Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

S Blatnicou v srdci a poézii

Mnohé tituly článkov a samotné články, ktoré vyšli ešte za jej života, niesli kus jej osobnosti. Mali v sebe niečo mladistvé, dievčenské, krehké, svieže. Presne taká bola až do konca života a takú si ju pamätajú aj žijúci „prozaickí kolegovia„. Napríklad Ladislav Ťažký si na ňu spomína ako na „žieňa, stále mladé, sympatické, plné poézie. Prehovoriť s ňou pár slov znamenalo obmäkčiť, skrášliť si deň. Pôsobila veľmi vyrovnane, bola stelesnením morálky. A jej poézia? Tá vonia...„

Veru vonia. Červeným makom a lúčnymi kvetmi vysokohorských kopcov. Z jej rúk vyšli tri básnické zbierky, ktorých verše sa skladajú zo slov bolesti prežitého a vznešenej prírody Vysokých Tatier. Neraz sa odvolávala na to, že do Tatier a poézie si priniesla lásku k prírode práve z rodnej dedinky, kde okrem toho žijú, ako sama povedala, „jednoduchí, ale krásni ľudia s krásnou rečou.„ Blatnické úbočia oboch dolín pridali jej básniam s vždy prítomným motívom lásky aj vôňu lúčnych kvetov, zvuk žblnkotavého lesného jarčeka… Často sa stávalo, že úryvky básní Maše Haľamovej odznievali ešte nedávno v ev. kostole počas „farárčenia„ pána farára Lučanského. „Naša Maša„ a jej poézia mu bola pre nedeľnú kázeň inšpiráciou a vzorom…

Skryť Vypnúť reklamu

Detstvo bez rodiov

Blatnický šafraník (olejkár) Jozef Haľama mal šesť detí, keď mu manželka zomrela v roku 1905 na tuberkulózu. O dva roky neskôr sa päťdesiattriročnému mužovi podarilo nájsť pre svoje deti novú matku – dvadsaťšesťročnú Oľgu Peniažkovú z Martina. Čoskoro k Jozefovi, Oľge, Miloslavovi, Ľudmile, Anne a Vladimírovi pribudli 28. augusta 1908 sestra Mária, ktorú domácky volali Maša, a brat Ján. Aby otec uživil rodinu, chodil na dlhé obchodné cesty až do ázijského Uzbekistanu. Keď sa vrátil domov aj s dvoma najstaršími synmi a ich ruskými manželkami, bolo už po vojne... i rodine. Tuberkulóza mu vzala aj druhú manželku (neskôr i dcéru Annu), deti boli v Martine a podľa poslednej matkinej vôle žila osemročná Maša s jej dobrou priateľkou Oľgou Textorisovou, sestrou známej botaničky Izabely. Na obe ženy spomínala rada. S prísnou Izabelou sa túlala po stráňach Veľkej Fatry a spisovateľka a učiteľka Oľga jej rozprávala rôzne rozprávky a príbehy, ku ktorým ešte aj v dospelosti detsky lipla... Kvôli maďarizačnému tlaku musela malá Mašenka odísť s tetou Oľgou, ako ju vtedy volala, do slovensko-chorvátskej školy v Starom Pazove v Juhoslávii, kde učila slovenský jazyk. Tu Maša Haľamová v clivej chvíľke za domovom zložila svoju prvú báseň. V chorvátčine. Po návrate na Slovensko v roku 1918 nastúpila do znovuotvoreného gymnázia v Martine. V štúdiu pokračovala v Bratislave, kde sa o ňu starala vydatá sestra Oľga. Pre nedostatok finančných prostriedkov ho prerušila a rovnako sa vzdala sna študovať medicínu. Aby si sama čím skôr mohla zarobiť na živobytie, urobila si ročný kurz na obchodnej akadémii v Bratislave a začala pracovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Tridsa rokov v Tatrách

Keď nastúpila ako úradníčka do prijímacej kancelárie sanatória dr. Szontagha v Novom Smokovci, začala sa jej druhá etapa života. Tá šťastnejšia. V tomto období jej vyšla prvá zbierka Dar, o dva roky druhá Červený mak a nasťahovala sa do vily Marína pri Štrbskom plese, o ktorej snívala od chvíle, čo ju videla počas školského výletu ako dieťa. A predsa tu je ešte niečo - neblahý zdravotný a psychický stav, v ktorom prišla do Smokovca, jej priniesol ešte jedno šťastie... Vychudnutú a zúboženú si ju vtedy všimol kučeravý a s fúzikmi, o desať rokov starší doktor Ján Pullman, ktorý sa preslávil liečbou astmy. „Štyridsaťsedem kíl, slečna, to je málo, musíte pribrať,„ povedal jej, keď stála na váhe. Po trojročných stretnutiach sa v roku 1930 zosobášili. Jej manžel bol jediným doktorom na Štrbskom plese. „Fungoval„ ako pôrodník, chirurg, jednoducho robil všetko, čo pacienti potrebovali. Ani jeho útla a mladá manželka to nemala ľahké. Robila mu zdravotnú sestru, sekretárku, šoférku. Pullmanovci boli v okolí obľúbení a vždy ochotní pomôcť. Počas Povstania Maša Haľamová s manželom napomáhala zraneným a partizánom a bola tiež členkou revolučného národného výboru, za čo ju takmer uväznili. Od pomoci ostatným ju neodradilo nič. Ani treskúca zima. Vtedy situáciu riešila na lyžiach, veď bola dobrá lyžiarka. V roku 1935 počas lyžiarskych majstrovstiev sveta vo Vysokých Tatrách bola Maša Haľamová najmladšou rozhodkyňou v rozhodcovskej veži!

