Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Martinské narodeniny ľadového pokušenia

Zmrzlinárstvo sa zmenilo, ale zostalo namáhavým re

Tento rok je to už sedemdesiat rokov, čo sa v Martine vyrába zmrzlina. Ako prvý predával v Martine zmrzlinu Veby Alijevič a novým pokračovateľom vo výrobe alijevičovskej zmrzliny je jeho syn Jamin. Aj keď zmrzlinu vynašli Číňania, vďaka Marcovi Polovi sa dostala do Talianska a potom aj na Balkán.

Príchod zo sladkého kraja

„Otec prišiel na Slovensko z Macedónska, kde mala výroba zmrzliny dlhoročnú tradíciu. Po vzniku Československa v roku 1918 priniesli Macedónci výrobu zmrzliny azda do každého väčšieho slovenského mesta. Pochádzali z Vardarského kraja v Gostivarskej oblasti, odkiaľ prišiel do Košíc v roku 1927 aj môj otec. V Gostivarskej oblasti je etnicky zmiešané obyvateľstvo. Môj otec pochádzal z tureckej etnickej skupiny. Je to sladký kraj, kde sa okrem zmrzlinárstva ujala aj cukrárska tradícia, napríklad výroba tureckého medu. Ja som sa nenaučil vyrábať macedónske cukrárske špeciality, ale môj otec vedel aj to,„ povedal nám o svojich koreňoch Jamin Alijevič, syn Vebyho Alijeviča.

Skryť Vypnúť reklamu

Veby Alijevič sa vyučil cukrárskemu remeslu v Košiciach a do Martina prišiel v roku 1933. V Martine v tom čase pôsobil cukrársky cech, Vebyho Alijeviča nechceli doňho prijať, a tak sa rozhodol, že bude pôsobiť na vidieku (v Kláštore pod Znievom) a predávať zmrzlinu. Bol to v podstate bicykel s károu s okovanými kolesami na prevážanie zmrzliny. Tradičným predajným miestom Vebyho Alijeviča boli po 2. svetovej vojne priestory pod gaštanmi pri dnešnej Slovenskej sporiteľni v pešej zóne.

Boj o chlad

„V tom čase neexistovali chladiace zariadenia, a tak zmrzlinárske remeslo bolo oveľa namáhavejšie ako v súčasnosti. Na výrobu zmrzliny sa môj otec pripravoval už v zime. Sklad na ľad, takzvaná ľadoveň musel naplniť už v zime. Ľad bolo treba odpíliť, čo sa robievalo na rieke Turiec od decembra do januára až februára. Tento ľad sa vozil do záhrady, kde sa skladoval pod vrstvou reziny. Boli to tabule o rozmeroch približne 50 x 60 centimetrov. Od okraja ľadu po kraj ľadovne dávali meter reziny. Tá bola aj zospodu a zvrchu a prekrytá celtovinou. Táto zásoba ľadu vydržala otcovi celé leto. V tom čase predal približne jeden vozík zmrzliny denne, čo bolo dvadsať až tridsať litrov. So zmrzlinárskym vozíkom sa môj otec dostal kdekoľvek, na futbalové stretnutia, hasičské zábavy... V Turci, hádam, nebolo dedinky, do ktorej by môj otec neprišiel so zmrzlinou. V nohách mal tisícky kilometrov. Medený sud, ktorý bol položený v bukovom sude a v medzere medzi medeným súdkom a bukovým drevom bol ľad. Ľad bol natlačený v medzere medzi stenami tak, aby udržal chlad v zmrzlinárskom vozíku minimálne šesť hodín. Po šiestich hodinách sa vyliala voda, do medzery sa dotlačil ďalší ľad, pridala sa tam soľ a z vozíkom sa opäť išlo do terénu,„ pokračoval v rozprávaní o alijevičovskej zmrzlinárskej histórii Jamin Alijevič.

Skryť Vypnúť reklamu

Veby Alijevič v začiatkoch miešal zmrzlinu ručne. Zmrzlinový výrobník (suchá frigera) mal objem približne 4 litre, chladený bol kompresorom a hotová zmrzlina sa z neho dávala do medeného súdka. „Pamätám, že zmrzlinársky stroj môjho otca sa volal Európa. Točil sa od pol piatej ráno až do deviatej, kedy otec začal predávať zmrzlinu. Kornútky si vyrábal sám. Porcovačky neexistovali. Boli to drevené naberacie lyžice. Zmrzlinu vedel nadávkovať tak, že vyzerala v kornútku ako kvet. Technické vymoženosti ale úplne zmenili spôsob výroby zmrzliny. Základ receptúry sa ale nezmenil. Kompaktná hmota pri jej výrobe vzniká vďaka chladu. Hladkosť zmrzliny spôsobuje rozmiešaný cukor. Chladenie sa zabezpečuje kompresorom , a to na 25 stupňov pod nulou. Keby v zmrzlinovej hmote nebol cukor, vznikol by ľad. Zmrzlinárstvo je aj v súčasnosti fyzicky namáhavé remeslo. Skôr je vhodné pre muža ako pre ženu. V zmrzlinárskej tradícii svojho otca som pokračoval iba ja. Otcovi som pomáhal pri zmrzlinárskom remesle od desiatich rokov,„ dozvedeli sme sa od Jamina Alijeviča.

