Počas piatich rokov prežitých pracovne v Číne vo funkcii delegáta Fondu na podporu zahraničného obchodu a neskôr vo funkcii vedúceho reprezentácie Slovenských energetických strojární a.s. Tlmače počas výstavby tepelnej elektrárne v provincii Shanxi vytvoril Ján Ďurech z Martina množstvo fotografií, ktoré zaznamenávajú a približujú život v Čínskej ľudovej republike na prelome storočí. Časť zo svojej tvorby sprístupnil na vernisáži výstavy Fotografická pravda o Číne v piatok 3. októbra v Turčianskej galérii. Medzi vzácnymi hosťami boli aj zástupcovia Veľvyslanectva Čínskej ľudovej republiky na Slovensku na čele s 1.tajomníčkou veľvyslanectva pani Zhang Ji.
Ako sa uvádza vo vydanom bulletine k výstave, fotograf „sa vyhol akejkoľvek štylizácii a priniesol pravdivú obrazovú reportáž o krajine„. Podarilo sa mu zachytiť nielen vonkajšiu tvár krajiny, ale aj jej duchovný rozmer. To môžu zistiť aj návštevníci výstavy, ktorých privítajú portréty ľudí, panorámy prírodných scenérií, zábery monumentálnej čínskej architektúry, či už historickej alebo súčasnej, i bohatosť čínskej kultúry. Určite upútajú stavby moderného Šanghaja, najväčšieho čínskeho mesta, ktoré má viac ako 16 miliónov obyvateľov.
Najmilšou záľubou Jána Ďurecha, ktorý sa amatérskej fotografii venuje od štúdií na vysokej škole, sú portréty. Z výstavného panelu sa na návštevníka pozerajú rozličné typy mužských a ženských ázijských tvárí. V samotnej Číne žije asi 56 národností, ktoré sa od seba odlišujú kultúrou i fyziologickým vzrastom i typmi tvárí. Ján Ďurech precestoval podstatnú časť tejto krajiny. Ľutuje len, že sa mu nepodarilo dostať do Tibetu: „Mal som kúpené už aj letenky, ale práve v tom čase vypukol SARS. Všetky turistické kancelárie zrušili zájazdy. Cudzinec do Tibetu sám nemôže vycestovať, iba cez cestovnú kanceláriu alebo organizovanú skupinu.„ Fotograf potom rozprával o strachu Číňanov z tohto vážneho ochorenia i o tom, ako čelili tejto smrtiacej epidémii spolu s jeho manželkou a spolupracovníkmi. Museli siahnuť po rúškach na tvár a po návrate na Slovensko strávili desať dní v karanténe. Atmosféru Číny dotvárajú umelecké diela vyrezané z rozličných druhov tvrdého exotického dreva a z kameňa. Napríklad, v jednom z rohov miestnosti galérie je plastika rýb, čínskeho symbolu hojnosti, šťastia a zdravia. Výstava potrvá do konca októbra. (nk)