V predposlednom kole sa stalo, čo sa ešte nestalo. Teplická výprava zabudla doma dresy! Presnejšie - so sebou viezli len šesť kusov tričiek, ostatné zostali kdesi v útrobách teplického štadióna. Zistili to až v Rakytovciach, vracať sa po ne už nemalo zmysel, navyše keď domáci im sľúbili, že im nejaké požičajú. Na to sa Tepličania spoľahli, no zostali úplne grogy, keď tesne pred zápasom im funkcionári Rakytoviec oznámili, že dresy pre nich nemajú. Asi si to rozmysleli, lebo vidina možných problémov súpera bola príťažlivá...
Tepličania až potom začali konať. Poslali auto do Teplíc, aby prinieslo zvyšné dresy aspoň na II. polčas. Telefonicky obvolali okolité kluby, ale nič sa im nepodarilo zohnať. A tak jedinou cestou bolo nastúpiť v teplákových bundách, na ktorých leukoplastom znázornili čísla. Stretnutie sa zásluhou toho začalo s 20-minútovým meškaním... Provizórne čísla teplickým hráčom sústavne odpadávali, rozhodca ich neraz poslal mimo ihriska upraviť sa, čo samozrejme muselo silne vplývať na výkon a sústredenosť mužstva. Keď sme telefonovali manažérovi Aquy Ivanovi Šenšelovi v čase, keď sa mal končiť I. polčas, zastihli sme ho na ceste – bol kúpiť kriedu. Tou si hráči namaľovali čísla pre II. polčas! Rozhodcovi Krahulcovi to ale nestačilo, nepripustil Aquu do II. polčasu a stretnutie predčasne ukončil. Podľa slov Ivana Šenšela – za dve minúty nato dorazilo auto, ktoré privážalo zvyšné teplické dresy...
Čo k tomu dodať? Stali sa minimálne tri neuveriteľné veci. Tá prvá v Turčianskych Tepliciach. Je to nečakané a nepríjemné zlyhanie. Tepličania sami nevedeli povedať, ako sa mohlo stať, že časť dresov priviezli so sebou a druhá časť zostala doma. Kto je na vine? Je jasné, že takáto situácia sa stáva „raz za život„, ale – ako vidíme – stáva sa. Druhú nepochopiteľnú vec urobil rozhodca Krahulec z Rimavskej Soboty. Niet pochýb o tom, že ustrojenie Tepličanov nebolo štandardné, ale ak ich pripustil do I. polčasu, mal tak urobiť aj pred II. polčasom. Navyše, keď (ako hovoria teplickí funkcionári) čísla napísané kriedou boli výraznejšie ako tie nalepené v prvej časti hry... No, ale zo všetkého najviac nepochopiteľný je postup domácich funkcionárov. Tí najprv Tepličanom sľúbili, že im požičajú modré dresy, ale tesne pred úvodným hvizdom sa vyhovorili, že ich nemajú, že ich požičať nemôžu. My v redakcii sme sa za desaťročia našej práce okolo futbalu s niečím podobným nestretli. Ak je futbal ešte stále športom, malo by sa hodnotiť aj to, či sa jeho aktéri správajú športovo, alebo či im ide iba o to - chladnokrvne využiť či skôr zneužiť situáciu a priživiť sa na „nešťastí“ súpera... Stretnutie „dohrá“ športovotechnická komisia Stredoslovenského futbalového zväzu a sme zvedaví na jej rozhodnutie. Jedno z možných je aj kontumačné víťazstvo domácich...
Ostatné výsledky: Žilina B - Kremnička 2:3 (2:2), Žiar nad Hronom - Liptovský Mikuláš 2:2 (0:1), Dolný Hričov - Podbrezová B 2:5 (0:4), Bytča - Tomášovce 1:1 (1:0), Lučenec - Čadca 5:0 (2:0), Revúca - Ružomberok B 1:6 (1:2).
Turčianske celky sa s jesennou časťou ročníka 2003/04
rozlúčia doma v sobotu 1. novembra o 14. hodine: Turčianske Teplice – Revúca, Martin – Dolný Hričov.
Rakytovce – Turč. Teplice 1:1 – nedohrané
Aqua nastúpila na zápas v zostave: Vreštiak – Ľ. Pittner, Kravárik, Novák – Kempný, Letrik, Frátrik, Kubovich, Šavol – Preivitzer, M. Jeťko. Poriadne ju vyviedol z konceptu problém okolo dresov, a tak je celkom samozrejmé, že hráči nastúpili nekoncentrovaní. Hneď v úvode navyše museli čeliť ďalšej „rane osudu„ – v 6. min domáci center preloboval teplickú obranu, našiel úplne voľného Faktora, ktorý bol v postavení mimo hry, hralo sa však ďalej a skúsený strelec prekonal po zemi Vreštiaka. Domáci viedli a hostia museli doťahovať. Postupne preberali hru do svojich rúk a väčšinu I. polčasu boli lepším mužstvom. Vyrovnať mohol Kravárik, ale v 22. min po kope z rohu trafil zblízka iba do žrde. Úspešnejší bol Šavol, ktorý sa dostal do úniku, presne prehodil vybiehajúceho brankára domácich a vyrovnal. Bolo jasné, že hostia budú pánmi na ihrisku aj po prestávke, no rozhodca Krahulec ich ku hre už nepustil. Po nástupe na trávnik stretnutie predčasne ukončil s odôvodnením, že futbalisti Turčianskych Teplíc sú nesprávne označení.