Skryť Vypnúť reklamu

Vaječná pohroma

Pri výrobe zmrzliny treba mať veľa trpezlivosti. To platilo v minulosti a platí to aj v súčasnosti. Ráno treba skoro skoro vstať a v lete treba byť aj dvanásť hodín na nohách. Zmrzlina sa robí z polotovarov a čo sa týka tradície, málokto dodržiava technologický postup, ktorý sa využíval pred 50 rokmi.

„V súčasnosti existuje 40 až 50 druhov príchutí, z čoho polovičku tvoria ovocné a polovičku mliečne zmrzliny. V časoch môjho otca sa vyrábalo nejakých šesť až osem druhov zmrzlín V priebehu letnej sezóny sa ako príchuť používali čerstvé jahody, kompótov bolo tiež dosť, takže keď nebolo čerstvé ovocie, používalo sa konzervované. Ovocie otec kupoval na trhu, vybral si ho sám a aj ostatné základné suroviny boli dostupné. Mlieko odoberal z od turčianskych gazdov. Pred 50 -70 rokmi sa dali kúpiť aj esencie, rum a oriešky. Ešte aj ja sa pamätám, ako otec varil v mlieku vanilkové prúty, ktoré príjemne rozvoniavali. Každá jedna zmrzlina môjho otca mala vanilkový základ a ostatné druhy sa iba dochucovali. Vtedy sa pri výrobe zmrzliny minulo aj obrovské množstvo vajec. Slepačích vajec bolo na tržnici dostatok, ale keď sa medzi ne nevedomky zamiešalo aj kačacie, bola z toho katastrofa. Na tisíc slepačích vajec stačilo jedno kačacie a hnačka bola na svete, porovnal minulú a súčasnú výrobu zmrzliny Jamin Alijevič.

Zmrzlina z pridruženej výroby

Kedysi „chodievala„ zmrzlina za zákazníkom, v súčasnosti je to naopak. Za zmrzlinou chodia ľudia, a to najradšej tam, kde im chutí a môžu si pri nej príjemne posedieť.

„Držím sa zásad, ktoré ma naučil môj otec. Zákazníkovi treba ponúkať kvalitnú zmrzlinu, ale treba sa k nemu správať so všetkou zdvorilosťou. V súčasnosti treba mladým ľuďom vtĺkať do hlavy, aby sa zákazníkovi pozdravili, aby stále dodržiavali postup a vyrábali rovnako kvalitnú zmrzlinu počas celého roka. Môj otec bol pred sedemdesiatimi rokmi konkurenciou pre martinských cukrárov a bol pre nich tŕňom v oku. Predával nielen zmrzlinu, ale v roku 1946 si otvoril cukráreň, ale už o päť rokov neskôr mu po znárodňovaní ako živnostníkovi všetko zobrali. Dlhé roky robil vrátnika v Divadle SNP a keďže bol postihnutý žalúdočnými vredmi, musel odísť na invalidný dôchodok. To bolo niekedy okolo roku 1960. Štát nemal záujem o živnostníkov a remeselníkov. V čase, keď som bol malým chlapcom, môj otec sa snažil viac ráz podnikať. Mohol ale využívať iba ponuky reštaurácií. V roku 1966 sa situácia trochu uvoľnila a zmrzlinu sme mohli vyrábať a predávať prostredníctvom telovýchovných jednôt alebo jednotných roľníckych družstiev, kde sme pracovali ako pridružená výroba. To ale trvalo iba veľmi krátko. Raz sa výrobe zmrzliny mohol venovať, inokedy nie. Pojem súkromný podnikateľ bol v tom čase buržoázny alebo antisocialistický. V roku 1971 mal otec výrobu zmrzliny opäť zakázanú. No dožil sa aspoň toho, že som v roku 1978 začal vyrábať zmrzlinu v spotrebnom družstve Jednota,„ pokračoval v rozprávaní o histórii alijevičovskej zmrzliny Jamin Alijevič.

Hrdý na Martin

Od roku 1990 prevzal výrobu alijevičovskej zmrzliny Jaminov zať Klinče Sezer. Jamin Alijevič mu ale doteraz pomáha.

„Nie všade na Slovensku sa ľudia tak vyznajú v zmrzline ako v Martine. Aj keď teraz je to s odbytom zmrzliny horšie a nie sú už také rady, aké bývali, v Martine má odbyt zmrzliny svoju tradíciu. Napríklad v neďalekej Žiline to už nie je také dobré. Preto môžem povedať, že som hrdý na to, že som Martinčanom a Martin patrí medzi tie slovenské mestá, kde má výroba a predaj zmrzliny tradíciu,„ povedal nám na záver Jamin Alijevič.

Braňo Gregor

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  2. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 227
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 747
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 023
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 256
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 659
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 292
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 579
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 514
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 233
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 227
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Pri strete auta so zverou dochádza aj k zraneniam posádky

Dopravné nehody s lesnou zverou sú prakticky zriedkavé. Keď k nim ale dôjde, neskončí sa to len usmrtením zvieraťa a zničením auta, ale dochádza aj k zraneniam posádky.

Zničené BMW po nedávnej zrážke s jeleňom.

Sahajdovi nový tartan šťastie nepriniesol

Ostrý pretekársky krst nového atletického štadióna dopadol veľmi dobre. Menili sa na ňom slovenské historické tabuľky v behu na 10 000 metrov.

Tibor Sahajda.

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Vo Veľkom Čepčíne mali pilné leto

Tešia sa novým priestorom.

vo Veľkom Čepčíne zrekonštruovali aj obecný dom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?