Cyril Metod Pivko (1879-1933), statkár, verejný činiteľ (70. výročie úmrtia)
Po skončení školy hospodáril na majetku v Beniciach. Zúčastňoval sa na národno-kultúrnej práci, bol prívržencom Slovenskej národnej strany a Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu.
Oľga Textorisová (1880-1938), spisovateľka, učiteľka (65. výročie úmrtia)
Bola príslušníčkou generácie národných učiteľov, ktorá svoje povolanie chápala jako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v literárnej, osvetovej a charitatívnej oblasti. Debutovala novelou na Trati v časopise Dennica v roku 1899. V tomto časopise uverejnila aj svoje básnické prvotiny a preklady. V 20. a 30. rokoch napísala pre potrebu školských besiedok a slávností desiatky didakticky dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Vysoký stupeň národného povedomia prejavila v roku 1917, keď na protest proti silnejúcej maďarizácii odišla do Chorvátska.
Ján Korček (1763-1819), spisovateľ (240. výročie narodenia)
Základné školy navštevoval v Turč. Štiavničke a v Necpaloch. Neskôr študoval v Gemeri a Bratislave, bol evanjelickým kaplánom v Gemerskej Panici a neskôr farárom v Hnúšti. Bol členom Učenej spoločnosti malohontskej a zúčastňoval sa na jej vedeckých debatách. Vydal kázne a nábožensko-historické príspevky z dejín Malohontu. V rukopise zanechal príležitostné reči, kázne a veršované texty.
Mikuláš Galanda (1895-1938), maliar, grafik, ilustrátor, výtvarný pedagóg
(65. výročie úmrtia)
Bol vynikajúcim reprezentantom avantgardného maliarstva, iniciátorom nových myšlienok a výrazových polôh v slovenskom výtvarnom umení. V rokoch 1924-1926 graficky upravoval a ilustroval čaospis DAV. Koncom 20. rokov prekonal obdobie picassovského kubizmu a vyrovnal sa s problematikou surrealizmu. V tom čase zintenzívnil spoluprácu s Ľ. Fullom v spoločnom ateliéri. Jej výsledkom bolo vydanie Súkromných listov ako ojedinelého manifestu slovenskej výtvarnej moderny. Jeho tvorba začiatkom 30. rokov vyzrela do vrcholných podôb, sústredených okolo troch hlavných tém: lyrické kompozície s námetmi materstva a ženského aktu, námety sedliakov a zbojníkov a napokon mestské a sociálne témy v novom tvarovom videní. V záverečnej tvorivej fáze v sérii farebných a lineárnych štúdií s motívmi ženského tela varioval osudy ženy a človeka vôbec. Zaslúžil sa o vysokú úroveň medzivojnovej knižnej grafiky, ilustroval a upravoval ľudové povesti, beletristické a odborné diela a bibliofílie. Na jeho avantgardné dielo nadviazali tvorcovia mladších generácií – galandovci. Je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine.
Ján Geryk (1892-1978), folklorista, etnograf, múzejník, učiteľ (25. výročie úmrtia)
Počas svojho aktívneho života bol učiteľom v Záriečí, Vydrnej, pôsobil na meštianskej škole v Brezovej pod Bradlom, bol pracovníkom referátu Ministerstva školstva a národnej osvety, tajomníkom Muzeálnej slovenskej spoločnosti a správcom Slovenského národného múzea v Martine a neskôr jeho riaditeľom. Bol účastníkom vzbury 71. trenčianskeho pluku v Kragujevaci a neskôr bol väznený v Leopoldove. Zúčastnil sa protifašistického boja a SNP. Ako študent začal zbierať ľudové piesne, príslovia a študovať ľudové zvyky a materiálnu kultúru. Upravoval a vlastným nákladom vydával slovenské ľudové piesne, redigoval edíciu Spevom hučia doliny. Bol interpretom ľudových piesní, členom a funkcionárom Speváckeho zboru slovenských učiteľov. Bol priekopníkom slovenského múzejníctva. Vyše 30 rokov viedol vrcholnú slovenskú muzeálnu inštitúciu, významne sa zúčastnil na príprave prvých expozícií a na budovaní prvého skanzenu v Martine.
(Z Kalendára výročí regionálnych osobností Turca 2003, ktorý vydala Turčianska knižnica v Martine, vybrala Viera Legerská)
