Monika Maruňáková
V prvom novembrovom čísle sme vás informovali o lúpežnom prepadnutí dvoch 17-ročných mladých ľudí v parku na Moskovskej ulici v Martine, od ktorých si s nožom a kaserom v ruke pýtali peniaze dvaja maloletí (do 18 rokov) výrastkovia. Vôbec im nerobilo problém vyhrážať sa, dokonca, jeden z nich zasiahol vyľakanú dievčinu päsťou do tváre. A po tom, čo jej zobral z tašky dvadsať korún, stiahol jej z ruky aj zlatý prsteň s bielym očkom. Našťastie polícia výtržníkov chytila. A ako sa nám podarilo zistiť, prsteň sa vráti jeho pôvodnej majiteľke. Verím ale tomu, že si okrem boľačky a strachu odniesli prepadnutí veľmi nepríjemnú spomienku na celý život.
Čoraz viac sa nielen na Slovensku, ale už aj v Turci, a predovšetkým v jeho centre v Martine, množia podobné prípady. Neplnoletí sa stávajú aktérmi trestných činov, a to či už násilných, lúpežných alebo krádeží. Asi nie sme ďaleko od pravdy, ak povieme, že práve 15- až 17-ročné deti ovládajú toto mesto. Skupinky výrastkov, ktorým z očí nič dobré nepozerá, nájdeme postávať najmä podvečer a v noci asi všade, pri vchodoch do panelákov, pred obchodmi, v parkoch, na pustých uličkách a podobne. Slušní ľudia aby sa báli...
V rámci prevencie kriminality mladistvých dnes už ale asi nestačí výchova na školách, prednášky policajtov či zákazy alebo príkazy. Myslím si, že tu je skutočne veľmi potrebný aktívnejší prístup rodičov školopovinných detí i blízkeho okolia. Nie je predsa nič horšie pre rodiča, ako sedieť doma a báť sa o svoje dieťa, ktoré je niekde v nočných uliciach odovzdané na milosť a nemilosť rozličným živlom. Týmto ale v žiadnom prípade nechcem podceňovať svedomitú prácu príslušníkov policajného zboru či mestskej polície. Ale aj ostatní by mohli pomôcť prekonať nástrahy nočných ulíc, ak by aspoň trochu chceli... Počuli ste už niekedy o nočných havranoch? Nie?
Nočné havrany, to je dobrovoľná skupina dospelých v Nórsku, obvykle rodičov školopovinných detí. V noci sa prechádzajú po uliciach a sledujú všetko navôkol. Ich úlohou je zabrániť násilnostiam, užívaniu drog a kriminalite mládeže. Dôležité je pre nich vidieť a byť videný. Nočné havrany síce pri incidentoch nezasahujú, ale spolupracujú s políciou. Majú dohodu, že ak je to nutné, zavolajú policajta mobilným telefónom. Tento projekt v Nórsku funguje už jedenásť rokov a je veľmi úspešný. Dokonca sa stávajú aj kurióznejšie prípady. Ak skupinka hliadkujúcich rodičov uvidí potácať sa po ceste opitého mladíka, jednoducho sa ho ujme. Buď mu pomôže do autobusu alebo ho odprevadí domov, aby sa mu nič nestalo, prípadne, aby ho niekto neprepadol.
Možno by ani u nás nebolo zlé zobrať si príklad od Nórov, aby sme aj my vedeli, že slovenské deti sú v bezpečí. Chce to len dobrý nápad a zanietenú dušu...
