V týchto dňoch je možné vo výstavných priestoroch SNM – Múzea A. Kmeťa v Martina navštíviť veľmi zaujímavú príležitostnú výstavu, ktorá podáva zaujímavosti zo života ôs. Vo vitrínach sú vystavené osie hniezda, ktoré svojou veľkosťou každého prekvapia.
Osy patria medzi zvláštnu kategóriu v obrovskom počte známych živočíchov, medzi tzv. spoločenský hmyz. Jeho jedinci sú na úkor svojej individuality kompletne odovzdaní v prospech „štátu„, ak takto môžeme nazvať ich kolóniu. Tu majú potom úzko vymedzenú náplň a slúžia len ako krmiči, vetrači, zberatelia zásob, pestovatelia húb, živí zásobovači, napríklad, medu, vojaci a podobne. K najväčšej deľbe práce došlo u mravcov, o niečo menej funkcií majú, napríklad, včely.
Samostatnou skupinou spoločenského hmyzu sú osy. Ide o dobre známu skupinu bodavého hmyzu. V prírode sa správajú ako okrídlení korzári, pretože sa živia živočíšnou potravou. Podobne ako piráti prepadávajú najmä iný hmyz, usmrtia ho, zabalia do balíčka a donesú do svojej kolónie. Osie hniezda bývajú veľmi rozsiahle. Najväčšie známe osie hniezdo malo v priemere až 2,7 m. Celé ho zakladá prezimovaná samička. Najprv si „vypestuje„ prvé robotníčky. Tie sa potom starajú o ďalšie larvy, ktoré kŕmia mäsitou potravou a sladkými šťavami. Takto chované larvy sa zakuklia a vzniknú ďalšie robotníčky. Až koncom leta sa objavia matky a tiež aj samce. O samcov sa členovia kolónie starajú tolerantnejšie, ako je tomu, napríklad, u včiel, kde sú po oplodnení kráľovnej nežiadúci. Osy so svojimi samčekmi nažívajú spoločne ďalej. Až na jeseň celá kolónia postupne hynie. Prezimujú len nové samičky, ktoré zimu prečkajú v dutinách alebo škárach. V osej kolónii nikdy nenájdeme zásoby medu.
(vs)
