Čo pre dnešného človeka môže znamenať udalosť, ktorá sa odohrala pred 85 rokmi? Toľko rokov uplynulo odo dňa, keď sa Martin stal na pár chvíľ „hlavným mestom„ Slovenska a od udalosti, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie v modernej histórii Slovákov a medzi najväčšie v dejinách Martina.
Preto sme sa niekoľkých martinských osobností na prahu jej 85. výročia spýtali: Čo vám dnes hovorí Martinská deklarácia?
Ľudovít Lettrich, poslanec Mestského zastupiteľstva v Martine a riaditeľ Združenej strednej školy obchodu a služieb: - Bolo by nosením dreva do hory opakovať, že nebyť ČSR, nebolo by ani samostatného Slovenska. Hovorí sa, že do tej istej rieky dvakrát nevstúpiš, žiaľ na Slovensku ako keby táto múdrosť neplatila. Stačí si pozrieť dobovú tlač z rokov povojnových a zistíme, že veľa vecí sa opakuje aj po štyridsiatich rokoch a stačilo by tak málo, aby sme sa dokázali vyvarovať sa chýb, ktoré sme už v minulosti urobili. Keď hovoríme o 30. októbri 1918 tak si treba uvedomiť aj to, že žiadne víťazstvo nie je „osudovo predurčené“. Treba oň zápasiť vo viere ,že pravda na našej strane. A žiadne víťazstvo nie je pokojnou záhradou, v ktorej všetko kvitne samo. Nemáme dôvod a nemáme právo pokojne sedieť a radovať sa. Len teraz prichádza čas tvrdej práce. Doba zodpovednosti. Pretože sloboda je ťažkou skúškou, v ktorej neobstojíme, ak o nej nebudeme len rečniť a ospevovať ju , ale naopak obstojíme len vtedy, keď s nasadením všetkých schopností a síl bude každý robiť svoju robotu.
Mgr. Katarína Kučmová, stredoškolská profesorka, Gymnázium V. Paulinyho–Tótha v Martine: - Keďže vyučujem dejepis, považujem tento dokument a udalosti s ním súvisiace za dôležitý medzník v histórii nášho národa a mesta. Priniesol so sebou zmenu, ktorá ovplyvnila život našich predkov a tým aj náš. Vtedajší predstavitelia Turčianskeho Svätého Martina a Slovenskej národnej strany si dobre uvedomovali dôležitosť situácie a svojho konania. Pripojili sa k vytvoreniu nového štátneho útvaru, bez ktorého by nedošlo k mnohým iným udalostiam. Deklarácia slovenského národa ako aj Matúš Dula s ďalšími národovcami ukázali silu a odhodlanosť nášho národa pri presadzovaní národných požiadaviek. Vysoko si cením, že táto udalosť výrazne a zásadne ovplyvnila vývoj slovenského národa a aj to, že sa tak stalo v našom meste. Stále živé pre mňa zostanú slová A. Hlinku, ktoré vyslovil na deklaračnom zhromaždení: „Nech sme akejkoľvek konfesie alebo sociálnych názorov, ktorí cítime v žilách svojich slovenskú krv, sme jedni a jedni zostaneme!„
Prof. MUDr. Lukáš Plank, CSc., prednosta Ústavu patologickej anatómie JLF UK a MFN v Martine a 1. prodekan JLF UK v Martine: - Spomienka na Martinskú deklaráciu dnes vo mne vyvoláva úctu k jej autorom a organizátorom, ktorí prezieravo v čase rozpadu rakúsko-uhorskej ríše a povojnového chaosu v strednej Európe, zabezpečili istotu a stabilitu Slovenska v demokratickej Československej republike. Umožnili tak rozvoj našej krajiny a „školu demokracie„ pre jej obyvateľov v podobe budovania základov moderného štátu a participácie na jeho riadení, a to aj s pomocou, ktorá nám bola poskytnutá z českej strany. Myslím, že táto historická skúsenosť, vrátane dlhých ďalších desaťročí spoločného života v česko-slovenskom štáte, pomohla demokratickému vývoju v dnešnom Slovenska a pomôže aj jeho ďalšej modernizácii v období našej definitívnej integrácie do vyspelej Európy.
Peter Ďurík, knižný dizajnér, Martin: - Ako roduverný Martinčan som rád, že mnohé dôležité a z pohľadu sebaurčenia a nezávislosti Slovenska v konečnom dôsledku správne rozhodnutia sa zrodili v našom meste. Ako človek celý život pracujúci s knihou som rád, že aj vďaka tomu mohol na martinskom gymnáziu vyučovať vynikajúci český ilustrátor Jaroslav Vodrážka, autor mnohých krásnych knižiek pre slovenské deti. Vďaka tomu mohla Matica slovenská obnoviť svoju činnosť a zamestnať českého fotografa Karola Plicku, autora dodnes neprekonaných obrazových publikácií o Slovensku. S tým druhým som mal česť aj osobne spolupracovať. Ako grafický dizajnér som si v rámci súťaže Najkrajšia kniha roka pomeral sily s takými velikánmi svetovej typografie, akými boli českí výtvarníci Oldřich Hlavsa či Milan Kopřiva. A napokon, ako občan Československa som mal možnosť ako vojak dôverne spoznať krajinu a ľudí južných Čiech, špeciálne Šumavy. Mám na to krásne, nezameniteľné spomienky... Boli to pekné časy aj preto, že to boli časy mojej mladosti. Slovensko získalo dobrých učiteľov, aj vďaka tomu dospelo, dokázalo sa postaviť na vlastné nohy a ja mu držím palce.
(baj, mm)
