Ako vo svojom komentári (uverejnené v NŽT č. 44 pod titulkom Rok reforiem, rok utrpenia) správne poznamenal Peter Schutz, politika je asi jediná disciplína, kde je uhol pohľadu dôležitejší než objektívne danosti predmetu. Dovolím si teda ponúknuť svoj pohľad, pohľad poslanca vládnej koalície, na rok činnosti vlády Mikuláša Dzurindu.
Myslím, že jednotlivé kroky a výsledky súčasnej vlády nie je potrebné príliš komentovať. Hovoria totiž samé za seba, stačí ich len spomenúť. Ešte nedávno bola nezamestnanosť problémom, ktorý najviac trápil našich občanov. Od začiatku roku jej úroveň klesla o viac ako 3 % a dnes sa pohybuje na úrovni 13,89 %. Iste, i to je stále vysoké číslo, ale je potrebné vidieť pozitívny trend znižovania a najmä treba zdôrazniť, že nejde len o výsledok administratívnych opatrení. Napríklad v septembri bolo z evidencie úradov práce vyradených 42 tisíc ľudí, pričom až dve tretiny preto, že si našli novú prácu a aj v októbri, keď už pominul priaznivý efekt sezónnych prác sa úroveň nezamestnanosti udržala pod hranicou 14 %.
Ďalším odvážnym krokom je schválenie daňovej reformy, ktorej hlavným cieľom je zjednodušenie daňových zákonov a zníženie daňového zaťaženia. Spolu so sprehľadnením a urýchlením procesu zakladania spoločností, prijatými opatreniami v boji proti korupcii (zákon o špeciálnom súde, špeciálnom prokurátorovi, rozšírenie možnosti použitia agenta provokatéra) a ďalšími zmenami zákonov ide o kroky, ktoré prispejú k vytvoreniu právneho prostredia priaznivého pre podnikanie. Uvedené zmeny boli nevyhnutné preto, aby sa Slovensko z pohľadu investorov stalo zaujímavou krajinou. Viac investorov znamená viac práce, rýchlejší rast ekonomiky, čo sa následne prejaví i v raste miezd a celkovej životnej úrovne občanov.
Slovenská vláda ako jedna z mála našla odvahu adekvátnymi krokmi čeliť mimoriadne nepriaznivému demografickému vývoju, keď neustále rastie počet občanov v dôchodkovom veku, zatiaľ čo počet občanov v aktívnom veku klesá. Priebežný systém financovania dôchodkov sa z tohto dôvodu už o pár rokov stane nefunkčný. Jediným spôsobom, ako zabezpečiť schopnosť štátu vyplácať dôchodky, je prechod na systém sporenia na vlastných účtoch. Ide o značne komplikovaný proces, ktorý však umožní štátu garantovať výplatu dôchodkov bez toho, aby bolo nevyhnutné uvažovať o zvyšovaní veku odchodu do dôchodku až na 67 rokov, ako sme toho svedkami v krajinách, ktoré sa i naďalej spoliehajú na priebežný systém. Pričom je celkom možné, že o 5 rokov budú musieť uvažovať o zvýšení veku odchodu možno na 70 rokov. My sme sa rozhodli ísť inou cestou, ktorá za stanovených podmienok dokonca umožní zvoliť si vek odchodu do dôchodku. Každému však bude garantovať, že i o 20 či 50 rokov dostane dôchodok, na ktorý má nárok. Je pravda, že viaceré z týchto reforiem spôsobujú u ľudí neistotu a niekedy dokonca i prejavy odmietania. Treba ale mať na zreteli, že nevyhnutnosť realizácie reforiem je daná objektívnymi skutočnosťami - ako spomenutý rast veku obyvateľstva - a nie sú len výsledkom vôle politikov.
Členstvo v EÚ i v NATO sa zdá byť neohroziteľné. V poslednej hodnotiacej správe Európskej komisie sa kladne premietli všetky opatrenia vlády. Armáda stále prechádza procesom zásadných zmien, ktoré priamo či nepriamo súvisia s členstvom v NATO. Na to, aby sme boli schopní zohrávať aktívnu úlohu v EÚ pri presadzovaní našich i európskych záujmov a naplnili záväzok vybudovať do roku 2006 profesionálnu armádu, bude potrebné ešte veľa úsilia. Nejde teda o automatizované procesy, ktoré by prebiehali bez potrebnej miery úsilia a zodpovedného riadenia.
Pri hodnotení „umeleckého dojmu„, či schopnosti „predať sa„, možno skonštatovať, že sa samozrejme vždy nájde priestor na zlepšenie. Tu by však mohli zohrať aktívnejšiu úlohu i samotné médiá. Oni sú totiž kanálom, cez ktorý sa informácie dostávajú k občanom. Nie vždy je však snaha informovať o aktuálnych vecných problémoch v rozsahu, aký by si zaslúžili. Stačí si len porovnať záujem o takéto témy napríklad so záujmom o tlačové konferencie, na ktorých sa možno dozvedieť niečo „pikantné“.
Mikuláš Dzurinda je predsedom vlády a najsilnejšej koaličnej strany. Tak, ako v predchádzajúcej vláde i teraz je na ňom, aby povedal posledné slovo, ak sa názory na čiastkové otázky medzi koaličnými partnermi rozchádzajú. Je kritizovaný za razanciu, akú prejavil v situáciách, keď bolo potrebné konať a za zdržanlivosť v situáciách keď, by unáhlené kroky mohli priniesť krajine i jednotlivcom skôr škody. Nikto nie je neomylný a oprávnená kritika je potrebná, niekedy sa však zdá, akoby bolo hodnotenie krokov politikov vopred ovplyvnené postojom k ich osobe a nie ich samotným obsahom.
Prvý rok vlády treba hodnotiť ako rok, v ktorom sa začali zásadné reformy, ktoré nemajú obdobu. Vždy možno ísť ďalej, dôslednejšie a razantnejšie, no treba mať na zreteli, že vláda musí zohľadňovať často protikladné záujmy jednotlivých skupín obyvateľov. Preto je niekedy v záujme dosiahnutia cieľa vhodnejšie ustúpiť v partikulárnej otázke. Počkajme chvíľu a potom hodnoťme. Táto vláda bola zvolená na 4 roky, najťažšie obdobie budeme mať čochvíľa za sebou, v nasledujúcich rokoch by sa mali začať prejavovať pozitíva a prínosy súčasných krokov. Kto tu bude vládnuť rozhodnú občania, nechajme ich však nech rozhodujú podľa výsledkov, ktoré táto vláda dosiahne za celý čas, ktorý jej dali. Stanislav Janiš,
poslanec NR SR