Skryť Vypnúť reklamu

Nezlomilo ju teda nič. Ani smrť, ktorú počas Povstania videla každý deň. Po zemi kráčala vedľa silného človeka, s ktorým prežila krásny a šťastný život. Jána Pullmana charakterizoval nesmierny zmysel pre humor, dobrota a optimizmus. To, že svojej manželke, nevydareným detstvom ubitej a tak trošku aj poznačenej, poskytol dosť opory, potvrdzuje aj Hana Zelinová, ktorá tiež načrela do spomienok na ňu: „Maškino manželstvo s doktorom Pullmanom bolo z tých uzavretých v nebi. Bolo bezpríkladné a ona v ňom bola veľmi šťastná. Spĺňalo jej všetko, čo od života chcela a čakala.„ Keď jej jedného dňa manžel, inak zdravý človek, nečakane zomrel na následky srdcového infarktu v náručí, zlomená odišla po tridsiatich rokoch z Tatier.

Smrť tvoju žijem

V jednom rozhovore raz Maša Haľamová s odstupom času prezradila, že jediné, čo jej pomáhalo znášať životné ťažkosti, bola poézia. „Potrebu písať som cítila len vtedy, keď sa vo mne nahromadila presila pocitov. Zbavovala som sa ich tým, že som písala,„ priznala poetka, čím vysvetlila tridsaťročnú - ale za to šťastnú - prestávku medzi druhou a treťou zbierkou. So smrťou manžela sa jej podarilo sčasti vyrovnať prácou vo vydavateľstve Mladé letá, kde ako redaktorka v mladom kolektíve redigovala a písala detské rozprávky. Hoci jej pánbožko vlastného dieťaťa nedožičil, Maša Haľamová mala deti veľmi rada. A rovnako veľmi rada pre ne písala. Z okna bratislavského bytu videla priamo na dvor materskej škôlky. Neraz vyšla von a darovala deťom svoje rozprávkové knižky. „Bola som v tých časoch polovicou duše v rozprávke a polovicou v skutočnosti,„ priznala. Desať rokov po manželovej smrti vydala tretiu, poslednú zbierku Smrť tvoju žijem, čím dala svetu najavo, že prešla „hluchým priestorom.„

Poézii sa už ďalej naplno nevenovala, nechala ju pre iných. Aj do budúcnosti. V testamente odkázala finančnú čiastku začínajúcim poetkám do 35 rokov. Až tento rok počas matičných osláv po prvýkrát udelili Cenu Maše Haľamovej. Porota sa ju rozhodla udeliť Eve Lukáčovej za zbierku básní Divosestra, v ktorej sa vyznala z lásky k prírode a zo životných ťažkostí, čím sa priblížila k poézii Maše Haľamovej. Cena sa bude udeľovať každých päť rokov.

Návrat do Blatnice

Rodný dom Maše Haľamovej už dávno nestojí. V spomienkach však píše, že čupel pod strmou Plešovicou v rozľahlom ovocnom sade celkom na konci dediny, kde sa rozdvojujú cesty do dvoch dolín, Gaderskej a Blatnickej. Aj keď padol počas Povstania popolom, láska k rodisku bola silnejšia, a tak sa začala do Blatnice vracať po odchode z Tatier s vtedy 14-ročným krstniatkom Vierkou z manželovej strany čoraz častejšie. Sprvu tu mala iba prenajatú izbu u Somorovcov, no o pár rokov neskôr sa rozhodli kúpiť si v Blatnici dom, ktorý pani Vierka využíva vo voľných chvíľach počas dôchodku doteraz. Asi dvadsať rokov tu prichádzali z Bratislavy tak často, ako sa len dalo. Nebola jedinou z haľamovských detí, ktoré sa do Blatnice vrátili. Neďaleko jej domčeka nachádzajú víkendový odpočinok aj Rollovci z Martina.

