Novorodencom vyberajú rodičia meno z pomerne pestrej palety možností. Prečo je ich výber taký či onaký, je veľakrát tajomstvom. V našom kultúrnom priestore sa vyskytujú okrem starozákonných aj rôzne ďalšie mená. Ešte stále väčšina mien u nás je „krstných„, to znamená - získané krstom. Medzi získanými sviatostným krstom (udelením vodou a náležitou slovnou formulou) alebo iba zápisom do matriky vynikajú niektoré, ktoré sú rozšírené na celom svete. Aký je ich pôvod a čo znamenajú ale nie je vždy všeobecne známe. Poznať pôvod svojho mena by ale malo patriť k povinnej kultúrnej „výbave„ dnešného človeka – Európana.
25. novembra už pravidelne slávia svoj sviatok všetky Kataríny. Ani ony nemusia vedieť všetko o tom, akú mocnú (mocné) majú patrónky. Okrem Kataríny Alexandrijskej existujú ešte ďalšie štyri sväté Kataríny, ktorých meno a skutky je potrebné pripomínať, lebo fakt že vôbec existovali, nie je bežne publikovaný.
Krstné meno Katarína je gréckeho pôvodu a znamená čistá, cudná, mravná.
Prvá zo svätých Katarín je od novembrového dátumu a vlastne aj podľa abecedy - Alexandrijská. Podľa legendy žila v 3. storočí a bola vznešeného rodu. Vďaka svojmu pôvodu, bola dcérou kráľa Costusa, mala možnosť štúdia a získala najvyššie filozofické vzdelanie. Ku kresťanstvu ju priviedol pustovník, ktorý ju aj pokrstil. Daroval jej obraz panny Márie s Ježiškom. Upevnená vo viere žiadala pohanského cisára Maxentia, aby skončil s prenasledovaním kresťanov. Na Kataríninu výrečnosť Maxentius nenašiel argumenty. Preto pozval 50 učencov a mudrcov, aby vyvrátili jej vieru. Dišputovali tak dlho až sa pod vplyvom sily Kataríniných argumentov stali kresťanmi. Po takomto výsledku ich cisár dal upáliť a Katarínu uväznil. Po viacerých zázrakoch vo väzení, ktorých svedkami boli aj cisárov dôstojník a samotná cisárovna, sa títo najbližší cisárovi ľudia tiež stali kresťanmi. Cisár nepovolil a aj ich dal usmrtiť. Keďže Katarína, okrem toho že bola múdra, bola aj pekná, cisár nedbal, aby sa stala jeho ženou. Jeho ponuka bola odmietnutá a nakoniec dal popraviť aj Katarínu. Poprava neprebiehala hladko. Koleso, ktorým mala byť mučená, sa rozlomilo a nakoniec ju usmrtili sťatím. No aj samotnú smrť sprevádzali nezvyčajné udalosti.
Už v stredoveku bola táto Katarína po panne Márii najuctievanejšou sväticou. Patrí medzi 14 pomocníkov v núdzi a uznávaná je ako patrónka vzdelancov. Jej atribútmi v umeleckých dielach sú tunika a plášť, kniha, meč, martýrska palma a kríž, niekedy aj zlomené koleso, resp. Maxénius pri nohách.
Druhá Katarína je zo Sieny. Narodila sa v roku 1347 ako najmladšia z 20 detí sienskeho farbiara. Jej smelý titul znie: „ Žena, ktorú poslúchali pápeži„. Už od mlada si bola istá, že jej život nebude manželský a rodičovský. Preto už v rannej dospelosti sa stala členkou dominikánskeho tretieho rádu a odišla do samoty duchovne vyzrieť. Po rokoch sa vrátila ako ošetrovateľka do nemocnice. Potom zhromaždila ľudí okolo seba a pod vplyvom tejto skupiny sa udiali okázalé konverzie. Vzhľadom k svojmu pôvodu nebola vzdelaná. Jej obsiahle dielo a početné listy diktovala, lebo dlho nevedela čítať ani písať. Napriek tomu dokázala riešiť politické, diplomatické aj osobné rozbroje medzi vtedajšími hodnostármi. Po tom, čo pápež Gregor XI. vyhlásil proti Florencii a jej spojencom exkomunikáciu a interdikt, prijala ťažkú diplomatickú úlohu. Išla za pápežom do Avignonu už vtedy s mimoriadnými výsadami: prenosným oltárom a troma spovedníkmi. Cestou táto misia pokrstila mnoho pohanov. Žiadaný cieľ dosiahla. Pápež dňa 16. septembra 1376 odišiel z Avignonu, aby v januári nasledujúceho roka znovu vrátil pápežský úrad večnému mestu - sídlu sv.Petra - do Ríma. Katarína Sienska pracovala ďalej v týchto, pre cirkev pohnutých, časoch. Usmerňovala nasledovníka Gregora XI., pápeža Urbana VI., aby zvládal svoju prudkú povahu a presvedčovala panovníkov, aby práve jeho uznali, v dobe pápežského dvojvládia, za pravého pápeža. Zomrela v „Kristových rokoch„(33), v roku 1380. Za jej neobyčajnú intuíciu, vytrvalú prácu, veľkolepé diela, mimoriadnú svätosť a múdrosť, pápež Pavol VI. Katarínu Siensku, ako prvú ženu vôbec, vyhlásil dňa 4. 10. 1970 za učiteľku cirkvi. Tento mimoriadny titul si predtým vyslúžili iba veľkí teológovia – muži. Jej sviatok si od roku 1969 pripomíname 29. apríla. Katarína Sienska je zobrazovaná v dominikánskom habite s „mantelatte„, so srdcom, knihou a tŕňovou korunou, ktorá možno znamená fakt, že v živote sa stretla aj s nenávisťou a závisťou najmä od niektorých z tých, ktorým v živote pomohla.
