Tento rok je pre poľnohospodárov krízovým a platí to aj pre Turiec. Poľnohospodári sa boria s mnohými problémami, ktoré im už prerastajú cez hlavu. Škody na úrode, ktoré sú v našom regióne vyčíslené na 37 miliónov korún, nespôsobilo len sucho, ale aj vymrznutie ozimín. Okrem toho sa pri zvýšených cenách energií a ostatných vstupov a pri znížených cenách výkupu poľnohospodárskych produktov dostávajú do strát, ktoré môže vyriešiť iba štátna dotácia. Oslovili sme niekoľko turčianskych poľnohospodárskych subjektov. Niektorí manažéri sú súčasnou situáciou natoľko znechutení, že sa im o problémoch ani nechcelo hovoriť. Ochotu otvoriť ich prejavili len dvaja - v Agromajetku Sučany a v Roľníckom družstve Valča.
Jedna rana za druhou
Agromajetok Sučany je „eseročkou„, za ktorú s nami hovoril jeden so spoločníkov - Július Náčin. Tento poľnohospodársky podnik postihla okrem sucha tento rok aj ďalšia katastrofa, o ktorej sme už v NŽT písali. V júni sa prehnala agromajetkom veterná smršť, ktorá jednu budovu hospodárskeho dvora úplne zničila a ďalšie poškodila.
Július Náčin charakterizoval problémy poľnohospodárstva lakonicky – sú pre neho typické nízke mzdy, vysoké záväzky podnikov, zastaralý výrobný fond a zanedbaný pôdny fond. Napríklad - pôdu, na ktorej hospodári Agromajetok Sučany, nevápnili už 25 rokov a chýbala aj jej meliorácia a rekultivácia. Sucho spôsobilo tomuto poľnohospodárskemu podniku škody približne za 4 milióny korún. Z toho na repke olejnej stratili 3 milióny korún. Navyše, okolo Sučian sú pôdy na štrkovitom podloží, ktoré zle držia vlhkosť, preto aj úroda obilnín bola tento rok mizerná. U jačmeňa sa priemerná hektárová úroda pohybovala približne na úrovni 1,4 tony, z jednej z parciel zobrali iba 0,8 tony z hektára, čo je iba trojnásobok osevu. Na najlepšej parcele pri Martine sa na jednom hektári urodilo až 3,9 tony obilia. Našťastie, krmovín pre hovädzí dobytok majú zatiaľ v Agromajetku Sučany dostatok.
Šetria, ale platia viac
Podľa Júliusa Náčina sa nízka výkupná cena mäsa a mlieka premieta do stratového hospodárenia aj v ich podniku. Ak sú nízke ceny týchto produktov, potom hospodárenie bez strát sa dá zabezpečiť iba dotáciami. V Agromajetku Sučany sa snažili šetriť napríklad na elektrickej energii. V niektorých mesiacoch tohto roka jej minuli v porovnaní s rokom 2001 iba tretinu, napriek tomu kvôli cenovej prirážke za odobratú elektrickú energiu platili za ňu pred dvoma rokmi približne 2 koruny a 30 halierov a tento rok až 4 koruny za kilowatthodinu. Patria k dlžníkom za odobratú elektrickú energiu, ale zatiaľ sa s energetikmi dokázali dohodnúť tak, aby ich od dodávok elektriny neodpojili.
Prežijú do septembra?
Júliusa Náčina sme sa opýtali aj na jeho názor na dotácie, ktoré by sa od budúceho roku mali zvýšiť na Slovensku do výšky 50 percent európskeho priemeru. Povedal nám, že sa obáva toho, že poľnohospodári do septembra, kedy by, podľa neho, pravdepodobne mali dostať prvé dotácie z EÚ, neprežijú. V marci dostanú ešte dotácie na pôdu od štátu, zaplatia dlhy a po vstupe Slovenska do Európskej únie budú musieť „čakať„ od mája do septembra na dotácie zo spoločenstva.
