Presne na sviatok Kataríny sme aspoň pre tento rok uzavreli 7. sériu vašej tipovacej ligy. Utorok bol slávnostný nielen pre Katky, ale aj pre Jána Kráľa z Vrútok, víťaza jesennej série VTL, ktorý si v cestovnej kancelárii Stahl Reisen v Martine prevzal hlavnú cenu – týždňový pobyt v Tatranských Matliaroch v hoteli Hutník pre dve osoby v hodnote 10 tisíc korún...
Ešte skôr, ako sme sa s víťazom potešili z jeho zaslúženej odmeny, zalistovali sme si archívom jesennej série VTL a okrem konštatovania, že to bola vec nevídaná (až traja získali v konečnom súčte víťazných 107 bodov), sme museli priznať, že tipujúci sú z roka na rok na rok kvalitnejší. Prvý raz sa totiž stalo, že až 6 hráčov dosiahlo viac ako 100 bodov. No, a súboj najlepších Jána Kráľa, Alojza Kučeru (ten bol asi najväčší smoliar série) a Radoslava Svitača bol priam neuveriteľný. Prvý raz o celkovom víťazovi nerozhodol bodový zisk, ale pomocné pravidlo (väčší počet bodov v poslednom kole). Teda, Ján Kráľ musel mať na víťazstvo aj veľa, veľa šťastia...
Nezačal práve najlepšie. V 1. kole „zamínusoval„ a do súťaže štartoval až z 987. miesta. Potom už pravidelne zbieral veľmi slušné bodové zisky a až na jediný výpadok v 10 .kole (0 bodov), bol stále vysoko v pluse. Dvakrát (v 8. a 12. kole) si pripísal dokonca 14 bodov, v poslednom 12 bodov... V 4. kole bol už na 151. mieste, v 6. kole sa dostal do prvej stovky (53), v 9. kole do prvej desiatky (10) a už z nej nevypadol. Naopak...
„Nemám žiadne obľúbené mužstvo, možno aj preto sa mi darilo byť nad vecou a neviazal ma žiaden fanúšikovský záujem. Pred troma rokmi som dával na Vrútky, ale teraz to už nemalo význam, lebo som videl, v akom stave hrajú... Tipujem výlučne, nikto mi neradí, v tomto som samotár. Každú sobotu či nedeľu som sadol na bicykel a išiel som pozorovať mužstvá z okolia – Kľačany, Lipovec, Vrútky, Priekopu. Robil som také okružné jazdy, jeden polčas tam a druhý inde. No a potom som sa vracal pre výsledky...„ – takto spomína na svoju úspešnú tipérsku jeseň 55-ročný Ján Kráľ. Na Vrútkach býva 35 rokov, ale pochádza z Podhája, a ako každý správny Podhájčan začínal naháňať loptu ako ľavé krídlo v Hutníku Martin. S futbalom pokračoval aj na vojenčine (dva roky za Duklu Litoměřice), no a potom hrával za Záturčie. Zaujímavé, všetko kluby, ktoré už neexistujú... Potom ešte dlhé roky kopal za chýrnu jedenástku Pivovaru. Ten už tiež neexistuje. „Ešte šťastie, že som pred pár rokmi z pivovaru odišiel do iného zamestnania, asi by ma porazilo, keby som bol svedkom takého konca...„
Asi tri-štyri kolá pred koncom jesennej série vraj tušil, že by mu to mohlo vyjsť, ale posledný týždeň pred finišom už tomu neveril...
„Zdalo sa mi, že šesťbodovú stratu už nedobehnem, že to už Lojzo Kučera určite vyhrá. Ja ho poznám dobre, on ma nie, ak iba z videnia, a zaujímavé je, že v tú rozhodujúcu nedeľu sme boli spolu na futbale v Priekope a stáli sme od seba len pár metrov... Ešte pred tým som stretol ďalšieho známeho futbalistu Vojta Madu, s ktorým som hrával, a on sa ma pýta – dostihneš toho Lojza? A ju mu hovorím, ale kdeže, to je skúsený futbalista a tréner, to sa nemôže stať, už si to nepustí... No, a keď ste mi v nedeľu večer volali, tak som nechcel veriť vlastným ušiam. Nevedel som, čo je vo veci, taký som bol vykoľajený. Trvalo mi dlho, až som si uvedomil, že som víťazom. A žena mi hovorí – to máš odmenu za tú nedeľnú cyklistiku...„
O úrovni turčianskeho futbalu nemá práve najvyššiu mienku. Trápia ho najmä nevyrovnané výkony mužstiev. „Jednu nedeľu ich vidíte hrať ako z partesu, ale o týždeň – dva ich nemožno ani poznať ako hrajú zle. Aj preto je tipovanie veľmi ťažké. No, a Vrútky, to je pre mňa veľkým sklamaním. Nielen tým, ako stoja v tabuľke, ale najmä tým, aký prístup majú hráči k futbalu...„
Futbalu však zostáva verný i naďalej. Na otázku, či bude aj naďalej tipovať s Novým Životom Turca, odpovedá jedným slovom – určite!
Text : (baj)
