Nedávno prišiel do našej redakcie list nášho čitateľa z Martina. Reagoval ním na rozhovor s riaditeľom Správy Národného parku Veľká Fatra Jánom Kadlečíkom a jeho spolupracovníkom Petrom Vantarom, ktorý sme uverejnili v 44. čísle NŽT. V článku Menej je niekedy viac sa obaja spomínaní pracovníci Správy NP Veľká Fatra vyjadrovali okrem iného k problematike pripravovaného návštevného poriadku tohto národného parku. Ladislav Bednár reagoval na túto problematiku v súvislosti so skúsenosťami, ktoré sa mu prihodili tento rok na Borišove. „Na Borišove som sa cítil ako na vrchole blaha. Bol krásny výhľad na Kľak, Martinské hole, Minčol, Úplaz, Kľačiansku Maguru, obidva fatranské Kriváne, Chleb a Hromové... Potom sa všetko krásne skončilo, lebo prišli traja ochranári a hneď sa do mňa pustili, že čo robím na vrchole Borišova. Vraj som v národnom parku na neznačkovanom chodníku. Povedali mi, že turistov je už vo Veľkej Fatre toľko, že oni (ochranári) nemajú svoje súkromie a že mi dajú pokutu. S ochranármi nebola rozumná reč, a tak som znechutený zišiel do chaty. Mne sa tiež nepáčia vykrádači hniezd, nedisciplinovaní motorkári a odpadky pri chodníkoch. Nepáči sa mi ani eróziou poškodená krajina, nelegálne výruby, pytliaci, čučoriedkári pri cestách. Čo si ale mám myslieť o takýchto ochranároch prírody? Smerovník pod Borišovom v súčasnosti ukazuje, že chodník na vrchol tohto kopca je prístupný, aj keď nie je označený. Samotní ochranári priznávajú, že ešte nie je schválený návštevný poriadok národného parku. Riešia v ňom aj také problémy, kde si turisti v potoku môžu omočiť nohy či sedieť mimo chodníka. Ale ako riešia situácie, ktoré pri turistike môžu nastať? Čo ak niekto nechtiac zíde z chodníka, čo sa v hmle môže stať veľmi ľahko. A čo biologické potreby človeka? Napríklad, ak si turista v núdzi potrebuje nabrať vodu z prameňa mimo označeného turistického chodníka? Znamená to zákaz lyžovania aj koniec zimných prechodov na bežkách? Takýchto otázok by som mohol položiť viac a bol by som rád, keby návštevný poriadok riešil aj nepredvídané situácie," napísal vo svojom liste Ladislav Bednár. O stanovisko k skúsenostiam L. Bednára s ochranármi sme požiadali riaditeľa správy NP Veľká Fatra Jána Kadlečíka.
„Pojem ochranca prírody, prípadne ochranár, je veľmi široký. Zahŕňa jednotlivcov z rôznych skupín od členov mimovládnych organizácií (vrátane ochrancov práv zvierat), cez členov dobrovoľnej stráže prírody až po profesionálnych pracovníkov organizácií štátnej ochrany prírody a orgánov štátnej správy. V tomto konkrétnom prípade stretnutia L. Bednára na Borišove s „ochranármi„ opisovanom v liste nie je možné reagovať na jeho negatívne dojmy z tohto stretnutia bez konfrontácie s pracovníkmi Správy Národného parku Veľká Fatra vykonávajúcimi kontrolnú činnosť v teréne a spresnenia času tohto stretnutia, pretože mohlo ísť aj o komunikáciu s členmi dobrovoľných zložiek. Pracovníci štátnej ochrany prírody sú identifikovateľní podľa služobného preukazu a odznaku so štátnym znakom. Uvedomujeme si, že obraz ochrany prírody vo verejnosti vo všeobecnosti nie je práve pozitívny, našich pracovníkov ale vedieme k výchovnému pôsobeniu a nekonfliktnému vzťahu k návštevníkom územia a snažíme sa o lepšiu komunikáciu so samosprávou aj širokou verejnosťou. Vyhrážanie sa pokutami a sťažovanie sa na množstvo práce s turistami nie je metódou práce Správy NP Veľká Fatra. Pretože nám záleží na dobrom mene nášho pracoviska, môže sa každý návštevník národného parku obrátiť s negatívnou skúsenosťou priamo na jeho správu a vyjasniť si svoje stanovisko. Na reakcie ochranárov na Borišove uvedené v liste si žiadny zo zamestnancov správy NP nespomína. Spomínanému čitateľovi radi predložíme návštevný poriadok národného parku, v ktorom sa nepočíta ani so zákazom zimných prechodov Veľkej Fatry na bežkách, ani so znemožnením nabratia si vody mimo turistického chodníka a radi zodpovieme aj na ďalšie otázky,„ povedal nám Ján Kadlečík.
Správa NP Veľká Fatra sa snaží o vyjasňovanie si stanovísk s každým, kto má nejaké výhrady alebo námietky k podmienkam ochrany územia a k vymáhaniu práva v ochrane prírody. Svedčí o tom aj návrh na stretnutie so zástupcami obcí, ktoré sa negatívne vyjadrili k návrhu návštevného poriadku a otvorenosť na rokovanie s tými, ktorí uplatnili svoje pripomienky. „Môžeme sa ale pohybovať iba v hraniciach zákona na ochranu prírody a je našou povinnosťou sledovať a kontrolovať jeho dodržiavanie. V žiadnom prípade nemožno očakávať od Správy NP Veľká Fatra extrémne prístupy pri nie zámerných vybočeniach z právneho rámca alebo pri ohrození života a zdravia návštevníkov. Návštevný poriadok slúži len na usmernenie využívania parku pri poznávaní prírody... Komunikácia s verejnosťou bola v minulosti jedným zo slabých miest práce ochrancov prírody.„ dodal na záver Ján Kadlečík. (gg)