Treba pripomenúť, že poľnohospodári na Slovensku by mali budúci rok dostať od štátu 19 miliárd korún, z tohto objemu 7,1 miliardy korún príde z EÚ. V sumáre ide o 6 miliárd korún dotácií viac, ako je tohtoročná skutočnosť. V minulom roku dostali slovenskí poľnohospodári v prepočte na jeden hektár pôdy iba 158 amerických dolárov, čo bola v porovnaní s krajinami EÚ iba pätina a v porovnaní s Maďarskom približne polovica. Českí poľnohospodári dostávali vlani na jeden hektár pôdy 277 dolárov. Na Slovensku sú ale pôdy rozdelené do rôznych cenových skupín, podľa ktorých dostávajú poľnohospodári dotácie. Ak sa vrátime do našich reálií, tak napríklad na pôdu v okolí Martina dostal Agromajetok Sučany dotáciu 1260 korún, z ktorej ale musel zaplatiť nájomné vlastníkovi, daň z nehnuteľnosti mestu, a tak tejto spoločnosti zo spomínanej dotácie za každý hektár zostalo iba 100 korún.
Krmoviny musia
ešte nakúpiť
V Roľníckom družstve Javorina vo Valči sme sa stretli s jeho predsedom Miroslavom Muríňom. Netajil sa - ekonomická situácia v družstve sa tento rok rapídne zhoršila. Družstvo sa ledva stačilo pozviechať z dlhov, ktoré im vznikli suchom v roku 2000 a už ho postihlo vymrznutie ozimín v minulom roku a tohtoročné sucho.
„Zo 138 hektárov ozimnej repky nemáme nič, „vypadla„ nám aj tretina úrody pšenice a nič nebolo ani z ozimného jačmeňa. Čo sa týka našich potrieb jadrového krmiva, tie sme pokryli iba na tridsať percent. Ich nedostatok sme ale predvídali, zasiali viac kukurice na zrno. Ak prirátame k jadrovému krmivu kukuricu na zrno, stále musíme ešte 20 percent krmovín pre hovädzí dobytok kúpiť. Ceny našich vstupov (elektrina, voda, plyn, nafta) rastú, ale cena, za ktorú predávame naše produkty, neustále klesá. Napríklad, v druhom kvartáli tohto roka sme dostali za liter mlieka o 67 halierov menej ako v prvom. Od 1. apríla sa podieľame 48 haliermi za každý liter mlieka odvezeného do mliekárne, podieľame sa aj na finančnom krytí rozborov mlieka. Viem, že ani mliekárne nie sú schopné konkurovať Európskej únii cenami syra bez vyšších dotácií. Vývoj ceny bravčového mlieka v regióne bol tento rok pre poľnohospodárov tiež nepriaznivý. Predávalo sa za 35 korún za kilogram živej hmotnosti, ale reálne náklady dosahujú 45 až 47 korún za kilogram, až sa zdvihla jeho cena na 48 korún. Úplne nám chýbajú peniaze na rozvoj. Takmer päť miliónov korún potrebujeme investovať do nášho bitúnku. K tomu všetkému treba prirátať vysoké ceny hnojív, chemikálií, liečiv, veterinárnych úkonov a osív,„ povedal nám Miroslav Muríň.
Roľníci požičali
svojmu družstvu
Aj valčianski poľnohospodári oneskorene platia za energiu. Našťastie, dohodli sa aspoň na splátkových kalendároch a keď ich odpojili od zdrojov elektrickej energie, riešili to pôžičkami družstvu z vlastných zdrojov svojich domácností. Valčianske družstvo má 10 miliónov korún pohľadávok v už neexistujúcich firmách a mliekárňach.
Padla tu zmienka o mzdách. Obidvaja vedúci pracovníci o nich otvorene hovorili. Sú približne rovnaké - o niečo málo vyššie ako 9-tisíc korún (brutto).
V dialógoch hovorili aj o obrovskej chuti poľnohospodársku výrobu modernizovať. Považujú to za prioritu, ale bez dotácií, ktoré by mali byť približne rovnaké ako v krajinách EÚ, zostane slovenské poľnohospodárstvo zastaralým. Ak štát nechá slovenské poľnohospodárstvo na okraji svojho záujmu, pomôže jeho krachu. To tvrdili obaja a podľa nich nič sa tým nevyrieši, pretože v podpore rozvoja poľnohospodárstva nejde iba produkciu potravín, ale aj o zachovanie a zveľaďovanie vidieckej krajiny a pracovné príležitosti v regiónoch.
Braňo Gregor
