Turčianskoteplická bežkyňa Jana Vladárová štartovala v polovici minulého mesiaca na majstrovstvách sveta v behu do vrchu na Aljaške (USA) a vo svojej premiére na takýchto významných pretekoch obsadila v juniorskej kategórii 17. miesto v konkurencii viac ako 60 pretekárok z celého sveta (v cieli dosiahla čas 19:19 min). Niekoľkými otázkami sme sa vrátili k premiére 18-ročnej teplickej atlétky na oficiálnom vrcholnom svetovom podujatí.
Pred majstrovstvami sveta sme hovorili o tom, na aké umiestnenie si trúfate. Vtedy ste to nedokázali odhadnúť. Ste so sedemnástym miestom v konkurencii pretekárok z celého sveta spokojná?
S najlepšími pretekárkami sveta sa porovnávať nemôžem, ale so sedemnástym miestom som spokojná. Aj preto, že trať majstrovstiev mi nevyhovovala, lebo jej polovicu bolo treba bežať do kopca, no druhú polovicu dole kopcom. Ja som typickou bežkyňou do vrchu a dolu kopcom, to mi nesedí. Keď som si pozrela trať a videla som, aké je počasie, povedala som si, že úspechom bude, ak dobehnem do cieľa. Napokon bol časový rozdiel medzi mnou a víťazkou jeden a trištvrte minúty. Pretekárky boli veľmi vyrovnané, takže na jednom úseku trate mohla byť niektorá pretekárka desiata a onedlho dvadsiata. Podobne to dopadlo aj so mnou. Na kopci som bola v polovice trate ôsma a v druhej polovici trate som klesla o deväť miest.
Aké počasie a teplota boli na Aljaške?
Počas otváracieho ceremoniálu boli dva a tri stupne pod nulou, v noci sa teplota pohybovala okolo pätnástich stupňov pod nulou. V tom čase sa už začínala zimná sezóna. Začínalo snežiť. Keď som štartovala, sneh sa zmenil na dážď so snehom, pričom na zemi bola 10 a 15-centimetrová vrstva snehu. Počas behu to na nás padalo a primŕzalo. Do cieľa sme dobiehali ako nejaké snehové kráľovné.
Bežali ste niekedy predtým za takýchto podmienok?
Na Slovensku sa behy do vrchu začínajú na jar a končia sa v jeseni. Je to teda viac-menej letný šport. Doteraz som za sneženia bežala iba pri Bobroveckom behu do vrchu, aj to snežilo iba na vrchole kopca. Od štartu do cieľa som za sneženia bežala zatiaľ iba na Aljaške. Veľmi mi to neprekážalo, ale trochu som stuhla a hodinu pred štartom som sa musela dobre rozcvičovať.
Ako vyzerala trať?
Podobala sa na naše turistické chodníky. Dolu kopcom sa trať zmenila a bežali sme po štrkovej ceste. Bála som sa, aby som neprišla k nejakému úrazu, bežala som radšej opatrnejšie. Zvyknutá som na dlhšie trate, tak okolo ôsmich kilometrov do kopca, táto majstrovská merala iba 4,2 kilometra, z toho do kopca sme bežali asi dva kilometre. Bol to teda akýsi šprint do kopca a z kopca....
Povzbudil vás dobrý výsledok dosiahnutý na Aljaške k túžbe prebojovať sa na ďalšie majstrovstvá sveta v behu do vrchu?
Nerada si takéto veci plánujem. Návšteva takej krásnej krajiny, akou je Aljaška, ma určite povzbudila v tréningovom úsilí. Kvôli majstrovstvám sveta som však nemohla štartovať na majstrovstvách Slovenska v letnom biatlone a na majstrovstvách kraja a Slovenska vo viacbojoch všestrannosti. Šampionátu na Aljaške som obetovala dosť, ale oplatilo sa. Budúci rok by mali byť majstrovstvá sveta v behu do vrchu v Taliansku a v slovenskej výprave by mohlo byť azda aj viac žien a junioriek. Ja by som medzi nimi chýbať nechcela...
(br)
