V posledný septembrový deň ukončil svoj služobný pomer v Policajnom zbore SR bývalý zástupca Okresného riaditeľa PZ v Martine plk. Mgr. Jozef Ťapaj. Rozhodol sa sám, pretože, ako sám hovorí, 32 rokov, ktoré strávil pri polícii, znamenalo pre neho predovšetkým veľký psychický nápor.
Jeho policajná kariéra sa začala miestom rádového policajta v hodnosti strážmajstra v pohotovostnom útvare Verejnej bezpečnosti v Bratislave. Na svojom konte má rozličné policajné povolania. Pracoval ako hliadkový policajt dopravného inšpektorátu (už v Martine) i ako policajt kriminálnej služby. A práve „kriminálka„ si ho získala. V jej službách prežil 25 rokov profesionálneho života. Od 1. septembra 1999 až do 30. septembra 2003 mu patrilo miesto zástupcu riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Martine.
Popri práci vyštudoval J. Ťapaj Dôstojnícku školu v Žiline a Právnickú fakultu UPJŠ v Košiciach.
Ako ste sa dostali k práci policajta?
Policajtom sa človek musí narodiť, musí sa ním stať a povolanie policajta musí byť pre neho koníčkom. Ak to tak nie je, človek nie je ten pravý policajt. Policajnej práci som privoňal, zapáčila sa mi a zostal som jej verný viac ako tri desaťročia.
Na ktoré obdobie pri polícii najradšej spomínate?
Najviac mi prirástla k srdcu práca kriminálnej polície. Pôsobil som na úseku ochrany ekonomiky. Bola to práca zaujímavá, ale i náročná na vedomosti a na sústavnú povinnosť samoštúdia.
Aké vlastnosti by podľa vás mal mať dobrý policajt?
V prvom rade by mal byť čestný, táto práca by ho mala baviť. Nemal by sa dať zaplatiť opačnou stranou - podsvetím, ako je to dnes módne. Štát by sa o neho mal postarať tak, aby ani len nepomyslel na to, že má prijať výhody finančného charakteru. Pre policajný zbor je dôležitý správny výber policajtov. Personálna politika v rokoch 1990 – 95 nebola na požadovanej úrovni. Dnes sa ešte stretávame s dôsledkami, no v súčasnosti sa už vracia do požadovaného stavu.
Slovenská armáda má podľa prieskumov väčšiu dôveryhodnosť ako polícia. Prečo je podľa vás tomu tak?
Keď rodič pošle syna na vojnu, a vráti sa mu, je rád. A je vojsku vďačný, keď sa mu vráti, že z neho armáda vychovala muža. Dôveryhodnosť polície je naštrbená z objektívnych dôvodov. Policajt sa nikdy s občanom nestretne v tom dobrom slova zmysle, ale takmer vždy len vtedy, keď občan poruší zákon. Samozrejme, sú prípady, keď policajti odhalia závažné prípady trestnej činnosti a poškodení občania sú im aj vďační. No hlavným dôvodom nepopulárnosti policajtov je potieranie zločinu, a potom sú to aj prípady porušovania zákona zo strany policajtov-jednotlivcov. Toto verejnosť vníma veľmi citlivo.
Čo hovoríte na vtipy o policajtoch?
Rád si ich vypočujem, ale neviem sa na nich uraziť.
Martin a policajti – to špecifický vzťah...
V podmienkach martinského Okresného riaditeľstva Policajného zboru je dosť ťažké presadzovať úlohy, ktoré sa týkajú sídla budov kvôli finančným prostriedkom. Polícia nemá budovu, v ktorej by boli situované všetky jej zložky, sú „roztrúsené“ po meste. Občan sa skrátka, ak chce niečo na polícii vybaviť, „nabehá“. Pokiaľ sa pamätám, vždy sa našli nejaké objektívne alebo subjektívne dôvody, ktoré zabránili postaveniu budovy okresného riaditeľstva PZ tak, ako je to v iných mestách. Ani problematika služobného ubytovania policajtov nikdy počas tridsiatich rokov, ktoré som tu pôsobil, napriek rozsiahlym snahám mojich predchodcov a kolegov, nebola vyriešená. Myslím si, že Martin, čo sa týka ubytovania svojich policajtov, je na tom v rámci Slovenska najhoršie.
... a záverom?
Chcem poďakovať prostredníctvom NŽT všetkým svojim spolupracovníkom v policajnom zbore, predstaviteľom štátnej správy, samosprávy, jednotlivým firmám, s ktorými som spolupracoval, za dobrú spoluprácu a pochopenie.
(nk)
