námestovských divadelných dňoch, teda v širšom rámci kultúrnych súvislostí nášho kraja.
Významné miesto súboru Za Váhom v Lipovci potvrdil pred premiérovým publikom ešte jeden slávnostný akt. Na tohtoročnej Scénickej žatve mala byť ochotníckemu divadelnému súboru slávnostne odovzdaná Pamätná medaila G. F. Belopotockého. Je udeľovaná každoročne úspešným jubilujúcim súborom za zásluhy o ochotnícke divadlo, a to generálnym riaditeľom Národného osvetového centra v Bratislave Jánom Tazberíkom. Akýmsi nedopatrením sa o tom súbor nedozvedel včas, o medailu však neprišiel. V zastúpení vedenia TOS ju divadelníkom z Lipovca odovzdala Iveta Sumková z Turčianskeho osvetového strediska.
No a teraz sa už prenesme po slávnosti pripomenutia sedemdesiatin hrávania divadla z ochoty na Lipovci do rýdzo ochotníckeho divadelného deja. Práve sa začína úsmevná „honba„ S brokovnicou na manžela, v komédii takpovediac z našej dnešnej horúcej súčasnosti. Tohtoročné „oprášenie„ hry od Štefana Kršňáka sa udialo po dvadsaťjedenročnom odstupe v zmysle divadelných návratov súčasných ochotníkov na Lipovci. Sedelo nás v hľadisku veruže určite viac, ako iba zopár, čo sme si veľmi dobre zapamätali tú pôvodnú inscenáciu. Aj z vtedajšieho súboru sa na jej obnovenú premiéru prišli pozrieť viacerí. Teraz však v úlohe nedočkavých divákov. Situácia dozaista mierne „hendykepujúca„ pre tých hercov, ktorí mali svoju premiéru Brokovnice... práve ešte iba slávnostne pred sebou.
Nie sú však na lipovských doskách ani oni žiadni novici: britká, rázna, živelná Editka Hromadová ako Cecília, na oko nemastný –neslaný, celkom podriadený manžel Mirko Šovčík alias Ferdiš Kútik, Alexandra Pitková, ako ich školovaná, no najmä nenápadne vydajachtivá dcéra Eva, Miroslav Pančuha v úlohe nedobrovoľného Kútikovho kumpána, aj starého mládenca Imra Repu, čo je ním len očistom, či Peťo Kašík ako suverénna služba na všeobecný poriadok, dávajúci do laty divákov v hľadisku, aj hercov na javisku. Spolu s technikmajstrom Františkom Hricom, osvedčenou, pohotovou šepkárkou Magdou Trabalíkovou a pod presnou režisérskou taktovkou Oľgy Figurovej sa do toho na javiskiu pustili bez bázne a hany. S chuťou a zápalom, ako sa na ochotníkov patrí a očakáva. Vlasta Kunovská
