Ivan Melicherčík je priekopníkom zberateľstva na Slovensku, je autorom niekoľkých kníh o výtvarnom umení a je človekom, ktorý o zberateľstve hovorí, že kto mu prepadne, akoby podpísal zmluvu s diablom. „Áno, je to ošiaľ, stály pocit neuhasiteľného smädu,„ píše aj v úvode propagačného materiálu ku svoje zbierke afrického umenia, ktorej časť vystavuje v Slovenskom národnom múzeu-Etnografickom múzeu v Martine. K Afrike má osobitý vzťah, tento kontinent ho odjakživa priťahoval a opakované návštevy akoby jeho „zmluvu s diablom„ vždy znova a znova spečaťovali. Hoci, ako hovorí, ak chce zberateľ svoju zbierku afrického umenia zveľaďovať, sú jeho cety na čierny kontinent málo užitočné. S dobrým kmeňovým umením sa tam totiž môžete i nemusíte stretnúť, keďže to najlepšie a najvzácnejšie už Afriku opustilo a skončilo v európskych či amerických múzeách, galériách a súkromných zbierkach. Tento stav je dôsledkom toho, že Afrika už svoju pôvodnú identitu vo veľkej miere stratila. Rituály, tradičné slávnosti sú tu skôr výnimkou, ktorú znesväcuje veľkovýroba suvenírov a napodobenín černošského umenia.
Ivan Melicherčík svoju zbierku afrického umenia budoval pätnásť rokov. V Martine ju vystavuje pod názvom Tvar ducha a návštevník na nej môže obdivovať dve stovky masiek a sôch z dreva, kameňa a bronzu z dvadsiatich afrických krajín. K najpozoruhodnjším exponátom patrí séria dvojmetrových tanečných masiek z Burkina Faso a masívne sochy zvieracích motívov z Pobrežia Slonoviny a Mali, fetišové drevorezby z Konga a kolekcia kemenných sôch od šónskych umelcov zo Zimbabwe. Na Slovensku je zberateľstvo afrického umenia v plienkach, preto zbierka zapĺňa medzeru, ktorá tu je. Zapĺňa ju päť minút pred dvanástou, keďže reprezentanti kmeňovej mytológie a mágie sa postupne z Afriky vytrácajú a pod vplyvom politických i sociálnych otrasov ochabuje i tradičný africký výtvarný prejav. Výstava v Martine je preto vzácnou príležitosťou na dotyk s formou i duchom čierneho kontinentu. Dotyk, ktorý nás môže poznačiť rovnako obdivom ako aj nostalgiou. Každopádne, stojí za to výstavu si pozrieť. Potrvá do apríla 2004.Viera Legerská