Nedávna súťaž v naturálnej kulturistike mužov Aminostar cup 2003, ktorá sa uskutočnila počas prvej októbrovej soboty v martinskej Športovej hale na Podháji, zavŕšila tretí rok činnosti Slovenskej spoločnosti pre naturálnu kulturistiku a fitnes (SSNKF). Jej sídlom je Martin a jej prezidentom Peter Vons. Jemu patria aj naše otázky
V čase svojho formovania si SSNKF kládla za cieľ propagovať naturálnu kulturistiku, teda kulturistiku bez zakázaných podporných látok, medzi mládežou a vytvárať priestor na súťaženie. Je to jej priorita aj dnes?
Áno. O tom, že sme vykročili správnou cestou, svedčí aj fakt, že môžeme každý rok organizovať súťaž pre naturálnych kulturistov a že sa na nej zúčastňuje stále viac pretekárov. Navyše, začínajú nás akceptovať médiá a odborné kruhy. Svoj postup vieme vyargumentovať. Pred súťažou sa vždy stretneme na mítingoch s pretekármi, rozhodcami, trénermi i divákmi a hovoríme spoločne o našom smerovaní, o hodnotení, dávame im možnosť, aby si sami vytvorili postoj k súťaži a pomohli tak sformovať dôveru k nej.
Zopakujme si, pre koho bola súťaž určená?
Pre amatérskych kulturistov niekoľkých vekových kategórií, ktorí počas svojej prípravy nepoužívajú zakázané podporné látky a svoju postavu formujú výlučne cvičením a vhodnou životosprávou. V tomto ročníku sme mali aj niekoľko organizátorských noviniek - zaviedli sme kategóriu masters pre pretekárov nad 37 rokov, aby si u nás mohli zasúťažiť starší pretekári s prirodzeným hendikepom pred mladšími a vyslúžilci z iných kulturistických podujatí. Čo je ale doposiaľ najväčším úspechom naturálnej kulturistiky na Slovensku - o týždeň po našej súťaže sa uskutočnili v histórii prvé Majstrovstvá Slovenska v naturálnej kulturistike v Košiciach, na ktorých pretekári z martinského Aminostar cupu zobrali najcennejšie vavríny.
Pripomeňme si víťazov...
V juniorskej kategórii to bol Ondrej Bilka z Uherského Hradišťa, medzi mužmi do 177 cm zvíťazil Peter Mlynek z Brezna, ktorý sa stal aj absolútnym víťazom súťaže, v kategórii mužov nad 177 cm bol najlepší Ružomberčan Ivan Pavlisko a v kategórii masters Martinčanom dobre známy Miroslav Veselovský z Liptovskej Lúžnej. Súťažilo sa aj o najlepšie stehná (Roman Skalský), paže (Mário Kubašík), brucho (Michal Janči), o najsympatickejšieho pretekára (Tomáš Hladký) a o najlepšiu voľnú zostavu (Rastislav Bukocič).
Turčania ale na prvých priečkach výsledkovej listiny chýbajú...
Je to pravda. Najvyššie sa umiestnil Matej Vons z nášho fitnes centra, ktorý súťažil v juniorskej kategórii - skončil na piatom mieste, ostatné fitnes centrá mali absenciu. Treba popravde priznať, že sme v Turci zanedbali propagáciu súťaže. Škoda, pretekárov je dosť, majú k nám najbližšie, nepotrebujú cestovať, ale mnohí nie sú dostatočne motivovaní vydržať diétu a tvrdú pripravu pred súťažou a aj preto sa nezjavia na prezentácii. V budúcnosti to ale nevylučujem.
A čo ženy? Na začiatku formovania SSNKF sa hovorilo aj o možnosti pripraviť súťaž pre ženy, isteže po prieskume možností a postupnosti na európske či svetové pódiá...
Nevzdávame sa tejto ambície. Prvý pokus na Slovensku bol urobený na už spomínaných majstrovstvách Slovenska v Košiciach. No išlo o divácky nie veľmi atraktívnu záležitosť. Pretekárky súťažili o titul Miss fitness figura a dominantné bolo pózovanie. Ak v Martine budeme organizovať súťaž pre ženy, určite sa nevzdáme voľných zostáv, ktoré sú korením každej súťaže.
Spomínali ste divákov. Kulturistické súťaže bývajú divácky veľmi atraktívne aj vďaka doplnkovému programu. Bolo tomu tak aj tentoraz?
Vždy sa snažíme do Martina pozvať atraktívnych hostí. Tentoraz to boli slovenské reprezentanky v modernej gymnastike, ktoré svojím výkonom nadchli martinské publikum, ronako ako aj českí tanečníci a ich atraktívna elektrik bugy zostava, vystúpili tiež bývalé Babuchy, dnes Valantines, boli pripravené silácke súťaže pre divákov, množstvo sprievodných komerčných akcií. Je dobre, že aj sponzori majú záujem o tento druh športu a podporili nás. Vyšší rozpočet znamenal cenu pre každého pretekára, mohli sme si dovoliť inštalovať spätnú projekciu, a teda vytvoriť komfort sledovania súťaže pre každého diváka v hale. Dostalo sa nám aj odozvy. V hľadisku sedelo mnoho priaznivcov kulturistiky, aj účastníkov iných súťaží a tí s prekvapením kvitovali fakt, že sme dokázali vytvoriť dobrú atmosféru a dobré zázemie pre pretekárov, čo nie je pravidlom na každej súťaži kulturistov.
Spokojný?
Áno. Naša spoločnosť nechcela vstupovať do povedomia slovenskej kulturistickej verejnosti míľovými krokmi. Všetko chce svoj čas. Aj presadenie sa v športe bez drog a anabolík. Osobne som rád, že túto našu snahu oceňujú sponzori a reklamní partneri, ktorí tiež pochopili, že svoje peniaze i priestor v médiách venujú správnej veci.
Viera Legerská
