Vernisáže výstav či iné kultúrne aktivity spojené so stretnutiami pod vľúdnou strechou „domu u Horákovcov„, hoci rozlohou neveľkého, sú zaručene a bezo zvyšku vždy zážitkom rovnajúcim sa istote, dokonca viacnásobenej. Ako návštevníka vás poteší už samotná kultúrna udalosť, na ktorú ste sem prišli, či na pozvánku alebo informovaní najjednoduchším, t. j. tamtamovým kanálom. Hneď na úvod vás vo dverách víta a pohladí onen dobre známy, vždy neomylne prítomný, síce nehmotný, predsa však perfektne hmatateľný génius loci. Jednoducho, tento dom je z tých, ktoré majú vzácneho dobrého ducha svojho miesta... Pravda, o to, aby mal onen priestorový dobrý duch voľné pole pôsobnosti, sa zasa vzorne starajú jeho obyvateľky, pracovníčky SNM - Etnografického múzea, Dokumentačného centra českej kultúry na Slovensku. Bezpochyby, tento ľudsky vzácny a kultúrou pulzujúci priestor má v Martine dobre známu adresu na Moyzesovej ulici 11.
Bolo len zatiaľ nevyslovenou otázkou, kedy príde pod touto strechou aj k takému vzácnemu stretnutiu, aké je v dome u Horákovcov prítomné tentoraz. Stalo sa tak v priaznivých súradniciach času, príťažlivosťou daného miesta, podčiarknuté vzájomným porozumením zúčastnených strán. Svojho času prišli „domáce„ panie v dokumentačnom centre spolu s neskoršou kurátorkou Evou Králikovou na myšlienku urobiť výstavu významého knižného grafika, tvorcu krásnej knihy, naturalizovaného Martinčana Roberta Broža. Spočiatku ich trocha aj trápilo, či majstra knižného remesla neodradí perspektíva expozície v takmer „nevýstavne„ skromnom priestore. Našťastie, tieto obavy sa ukázali ako celkom márne. A tak je tu sprístupnená, už po slávnostnej vernisáži, od 6. novembra 2003 krásna výstava. Naozaj je svojou osobitou formou aj obsahom, hodným umeleckých kvalít jej autora Roberta Broža, celkom nevídaná. Príťažlivá výstava ponúka intímne rozhovory s knihou s trvaním do februára budúceho roka.
Hovoriť o Robertovi Brožovi a jeho posvätenom tvorivom stretaní s knihou, v toku búrlivých spoločenských premien i osobnou poctivou tvorbou naplneného času, je - menovite v našich martinských podmienkach - zrejme povestným nosením dreva do lesa... Nájdu sa vrchovatou mierou práve v týchto mimoriadnych priestoroch a vo vystavenej osobnej korešpondencii mnohé vzácne potvrdenia majstrovstva Roberta Broža. Skutočným majstrom je podľa vyznaní takých osobností slovenskej, a to nielen knižnej kultúry, akými sú napr. Milan Rúfus či Martin Martinček, Maša Haľamová alebo Margita Figuli. Svedectvo úcty a vďaky k tvorivému umeleckému „vybaveniu„ jeho knihy vzdal Robertovi Brožovi tiež nikto menší ako Koloman Sokol. Slovenský maliar a grafik, podstatnú časť svojho života žijúci za oceánom v Amerike, sa za knižnú „výpravu„ svojej spomienkovej knihy Čas, ktorý som žil, ďakuje osobným listom popri Rúfusovi a „výtečným„ tlačiarňam Robertovi Brožovi.
Podobné venovania či vyznania nájde pozorný návštevník v špeciálnej vitríne, zaplnenej osobnými vyznaniami početných spolupracovníkov, s akými sa počas svojej bohatej púte ku knižným láskam pohyboval Robert Brož po celý svoj tvorivý život.
Doslova „usvedčujúcim i svedkami, potvrdzujúcimi majstrovstvo knižnej grafiky ako vzácneho remesla aj skutočného umenia, vychádzajúceho spod rúk majstra Broža, sú vystavené vybrané krásne knihy v malom torze z jeho celoživotného diela. Všetky sú posvätené známou značkou takou charakteristickou v hre dvoch písmen mena martinského majstra knihy, tvoriaceho knižnú tvár v premenách času. Vojdite sa pozrieť a postáť v tichom rozhovore s majstrom a jeho bohatým dielom.
Vlasta Kunovská