Martin – Liptovský Mikuláš 0:5 (0:1)
Hralo sa v stredu – dohrávka 11. kola. Góly: 4., 65 a 70. Kašpar, 79. Juriga a 86. Pitoňák. Zostava Martina: Machovič – Markovič, Volna, Siva, Pauer, Koleno, Ďurkovič, Šulan, Kucian, Kapusta, Brzák (68. Lúdik).
Keď Martinčania inkasovali už v úvode prvý gól po nedôslednosti stredu obrany, zdalo sa, že do Turca zavial liptovský uragán. Lenže potom takmer hodinu veľký favorit nezvládal svoju úlohu. Domáci dorastenci bojovali, hrali kombinačne lepšie ako súper, ovládli stred ihriska a mali celý prvý polčas miernu územnú prevahu. Vytvorili si aj viacero šancí, ale neskúsení hráči sa ich zbrklo zbavovali, a tak ani jednu nedotiahli do gólovej koncovky. Najkrajšiu akciu predviedol v 14. min Kucian, ale jeho delovku brankár hostí vyrazil na roh. Ďalšie strelecké pokusy domácich boli až priveľmi nesmelé. V závere polčasu na domácich prísnejší rozhodca nepotrestal kopnutie bez lopty Pauera. Po zmene strán však po chvíli váhavosti v 55. min ukázal kartu Markovičovi za zbytočný faul zozadu a keďže ten už jednu kartu videl, musel ísť predčasne pod sprchy. Od tejto chvíle sa postupne začali napĺňať papierové prognózy o veľkom favoritovi. Martinčania, navyše, hrali v oslabení dosť naivne, otvárali obranu a pohybliví hráči súpera ich potrestali štyrmi gólmi. Vzhľadom na priebeh prvého polčasu bola päťgólová nádielka súpera domácej omladine až príliš krutá.
SLOVO TRÉNERA JÁNA BLAHUŠIAKA:
„Na margo veľkých martinských hráčov, ktorí zakazujú chlapcom z béčka ísť hrať za áčko, musím povedať len to, že je to hanba. Keďže máme málo hráčov, rozhodli sme sa trénovať spoločne aj s dorastencami, viacerí z nich aj nastupujú. Proti lídrovi sme nemali veľké oči, ale až do nášho oslabenia sme mu boli prinajmenšom vyrovnaným súperom. Vylúčenie jednoznačne ovplyvnilo priebeh stretnutie.„
Martin – Kysucké Nové Mesto 1:3 (0:1)
Góly: 77. Koleno, resp. 27. Molnár, 69. a 90. Záhradník. Zostava Martina: Šupej – Koleno, Ondrla, Volna, Pauer, Kucian (Mazurák), Horník, Fučela, Maruna, Móric, (Vacha), Rendek.
Ešte v stredu mal domáci tréner k dispozícii iba dorasteneckú omladinu, ale v sobotu už bolo na martinskej lavičke sedemnásť hráčov, ale aj nový kormidelník Ján Diabelko, ktorý by mal dokormidlovať martinskú loď do jesenného prístavu. Hoci tá chcela aspoň v závere sezóny chytiť vietor do plachiet, nepodarilo sa. Akoby sa všetko bolo pokazilo v rozbehu, po rozpačitom začiatku. V 27. min malú domov kopol brankár Šupej do hráča hostí, ten loptu spracoval, prihral voľnému spoluhráčovi Molnárovi a hostia viedli. Čo z toho, že akcia zaváňala ofsajdom, asistent rozhodcu to posúdil inak a hostia, ktorí tiež neoslnili, sa mohli tešiť z vedenia. Martinčania znervózneli až natoľko, že sa nechali často vyprovokovať hráčmi hostí, ktorí dosiahli, čo chceli v 63. min, keď mal Maruna bez lopty potýčku z hráčom hostí a rozhodkyňa Likavcová mu na pokyn asistenta ukázala červenú kartu. Ďalší úder pre oslabené mužstvo prišiel v 69. min, keď Záhradník po centri z pravej strany pridal druhý gól hostí. V 77. min po prvej priamej strele na bránu Kysučanov dal Koleno kontaktný gól, keď zužitkoval ideálnu prihrávku striedajúceho Vachu. V samom závere pridali hostia tretí gól. Po ňom mohol Ondrla ešte znížiť na rozdiel gólu, ale prekopol bránu hostí. Škoda ďalšej domácej martinskej straty. Hoci už nastúpilo v martinských dresoch skúsenejšie mužstvo, chýbalo hráčom viac osobnej disciplíny (zbytočná malá domov, chyba brankára, červená karta, žlté karty) na to, aby sa mohlo tešiť z lepšieho víťazstva. A tak sa Martin ani v predposlednom domácom stretnutí jesene nedočkal víťazstva.
SLOVO TRÉNERA JÁNA DIABELKA:
„Vo vyrovnanom zápase bol súper azda o niečo lepší, ale každopádne sme mohli sme uhrať lepší výsledok. Mám výhrady k rozhodcom, lebo prvý gól bol problematický. My sme urobili veľké chyby, ktoré súper potrestal. Škoda, lebo veľmi sme chceli v tomto stretnutí uspieť.„
