Čas neúprosne plynie. Dáva aj berie a nás zaväzuje trvalou spomienkou na našich blízkych, ale aj dávnych slávnych. Pred 25 rokmi v Martine, 19. septembra 1978 odišiel do večnosti významný lekár, ftizeológ, človek s hlbokým sociálnym cítením, posledný riaditeľ Slovenskej divízie ČšČK v Turč. sv. Martine MUDr. Ľudovít Izák. Bol známym publicistom, kultúrnym pracovníkom, významným esperantistom a organizátorom športu a turistiky. Bol to človek, ktorý pomoci trpiacim a službe druhým naplnil zmysel svojho života.
Pochádzal zo známeho rodu ľudomilov a národovcov Izákovcov, ktorí sa podieľali na rozvoji nášho kultúrneho a národného života v druhej polovici 19. a prvej polovici 20. storočia. Po promócii v roku 1926 sa Ľ. Izák stal lekárom Szontághovho sanatória v Novom Smokovci, neskôr jeho primárom. Pracoval v ČsČK, organizoval a zúčastňoval sa na jeho rôznych akciách, prednášal. Založil spoločenský mesačník Vysoké Tatry, ktorý aj redigoval, prevzal aj redigovanie časopisu Krásy Slovenska. V roku 1938 bol Ľ. Izák menovaný za riaditeľa Slovenskej divízie ČsČK so sídlom v Turč. sv. Martine. S jemu vlastnou precíznosťou, erudíciou, zodpovednosťou, organizačnými a jazykovými znalosťami sa ujal funkcie vo všetkých oblastiach činnosti. Dominovala v nich pomoc trpiacim. Založil a redigoval časopis Slovenský Červený kríž, spolupracoval s Maticou slovenskou pri vydávaní časopisu Dorastu ČsČK Slniečko. Po odchode vedenia SČK do Bratislavy prevzal pľúcny dispenzár Masarykovej ligy proti tuberkulóze v Turč. sv. Martine. Počas SNP bol lekárom v II. poľnej nemocnici v Tisovci, nepoznal strach ani únavu. Až do roku 1945 pôsobil ako okresný vedúci SČK a odborný lekár, organizoval všestrannú pomoc ČK tisícom utečencov a repatriantov, ktorí prichádzali do Turč. sv. Martina. Martinu ostal Ľudovít Izák verný aj po 2. svetovej vojne. Pôsobil ako odborník pre pľúcne choroby – ftizeológ. Viedol dispenzár pre ohrozených tuberkulózou so zvláštnym zreteľom na deti a školákov. Vybudoval pľúcne oddelenie martinskej nemocnice, základ jej dnešnej kliniky TBC a respiračných chorôb.
Ako lekár pracoval 46 rokov. Napísal desiatky odborných a populárno-vedeckých článkov a štyri knižné publikácie. Bol významným organizátorom a predstaviteľom esperanta, uznávaným a oceneným nielen doma, ale aj v zahraničí. Od roku 1968 začal vydávať časopis Esperantisto Slovaca.
Pri príležitosti 25. výročia úmrtia MUDr. Ľudovíta Izáka ocenil SČK jeho celoživotnú významnú a obetavú prácu v Červenom kríži a udelil mu in memoriam Striebornú medailu H. Dunanta, zakladateľa Medzinárodného Červeného kríža. Zora Mintálová
