V Žilinskom kraji je okres Martin s priemerným vekom obyvateľstva 36,54 rokov tretím populačne najstarším okresom. Starších obyvateľov majú len okresy Liptovský Mikuláš (priemer 37,22 roka) a Turčianske Teplice (priemer 38,30 roka). Proces starnutia a postupného vymierania sa urýchľuje nižším počtom narodených detí ročne ako 1,3 % z celkového počtu obyvateľov. V Žilinskom kraji sa nad túto hranicu v roku 2001 dostal len okres Námestovo (1,5 percenta novonarodených), zato päť okresov je pod hranicou 1 percenta (Turčianske Teplice 0,78 %, Liptovský Mikuláš 0,81 %, Žilina 0,9 %, Martin, 0,9 %, Ružomberok 0,91 %).
Hoci štatistika neskúma pôvod novorodencov, dá sa predpokladať, že v okresoch Liptovský Mikuláš, Martin a Žilina bol významný počet novorodencov rómskeho pôvodu. Slovenská spoločnosť sa málo venuje tomuto etniku. Preto sa môže v najbližších desiatkach rokov stať, že vďaka svojej pôrodnosti sa Rómovia stanú početne vyrovnanou skupinou obyvateľom slovanského pôvodu. To zastaví civilizačný vývoj územia Slovenska. Je najvyšší čas vytvoriť podmienky pre vznik vzdelanej vrstvy tohto etnika. Podobne, ako sa to stalo v nedávnej minulosti v USA. Ostali tam černošské štvrte, ale vzdelaním a pozitívnou diskrimináciou sa táto skupina hierarchizovala. Časť sa včlenila do civilizačného vývojového prúdu spoločnosti, a preto keď sa stane černošské obyvateľstvo dominantným, hospodárstvo a riadenie štátu neskolabuje. Predpoklad takéhoto vývoja na Slovensku zatiaľ nie je. Terajšia hierarchizácia rómskeho etnika na úžerníkov a ostatných, síce môže vytvoriť relatívne úzku bohatú vrstvu, ale tá pozitívne neovplyvní spoločenský vývoj celého rómskeho etnika. Naopak. Nadmerným ochudobňovaním, zbedačovaním v podstate všetkých Rómov, odoberá im posledné možností napredovania. Neriešenie úžery medzi Rómmi štátom sa môže vypomstiť v priebehu života jednej generácie.
Hovoriť o otázke Rómov sa na Slovensku stále nepatrí. Všetci sa boja obvinenia z rasizmu. Lenže pri pôrodnosti slovanského a rómskeho obyvateľstva, veľa času na riešenie tohto spoločenského problému nie je. Hlavná vývojová línia nesmie viesť k spoločenskej degenerácii celého obyvateľstva. Ešte je čas prijať účinné opatrenia. Ak sa tak nestane a začne prevládať spoločensky neprispôsobivé obyvateľstvo, stiahnu zahraničné firmy svoje výrobné kapacity z územia Slovenska, drobné, ale neustále rozkrádania zlikvidujú domácich výrobcov, a tým sa zastaví hospodársky vývoj. V súčasnosti obdobný vývoj, aký nás môže čakať, prežíva agrosektor v oblastiach s rómskym etnikom. V jeho blízkosti nemôže zasiať, zasadiť žiadnu plodinu, ktorá sa dá skonzumovať. V ich okolí leží zem úhorom, v lepšom prípade je osiata plodinami, ktoré by inak poľnohospodári nepestovali. Poľnohospodári sa v týchto oblastiach dostávajú do výrobných a hospodárskych ťažkostí. Štát im nepomáha. Ba naopak, ak si dôraznejšie chránia majetok, štátna moc ich postihuje za neprimeranú obranu. Nedá sa to inakšie kvalifikovať, ako schizofrénia štátu. Bojí sa Rómov jednak prísnejšie trestať, ale aj vychovávať a vzdelávať.
Rómovia vo veku do 30 rokov nevedia, čo sú to pracovné návyky, aké majú postavenie ako zamestnanci vyplývajúce z pracovného práva. Táto generácia nezažila bližší styk so slovanským obyvateľstvom, ktorý prirodzene nastáva v zamestnaní. Je izolovaná a svojou nevedomosťou ja potenciálne nebezpečná. Rómsku otázku musí čo najskôr komplexne riešiť štát a nenechávať to na mimovládne organizácie. Škoda, že terajší rómski štyridsiatnici a päťdesiatnici, ktorí už mali vyvinuté aké také pracovné návyky a poznali hodnotový rebríček „bielych„, boli po nežnej revolúcii prepustení z fabrík medzi prvými. Tým sa prerušil kontakt so slovanským obyvateľstvom aj v tejto generácii. Tá zatvrdla, dospela k názoru, že sa musí spoliehať len na seba, na Rómov. Všetci Rómovia sa takto vrátili vývojom späť, do sveta vlastnej uzavretosti, nevedomosti, do sveta vlastných pravidiel a hodnôt. Ak ich teraz nepodchytíme, pripravíme vlastným vnukom spoločnosť, ktorá sa nebude dať rozvíjať.
Jozef Keráčik
