Reč je o Matici slovenskej. Po páde totality si mala nájsť svoju parketu na historickej scéne Slovenska. Dala sa na politiku. Keďže politické strany ju nepotrebovali, jej neškodnosť a servilnosť bola viac ako zrejmá, nechali ju vajatať a robiť si čo chce. K tomu dostávala zo štátneho rozpočtu ročne desiatky miliónov korún. Zahľadenosť matičných funkcionárov do minulosti a do seba viedla k tomu, že časť pracovísk so zamestnancami, ktorí chceli pracovať v štandardnom režime s perspektívou rozvoja ako vo vyspelých krajinách, sa odčlenila. Do jedného organizačného celku sa vyčlenili: Slovenská národná knižnica, Slovenské národné literárne múzeum Martin, múzeá v Brodzanoch a v Modre, správa Národného cintorína a podobne, teda, fundamentálne kultúrne a vedecké inštitúcie vtedajšej MS. To, čo Matici slovenskej (MS) zostalo, bola značka v povedomí radových Slovákov, spolková činnosť, starostlivosť o zahraničných Slovákov a historický matičný archív.
Pracoviská jednotlivých inštitúcií boli v rámci matičných budov rôzne rozmiestnené, ale základ Slovenskej národnej knižnice (SNK) bol vo výškovej budove na Hostihore a múzea SNLM v prvej budove MS. Na prevádzkovú činnosť zredukovanej Matice tak logicky ostala druhá matičná budova. Zákon, ktorý legalizoval vznik SNK, uvádzal, že rozdelenie majetku a fondov sa bude diať prostredníctvom delimitačných protokolov medzi Maticou a knižnicou. Zákon predpokladal, že obe strany sa dohodnú. Za prispenia MK SR za posledné 3 roky síce došlo k 4 čiastkovým delimitačným protokolom, ale zďaleka nie je všetko vysporiadané. Najcitlivejším bodom z pohľadu matičiarov sú reprezentačné priestory na Hostihore, tie pre predsedu MS, keď raz za čas zavítal do Martina, pre správcu MS a pre dozornú radu. Výmena zámkov vo dverách, zvešiavanie dvier do týchto miestností, zvolávanie tlačoviek na chodbách, nakrúcanie záberov, ako sa tlačia zamestnanci v posledných malých miestnostiach, čo ešte ostali Matici na Hostihore, sú folklórom pre verejnosť. Skutočnosť je taká, že budova na Hostihore je majetkom štátu, ktorý určil zákonom za správcu SNK a je to tak zapísané v katastri. Ak chcú matičiari mať priestory v tejto budove, logika hovorí, že si ich musia prenajať. Zatiaľ však robia kroky, ktoré ich vzďaľujú od tejto možnosti.
Ťažko vydedukovať, čo vedie vedenie Matice k takýmto postojom. Prečo sa nepostavia realite priamo, neurobia bodku za existenciou „veľkej matice„ a neuvedú do života koncepciu, ktorá im vyplýva zo zákona. Alebo aj niečo naviac. Pôsobí smiešne, keď na internetovej stránke MS sa dočítate, že jej organizačnou súčasťou je SNK, pamätník, múzeá, ktoré majú za sebou už 3 roky samostatného pôsobenia. Nechcem sa hrať na proroka, ale Matica sa svojou neperspektívnou činnosťou likviduje sama. Až raz štát začne financovať organizácie tohto typu prostredníctvom grantov, t.j. prísne sledovať účelovosť vynaloženia peňažných prostriedkov na jednotlivé projekty, obávam sa, že Matica nebude na to pripravená. Vidím tu určitú paralelu so zánikom Martinského kasína. Neprežilo, lebo nebol záujem reagovať na spoločenské zmeny. Ako Martinčanovi mi to bude ľúto. Jozef Keráčik
