Keď náš folklórny súbor Turiec 10. júla vyrážal na Cyprus, boli sme pripravení na všetko. Veď už viackrát sme sa zúčastnili festivalov v Turecku, takže pár dní v autobuse nás nemohlo len tak zaskočiť. Tentoraz však k nám bolo počasie milosrdné – pršalo skoro celú cestu, a tak sme do Tureckého Tasucu – odkiaľ premáva trajekt na severný Cyprus, neprišli až takí dolámaní. A to sme ešte netušili, že nás čaká celodenný odpočinok na pláži – kým sa podarí odpraviť očakávanú loď.
Po šiestich hodinách plavby nás privítalo Girne – prístavné mestečko, odkiaľ bol len kúsok (12 km) do campu Lapta, ktorý sa stal na niekoľko dní našim prechodným domovom. Odtiaľto sme každý večer vyrážali na vystúpenia (väčšinou do hlavného mesta Nikosia), spolu s ostatnými účastníkmi – Bulharmi, Turkami a domácimi Cyperčanmi.
Organizátori 8. ročníka Festival of Gonyeli Municipality mali s nami zľutovanie. Vedeli že od stredoeurópanov sa pri denných teplotách nad 40 stupňov nedá očakávať veľa pohybu, a tak festivalové večery začínali vždy až po 21. hodine, keď sa ochladilo na nejakých 30-32 stupňov. A tak sme okrem dobre zorganizovaného a technicky kvalitne zabezpečeného festivalu mohli počas dní spoznávať krajinu, o ktorej sa dnes, vzhľadom na zvláštnu politickú situáciu, dosť hovorí.
Myslím, že všetci boli veľmi príjemne prekvapení. Severný Cyprus sa nám predstavil vysokými horami, ktoré boli zelené napriek tomu, že štatisticky tu prší len jeden deň v mesiaci, čo sa nám nepodarilo zažiť. Šoféri si nevedeli vynachváliť kvalitu ciest, ostatne rovnako ako v Turecku, ku ktorého úrovni sa budú v tomto smere naše vyššie položené štátiky blížiť ešte pár rôčkov. Takisto strava, ktorej sme sa po posledných skúsenostiach vo východnom Turecku trošku obávali, bola dosť bohatá a k našim suchozemským žalúdkom láskavá. Veľmi príjemné bolo zabezpečenie sprievodcami. Staralo sa o nás nepretržite 5 členov domáceho súboru, ktorí sú už dnes asi spolovice Slováci a dodnes sa skoro denne ozývajú - či už telefónmi alebo meilom. Keď k tomu prirátame umiestnenie nášho kempu – z okna sme mohli vypadnúť skoro rovno na pláž – nechýbalo nám skutočne nič.
Festival samotný bol veľmi dobre organizovaný, či už otvárací a záverečný ceremoniál, alebo aj ostatné vystúpenia. Samozrejme, ako všade, aj tu bol trochu problém s ozvučením nášho súboru – napriek množstvu techniky a mikrofónov nie sú zvukári zvyknutí na podobnú muziku – cimbalovú aj terchovskú a na fakt, že u nás spievajú účinkujúci aj počas tancov. Ale postupne si zvykli, veď museli, keď si už pozvali taký exotický súbor. A že náš folklór ich skutočne zaujal, o tom svedčí aj pozvanie pre náš detský súbor v budúcom roku.
Príjemným spestrením boli aj večery jednotlivých zúčastnených krajín, kde sme mali možnosť prezentovať našu kultúru, vyučovať ostatných naše tance a samozrejme, naopak, spoznávať tých druhých. A napriek tomu, že názov bol „večer národov„, začínali sme hlboko v noci a končili zavčasu ráno.
Jednoducho tento festival mal len jedinú chybu - že sa musel raz skončiť. Myslím, že ešte dlho po návrate sme mali plnú hlavu zážitkov a pocitov a dlho trvalo, kým sme sa vrátili „úplne„. Aj keď roboty sme mali do konca leta dosť. Čakali nás pozvania na festivaly aj obyčajné bežné vystúpenia. Príjemne nás prekvapila napríklad ponuka festivalu v Južnej Kórey v septembri, za tak krátky čas sa však u nás nedá všetko vybaviť, a tak sme sa prehlásili do Soulu na jar. Našťastie organizátori mali s nami pochopenie, a tak by sme tam mali vycestovať v máji. Dovtedy je však ešte veľa roboty, či už na nácvikoch, alebo vystúpeniach, ktoré nás čakajú. Takže po návrate nebol čas na nejakú pauzu – ideme ďalej.
V budúcom roku nás čaká totiž veľa práce. Predovšetkým príprava osláv 50. výročia vzniku, ktoré by sme chceli osláviť čo najdôstojnejším spôsobom. Ale tým sa história tiež nekončí, a preto aj v tomto roku ponúkame možnosť stať sa členom nášho súboru – nábory sa budú konať 11. a 15. septembra v Dome odborov Strojár, vždy od 17. hod. Ak máte viac ako 14 rokov, do detského súboru viac ako 8 rokov a chuť venovať sa niečomu zaujímavému, radi vás privítame.
Jozef Labuda