Hokejbalisti Izoglobalu Martin predminulý víkend priam šokovali svojim skvelým vystúpením v českom Moste, kde sa za účasti dvanástich mužstiev uskutočnil Pohár európskych majstrov. V silnej konkurencii českých a slovenských mužstiev, ale aj celkov z Nemecka, Rakúska a Švajčiarska, doviedli svoje účinkovanie až k zisku najvzácnejšej trofeji – krásnemu poháru za víťazstvo v PEM. Tréner a hráč Martinčanov Aurel Nauš tvrdí, že v mysli pred súťažou až tak vysoko „nerúbali„ - „Bolo nám nad slnko jasné, že tam bude hrať dvanásť kvalitných družstiev, hoci možno Rakúšania a Nemci nedosahujú našu kvalitu. Rátali sme s tým, že našimi najväčšími súpermi budú domáce celky a aj švajčiarsky majster. Našim cieľom bolo postúpiť zo skupiny a potom sa prebojovať aspoň do semifinále.„
Martinčania mali v skupine za súpera majstra Švajčiarska - celok Sierre Lions a vicemajstra nemeckej ligy Rosenheim. Švajčiarov porazili hladko 5:0 a Nemcov po exhibičnom výkone dokonca 8:0. Bol to až nečakane ľahký postup. Až sa, vraj, začali obávať, aby ich vo štvrťfinále nečakal šok. Nakoniec v ňom narazili na LG Doprastav Bratislava. Práve tento celok narobil Izoglobalu Martin veľké starosti v slovenskej lige. Prehra s ním vo vlaňajšom ročníku extraligy znamenala stop pred finále. No v Moste si to vynahradili, po vynikajúcom výkone ho porazili hladko 3:0. „Doprastav hral veľmi nečisto – agresívne a rozhodcovia im to netolerovali, trestali ich zákroky a práve časté vylúčenia spôsobili, že nemohol s nami hrať dôstojnejšiu úlohu,„ tvrdí Aurel Nauš. Víťazstvo potešilo, ale aj dosť bolelo. Najviac Tomáša Hrivnáka, ktorý mal po súboji s týmto súperom zlomenú kľúčnu kosť. Zaujímavé rozuzlenie prišlo pred semifinále. Martinčania sa už-už pripravovali na majstra Čiech – Mladú Boleslav, v ktorého radoch hrajú dokonca viacerí profesionáli, ale nakoniec majster neprešiel ďalej cez České Budějovice, a tak mali Martinčania v semifinále súpera z juhu Čiech. „Tohto súpera, sme na rozdiel od českého majstrovského celku, vôbec nepoznali. Keďže sme s nimi ani moc nepočítali, nesledovali sme ich stretnutia. Takže sme nevedeli, čo nás čaká. Nakoniec sme stretnutie vyhrali v pomere 2:0. Ale musím povedať, že okrem finálového stretnutia, toto bolo jedným z najťažších, ktoré sme v Moste odohrali. České Budějovice mali nielen široký káder, ale aj dobre prepracovanú obranu. O svojom víťazstve sme rozhodli až v druhej polovici stretnutia.„
Zvláštnosťou vystúpenia Martinčanov bolo, že až po semifinále kráčali nielen bez zaváhania, ale že vôbec neinkasovali gól. Prvý gól dostali až vo finálovom stretnutí proti Ústí nad Labem. Tento celok bol veľkým prekvapením turnaja, pretože vlastne zaskakoval za nemeckého majstra, ktorý v poslednej chvíli účasť odriekol. A aj vo finále hráči martinského Izoglobalu potvrdili, že nie náhodou sa dostali až tak ďaleko. Finále bolo dramatické, skončilo sa v riadnom hracom čase remízou 1:1 a o víťazstve sa nerozhodlo ani v predlžení. Nakoniec museli rozhodovať samostatné nájazdy. „Do finále sme nastupovali s malo dušičkou. Práve to, že sme mali šancu uspieť, nám aj trochu zväzovalo ruky. Vychádzali sme z dobrej obrany, rovnako ako náš súper. Bolo jasné, že si nás počas turnaja jeho hráči dobre prečítali. Viac sa hralo v strednom pásme. Super išiel do vedenia po našej chybe v obrannom pásme. Bol to vôbec náš prvý a posledný inkasovaný gól v turnaji. Som rád, že nás nezlomil a trpezlivo sme čakali na svoju šancu. V jednej z presiloviek sme dali fantastický gól a potom sme s prehľadom uhrali aj predĺženie. V ňom mal veľkú šancu Rišo Pobeha, ale stroskotal na brankárovi. Potom prišli na rad samostatné nájazdy a až v piatej sérii zobral na seba zodpovednosť mladý Peter Žulko. Práve jeho gól znamenal skvelú majstrovskú bodku za turnajom, keď vzápätí Jurošek, tak ako v tomto turnaji viackrát, nedal šancu strelcovi súpera.„
Hokejbalisti Izoglobalu, hoci roky patria k slovenskej špičke, ešte ani raz nezískali titul slovenského šampióna, no a teraz si mohli vychutnať pocit najlepšieho v najkvalitnejšej a najprestížnejšej klubovej medzinárodnej súťaži Pohári európskych majstrov. „Ten pocit bol úžasný. Priznávam, že viacerým nám aj vyhŕkli slzy šťastia. Radovali sme sa so svojimi priaznivcami z Mostu, ktorých sme si počas turnaja získali na svoju stranu. Radosti bolo ozaj veľa. Jediným tieňom bolo zranenie Michala Hrivnáka, ktorý utrpel v zápase s Doprastavom zlomenú kľúčnu kosť.„ Majstrovský Izoglobal sa, podľa neho, ukázal ako fantastický kolektív. Vládol v ňom súzvuk skúsenejších hráčov s mladosťou, ktorá sa presadila hneď pri prvom štarte na veľkom podujatí európskeho rangu. „To nebolo o jednotlivcoch, ale o kolektíve. Aj v zlomových situáciách dokázali rozhodovať hráči, ktorí doteraz neoplývali veľkými skúsenosťami. Pôsobili dojmom ostrieľaných borcov. Oceniť môžem výkon celej obrany, samozrejme brankára Petra Jurošeka, ktorý bol vyhlásený nielen ako najlepší brankár turnaja ale aj najužitočnejší hráč turnaja. Výborne si počínali aj útočníci,„ dodal Aurel Nauš.
Martinčania len týždeň pred mosteckým podujatím vyhrali medzinárodný turnaj v Olomouci. Už tam potvrdili, že majú skvelú formu, zúročili ju aj ziskom titulu najlepšieho európskeho klubového mužstva. V sobotu už derby súbojom s vrútockou Kométou odštartovali extraligovú súťaž. V nej mu, hoci takmer vždy skončilo v popredí, doteraz šťastie nežičilo až tak, aby sa mohlo radovať z titulu. Azda sa ho Turiec dočká v tejto sezóne. Ak bude mať Izoglobal v extralige takú hernú fazónu, ako mal v Moste, nemuselo by to vôbec byť utópiou.(jk)