Pani Vierka, ktorá jej robila spoločníčku a opatrovateľku, ju sprevádzala až do konca života. Na svoju tetu Mašku jej ostalo nemálo spomienok. Aj tých úsmevných. „Moja teta sa neštítila ničoho ani v pokročilom veku. Hocikedy zašla na potok prať koberce, aj murovať sa raz chytila. Dokonca dokázala mnohých šokovať, keď ju videli v sedemdesiatke stáť na lyžiach…,„ rozpamätúva sa s úsmevom na už jemne vráskami poznačenej tvári pani Vierka ešte aj dnes. K stolu na dvore spoločného domčeka v Blatnici nám priniesla vyšívané vankúše, háčkované záclony a dečky, ktoré Maša Haľamová urobila stareckými prstami a doplnila nimi svoj nábytok, ktorý si tu priniesla z Tatier. „Dovolenkovanie„ v rodnej dedinke vypĺňala aj pečením. Hoci už mala veľmi slabý zrak, popamäti urobila z potrebných ingrediencií cesto na biskupský chlebíček, ktorý bol vraj naozaj jedinečný. Niektoré suroviny jej posielali známi až z Prahy len preto, aby sa pri rozdeľovaní chlebíčka do rodiny ušlo aj im... Rovnako vedela dobre pripraviť aj bratislavské rožky. Neskôr ich učila piecť aj „pani doktorovú“ Paulovičovú z Bratislavy, ktorá bola so svojím manželom vždy k dispozícii, keď sa chorľavej poetke priťažilo. Mašu Haľamovú totiž už odmalička trápili problémy s dýchaním. Tie ju neopustili ani neskôr. Preto bola častým návštevníkom nemocníc. Aj pri spomienke na ne sa pani Vierke roztiahli ústa do úsmevu: „Málokto vie, že teta Maška mala úžasný zmysel pre humor. Taký situačný, lebo v každej situácii jej napadol hocijaký citát, úryvok poväčšine z českej básne neviem akého básnika. Pamätám si, ako sedela v martinskej nemocnici na lavičke, z ktorej vysoko nad zemou hompáľala nohami a len tak znenazdajky ju napadol tento verš: „Mne léky mořili a dietou, až jsem je poslal k čertu. Teď růže chci, jež rudě pokvetou a číši, jež lne ke rtům…„

Po osemdesiatych piatych narodeninách, ktorých oslavy vtedy robila v domčeku, sa jej stav zhoršoval. Do Blatnice jej už nedovoľoval chodiť. Hana Zelinová hovorí, že: „...posledné roky života prebiehali v jej ‚dirigentstve‘. Zrazu len prestala chodiť na schôdze slovenských spisovateľov, prestala dvíhať telefóny a jej rozhodnutie byť sama všetci tolerovali.„ Ak predsa len zatúžila po hornatej krajine Turca, chodila do Martina k synovcovi Ivanovi Rollovi, synovi sestry Ľudmily, odkiaľ bolo v prípade potreby k doktorom bližšie… Aj v júli 1995 trávila leto u Rollovcov, keď ju museli kvôli zhoršenému stavu odviezť do nemocnice v Martine. Šestnásteho júla ju previezli do Bratislavy, kde jej poslednú spoločnosť robili synovec Ivan s doktorom Paulovičom. Na druhý deň okolo obeda po astmatickom záchvate a srdcovom infarkte poetka Maša Haľamová z Blatnice zomrela.

Miroslava Dírerová

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Nechajte zamestnancov vybrať si služobné auto, oplatí sa vám to
  2. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  3. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  4. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  5. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  9. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  10. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 38 061
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 26 146
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 18 978
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 792
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 265
  6. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 14 608
  7. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 003
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 538
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 142
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 860
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Situáciu pred odberným miestom vo Valči môžete sledovať cez webkameru

Vo Valči prichádzali ľudia na testovanie podľa harmonogramu, napriek tomu sa vytváral rad

Testovanie vo Valči.
Podnikatelia z Martina sa postarali odberným tímom o teplý obed.

Testovanie: V obciach ide testovanie hladko

Starostovia si pochvaľujú plynulý priebeh testovania aj disciplínu občanov.

V Kláštore pod Znievom zatiaľ nie sú dlhé rady.

Primátor testuje Martinčanov: Bolo treba ísť trochu aj príkladom

Martinský primátor Ján Danko testuje ľudí na jednom z 50 odberných miest v Martine.

Primátor Jan Danko v akcii.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Odľahlé časti Zvolena na testovanie stále čakajú, odberné tímy tam nedorazili (minúta po minúte)

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Banská Bystrica, Lučenec, Žiar nad Hronom, Zvolen a ostatných okresoch BB kraja.

Nitra hlási mimoriadny tlak na drive-in odberné miesta

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Nitrianskeho kraja.

Na niektorých miestach dochádzajú testy, inde je situácia pokojná

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Trenčín, Prievidza, Považská Bystrica, Púchov a ostatných okresoch kraja.

Už ste čítali?