Tretia je Katarína Labouré. Narodila sa v máji 1806 ako ôsme dieťa zo sedemnástich na gazdovstve v Burgunsku. Ako 14-ročná bola prijatá do noviciátu, do seminára Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Až tu sa naučila čítať a písať. Krátko po príchode do seminára začala mať videnia. Prvé mystické stretnutie s pannou Máriou sama Katarína Labouré opisuje ako najkrajšiu chvíľu života. Osobný pocit však ostro kontrastoval s naznačenými udalosťami, ktoré sa kontinuálne uskutočňovali. Revolúcia v Paríži mala za následok zneuctenie kostolov, strhanie krížov, prepady a zničenia kláštorov, perzekvovanie mníchov a mníšok, vraždenie kňazov, čomu podľahol aj parížsky arcibiskup. 27. novembra 1830 mala Katarína pri rozjímaní v kaplnke ďalšie videnie. Z neho vznikla možno najznámejšia medaila na svete, ktorú nosili a nosia účastníci mnohých veľkých milostí, okolo ktorej je napísaný povzdych: „Bez hriechu počatá panna Mária oroduj za nás, ktorí sa k Tebe utiekame„.
„Zázračná medaila„ spôsobila a pôsobí mnohé zázračné uzdravenia na tele aj na duši.
Katarína napriek všetkému zostala v anonymite. Aj pri ťažkej artritíde sa starala o chorých a starých. Zomrela tichúčko 31. decembra 1876. V roku 1933 sa konala exhumácia Kataríninho tela. Záver odbornej poroty znel: „Telo sestry vo vlhkej hrobke nepodľahlo zákonom porušenia„. Takto odpočíva telo Kataríny Labouré aj dnes, po vyše 125. rokov od jej smrti, v kaplnke v Reuilly. Za svätú ju vyhlásili v roku 1947. Jej sviatok je 31. decembra. Katarína Labouré sa znázorňuje v habite „vincentiek„ a jej typickým atribútom je averz a reverz zázračnej medaily. Zaujímavosťou je, že dnes známy znak Európskej únie, ktorý navrhol v roku 1950 maliar Arsene Heit, obsahujúci dvanásť hviezd v modrom poli, pochádza zo zázračnej medaily, ktorá sa tomuto mariánskemu ctiteľovi stala motívom projektu.
Štvrtá a piata svätá Katarína sú v našich zemiach ešte menej spomínané. Staršia z nich je Katarína Švédska ( 1331-1381) opátka. V mladosti bola vydatá za invalida, o ktorého sa roky obetavo starala až do jeho smrti. Potom sa zapojila do náboženských aktivít v kláštore Valdstene, kde sa stala opátkou. Jej veľkou úlohou bola aktivita v dejinách rádu svätej Brigity, keď sa jej podarilo získať od pápeža jeho schválenie, usilovne pracovala tiež na Brigitinej kanonizácií, ktorá sa zavŕšila v roku 1381. Katarína Švédska bola kanonizovaná v r. 1484. Jej sviatkom je 24. marec.
Katarína Janovská (1447-1510) pochádzala z bohatej rodiny, bola vydatá a prežila útrpné manželstvo, ktoré ju priviedlo ku konverzii. Stala sa hlavnou sestrou v nemocnici a neúnavne sa starala o trpiacich pacientov. Po smrti manžela a prekonaní jej ťažkej choroby sa duchovný život Katarínin ešte viac zintenzívnil. Napriek tomu však nevstúpila do rádu. Zostala nezávislá a napísala Traktát o očistci a Dialóg medzi dušou a telom. Prežívala kontemplatívne stavy a zjavenia. Zomrela na dlhú a ťažkú, vtedy nediagnostikovateľnú chorobu. Beatifikovaná bola v roku 1737 a právoplatne ju kanonizoval pápež Benedikt XIV. o niekoľko rokov neskôr.
Krstné meno je dôležitou súčasťou osobnosti človeka a zvyčajne, okrem niektorých náboženských zvyklostí, sa nemení. Každá Katarína, ktorú pokrstili týmto zaujímavým menom, so širokou paletou patróniek, má nezvyčajnú možnosť si na ne a na ich pôsobenie spomenúť v každej situácií a stave života. Hovorí sa, že pokrstiť dieťa menom Katarína, značí do domu a rodiny prijať pokoj a lásku. Menom Katarína rodičia najskôr nič nepokazia. Pasuje k írečitým aj k atraktívnym – cudzojazyčným priezviskám. Teda aj dnes si môžeme zaželať – Kataríny - navzájom, aby sme boli dobré reprezentantky svojho krstného mena a do okolitej spoločnosti prinášali spokojnosť a pohodu. (A vopred ďakujeme za meninové gratulácie).
Katarína Adamicová
