Pamätáte si na meno Pavol Bražina? Priaznivci kulturistiky a silákov určite. Bola to veľká martinská kulturistická nádej. Nečakane sa v roku 1999 vytratil zo scény. A mal vtedy necelých dvadsať. Čo sa stalo?
„Bol som úspešný juniorský reprezentant SR, ale nenominovali ma na vtedajšie juniorské majstrovstvá sveta v kulturistike. Mal som pocit, že som tam mal ísť, že na to mám. No, a účasť na takom podujatí a prípadný úspech by mi otvorili brány do sveta a tiež k sponzorom, bez ktorých sa tento finančne dosť náročný šport nedá robiť vrcholovo. To všetko padlo, a tak som sa s krivdou v srdci rozhodol, že športovú kariéru skončím...„
Toto tvrdé rozhodnutie však po čase korigoval. Povedal si, že by bola škoda toľkých mesiacov driny a po roku mu už začali činky a atmosféra posilňovní chýbať. A tak koniec nebol až taký definitívny. Našťastie. Pavol Bražina začal trénovať, ako hovorí, len tak sám pre seba, aby nestratil kondičku a výborne vyformované svaly. Na to, že by mohol reprezentovať Slovensko na svetových kulturistických pódiách, už prestal myslieť. Zato sa celkom vážne hral s myšlienkou štartovať na majstrovstvách Slovenska v roku 2000. V príprave si však zranil koleno a opäť tu bola pauza. Koleno ale stále pobolievalo, no a viete si predstaviť kulturistu v plnom tréningu, ktorý sa nemôže spoľahnúť na pevnosť svojho kolenného väziva? To je nemožné, a tak Pavol Bražina už druhý raz v duchu skončil pretekársku kariéru. Tentoraz by to ale bolo z donútenia...
„Neprestal som trénovať. V rámci možností som pokračoval, najprv som zaťažoval viac vrch, neskôr som skúšal, aké to koleno vlastne je. Musím povedať, že ma to bolí stále, ale drží. Môžem trénovať naplno...„
Pavol počul od ľudí blízkych, ktorí mu kedysi fandili, dosť slov o tom, že už sotva niečo dokáže. To ho začalo motivovať, aby im dokázal opak. A tak sa cieľavedomo pripravoval na návrat na kulturistické pódiá. Cieľovým obdobím bola jeseň 2003. Dokopy mal namierené na päť pretekov na Slovensku i v Čechách, ktoré sa konali v priebehu októbra a novembra.
Premiéru absolvoval na veľkej cene Opavy a hneď mal pred sebou konkurenciu ako hrom. Štartoval v kategórii nad 90 kilogramov, čo býva tradične najsilnejšie obsadená kategória. Premiérový výsledok - 8. miesto spomedzi pätnástich pretekárov európskej kvality. Nijako to nenarušilo jeho psychiku, ani prípravu na ďalšie dôležité štarty. Hovorí: „Bola to moja prvá súťaž po štyroch rokoch, bral som to športovo a bol som rád, že som späť... Cítil som však veľmi nervózny. Hlavou mi vírilo všetko to, čo som zažil ešte v juniorských časoch, najmä pózovanie a prezentáciu svojho tela, nevedel som, ako a či to vôbec na pódiu zvládnem. Potom sa to už zo súťaže na súťaž lepšilo, prišla tá stará pohoda... „
Hneď nato štartoval na dvoch významných slovenských veľkých cenách. Umiestnenia už boli lepšie, v Trnave skončil piaty a v Poprade štvrtý a už siahal na stupienok víťazov. Chýbal mu naozaj už iba ten povestný chĺpok... Potom cestoval do Čelákovíc a tu už skupine kvalitných súperov dal pocítiť, že sa vracia ten „starý„ Bražina. Skončil celkovo druhý a na víťaza mal iba jednobodovú stratu. Jesennú súťažnú šnúru skončil na veľkej cene v Dubnici. Po veľkom boji so svojim rivalom ešte z juniorských čias Borisom Príhradským z Liptovského Mikuláša sa opäť mohol tešiť s druhého miesta, opäť iba s tesnou stratou za víťazom.
„Na tento jesenný seriál som sa naplno pripravoval tri a pol mesiaca, čo je krátky čas na to, aby to bolo stopercentné. Aby som skvalitnil postavu a vyrysoval ju tak, ako si to predstavujem. Začal som vlastne z ničoho, odznova, a tak si dosiahnuté výsledky veľmi vážim. Bolo to nad moje očakávanie, veľmi príjemne som sám seba prekvapil...„
Pavol Bražina sa teda dôrazne vrátil na kulturistické pódiá. Zaregistrovali ho funkcionári, tréneri i súperi. Zatiaľ ako pretekára Vinohradov Bratislava, ktoré ho prichýlili. Neznamená to „útek„ z Martina, P. Bražina naďalej v Martine žije, trénuje a vie si predstaviť, že by tu onedlho mohol vzniknúť aj kulturistický oddiel, v drese ktorého by chcel pretekať. „Verím, že pod vedením Petra Paceru, ktorý aj mne veľmi pomohol pri návrate na pódia, sa to podarí...„
Príjemná správa pre kulturistickú verejnosť Pavol Bražina je opäť tu a určite chce dosiahnuť ešte viac, ako dosiahol túto jeseň. „Chuti je veľa, ale peňazí málo. Verím, že nájdem niekoho, kto by podporil moje ciele. Kulturistika je drahý šport, najmä v príprave. Ale nenariekam, veľa ľudí je správnych, vedia pomôcť a chcú pomôcť. Len ich treba nájsť...„
Na jar 2004 sa konajú majstrovstvá Slovenska v kulturistike a Pavol Bražina by chcel v novej kategórii do 90 kg zaútočiť na prvenstvo - pravda, ak bude mať na to podmienky. Slovenský šampionát je totiž kvalifikáciou na majstrovstvá Európy a on by rád urobil ten krok, ktorý mu ako juniorovi pred štyrmi rokmi nevyšiel.Igor Gabaj