Prezentácia a prediskutovanie návrhu Programu starostlivosti o Ramsarskú lokalitu mokrade Turca bolo cieľom odbornej konferencie, ktorá sa konala v pondelok 13. októbra v Slovenskom národnom múzeu – Etnografickom múzeu v Martine. Organizátorom podujatia bola Štátna ochrana prírody SR a Správa Národného parku Veľká Fatra vo Vrútkach.
V spolupráci s najvýznamnejšou svetovou organizáciou na ochranu mokradí Wetlands International urobili turčianski ochranári projekt, ktorý má viesť k ochrane a rozumnému využívaniu týchto miest. Vďaka nemu vydali propagačné materiály, zorganizovali ekovýchovné podujatia, urobili informačné panely o mokradiach, dokonca, navrhli cyklotrasu k mokradiam Turca. „Tieto prostriedky pomáhajú ľuďom uvedomovať si význam mokradí. Viaceré turčianske mokrade sú zaradené medzi chránené územia aj medzi mokrade medzinárodného významu,„ povedal nám riaditeľ Správy Národného parku Veľká Fatra vo Vrútkach Ján Kadlečík.
„Zelený„ primátor
Na konferencii vystúpil s prednáškou o medzinárodnej ochrane vôd a mokradí a s prednáškou o ochrane a manažmente mokradí v oblasti Turca člen Stráže prírody Miroslav Blahušiak z Vrútok. Vo svojom vystúpení nazval hlavu vrútockého Mestského úradu Ľubomíra Bernáta „zeleným„ primátorom. Chcel tak poukázať na fakt, že vďaka jeho podpore i vďaka vrútockej radnici sa otvoril náučný chodník na mokradi, ktorú domáci nazývajú Belejova lúka. Dokonca, organizátori podujatia dali priestor vrútockým gymnazistom, ktorí sa zaoberajú projektom záchrany mokrade v centre mesta, aby svoj projekt a svoju prácu pred prítomnými odborníkmi predstavili. O tomto projekte sme našich čitateľov informovali aj na stránkach NŽT.
Natura 2000
V súčasnosti sa pripravuje návrh o zaradení tohto územia podľa medzinárodných kritérií do celoeurópskej sústavy chránených území Natura 2000. Mokrade Turca, ktoré boli v roku 1998 zapísané do zoznamu mokradí medzinárodného významu podľa Ramsarskej konvencie (Ramsar, Irán, 1971) teda budú mať štatút v zmysle smerníc Európskej únie.
Podľa textu Ramsarskej konvencie sa za mokrade považujú územia s močiarmi, slatinami, rašeliniskami a vodami, či už prírodnými alebo umelými, trvalými alebo dočasnými, stojatými alebo tečúcimi, sladkými, brakickými či slanými, vrátane územia s morskou vodou, ktorej hĺbka pri odlive nepresahuje 6 metrov.
Mokraď medzinárodného významu je dôležitá z ekologického, botanického, zoologického, limnologického a hydrologického významu. Na Slovensku je v súčasnosti 11 mokradí, ktoré majú medzinárodný význam, vrátane mokradí Turca. Tvoria ich chránené maloplošné územia. Sú to: Národná prírodná rezervácia Turiec, Národná prírodná rezervácia Kláštorské lúky, Chránený areál Jazierko pri Jazernici, Chránený areál Žarnovica, Chránený areál Ivančinské močiare a tiež Chránený areál Blatničianka. Rieka Turiec je jedným z mála európskych tokov, ktoré si zachovali charakter prirodzenej rieky.
Zabudnuté miesta?
V prírode mokrade vytvárajú nevyhnutné životné podmienky pre rastliny a živočíchy. Pre ľudí zabezpečujú zásoby pitnej vody, prispievajú k udržaniu jej kvality, obmedzujú negatívne účinky záplav a vytvárajú možnosti pre rekreáciu. Ale umožňujú aj rybolov a poľovníctvo, poskytujú úrodné pôdy pre poľnohospodárov a v konečnom dôsledku aj vychádzky v krásnom prostredí.
Azda najvýstižnejšie význam martinských a vrútockých mokradí na danom seminári charakterizoval Ján Topercer ml. z Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici a Ján Dulla zo Základnej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Martine. Prvý zo spomínaných je aj autorom publikácie Zelené miesta a cesty Martina a Vrútok. „Zelené miesta sú miesta, do ktorých sa dosiaľ lialo najmenej peňazí (tak málo, že ich prúd nestačil vyerodovať a odplaviť gros tej pôvodnej miestnej zelenej farby),„ píše Ján Topercer ml. v spomínanej publikácii. Z prednášky, ktorá odznela minulý týždeň v Martine, vyberáme: „Najbližšími a najznámejšími kolegami biológov a ochranárov sú (by mali byť) lekári. Preto namiesto záveru dve medicínsko-prírodniarske paralelky: Ako v prospech zdravia ľudí odnedávna dosť citeľne pôsobí združenie Lekári bez hraníc, tak neporovnateľne citeľnejšie a mnohostrannejšie naň už odpradávna vplýva združenie Príroda bez hraníc. Nedajme sa mýliť jej obostavaním a rozdrobením a scvrknutím, a ochudobnením v mestách, lebo dokonca aj tam príroda funguje bez hraníc. Ako pôsobia medzi ľuďmi lekári prvého kontaktu, tak medzi mestskými ľuďmi pôsobia aj zelené miesta - mestská „príroda prvého kontaktu„. Tá je niekedy nárazníkom ponúkajúcim sa a aj schytávajúcim prvé, najťažšie a najčastejšie rany, ale aj uspokojujúci prvý, najľahší a každodenný „dopyt„ po prírode (bahniatka do vázy, piesok do akvária, potrava pre rybičky, voda na polievanie, zemina do kvetináčov, „venčiareň“ psov, randiareň...).„ (nki)
