Martin - V minulých dňoch martinskou verejnosťou silno zarezonovala správa, že policajný vyšetrovateľ obvinil primátora Stanislava Bernáta z trestného činu porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku, ktorého sa mal dopustiť pri rekonštrukcii I. etapy pešej zóny v meste. Najviac sa mu kladie za vinu, že bez predbežného súhlasu poslaneckého zboru podpísal s dodávateľskou firmou tri dodatky k zmluve, čím navŕšil náklad na takto dohodnuté práce o viac ako 23 miliónov korún, ktoré mesto aj zaplatilo. Tieto kroky si dal schváliť mestským zastupiteľstvom až dodatočne.
Ako sme písali v 34. čísle NŽT, podnet na trestné stíhanie dal terajší martinský poslanec Dušan Laššák, ktorý bol v inkriminovanom čase viceprimátorom mesta. Vo svojom vyjadrení pre NŽT si položil otázku, či o týchto veciach vedel aj vtedajší prednosta mestského úradu Ján Dreisig, dnešný predseda HZDS v okrese Martin a poslanec Žilinského samosprávneho kraja. Preto sme sa Jána Dreisiga opýtali my – Je to pravda, že primátor konal v niektorých situáciách takpovediac „na vlastnú päsť„ a vedeli ste o tom?
Mňa vo vyjadrení Dušana Laššáka pre vaše noviny zaujala jediná veta, v ktorej hovorí že je smutné či smiešne, že on bol štatutárnym zástupcom primátora a o týchto skutočnostiach vôbec nevedel. Podľa mňa smiešny je pán poslanec Laššák, pretože o týchto veciach vedel, tak ako o tom vedeli aj ďalší. Vedel som o nich aj ja a zodpovedne hovorím, že som s tým nesúhlasil. Mám doma odložené faktúry, na ktorých je napísané, že nesúhlasíme - ja a vedúca ekonomického oddelenia - s preplatením, napokon však uhradené boli. Ja som bol šéfom úradu, nemal som právomoci rozhodovať o mestských peniazoch a podpisovať dokumenty. Pán Laššák ich mal. Viackrát som ale apeloval na poslancov, aby konali. Oni to ale primátorovi dovolili urobiť. Dnes hovorím, je to zodpovednosť poslaneckého zboru, že situácia v Martine je taká, aká je.
A aká je ? Myslíte na to, že primátor koná bez toho, aby mu to ľudovo povedané odobrili poslanci?
Áno. Napríklad, rokuje sa o trojmiliónovej podpore pre nemocnicu, primátor to už oznámi v televízii ako hotovú vec, ale zastupiteľstvo ešte tri milióny z mestského rozpočtu pre nemocnicu neschválilo. Takže koná sa vopred, čo je podľa mňa neseriózne. Je tu poslanecký zbor, ktorý má o tom rozhodovať. Lenže dnes si primátor doslova robí, čo sa mu zachce.
Kontaktovala vás nejakým spôsobom polícia v súvislosti s touto kauzou, alebo ste vypovedali pred iným orgánom?
Nie, nikdy. Myslím si, že polícia dobre ovláda zákon a vie, že ja nie som ten človek, ktorý by mohol nejakým spôsobom za tieto veci zodpovedať. Opakovane hovorím, že ja som na rokovaniach zastupiteľstva viackrát upozorňoval poslancov na veci, ktoré netreba odsúhlasiť. Sú k dispozícii zvukové záznamy i zápisy, možno do nich nazrieť.
Vy ste ako prednosta úradu boli najbližší spolupracovník primátora. S odstupom času, čo si myslíte o celej situácii okolo výstavby pešej zóny?
K celej záležitosti poviem iba jedno, že ide o princíp. A ten princíp je jasný - o všetkých záležitostiach by mal rozhodovať poslanecký zbor. Tie peniaze určite sú na pešej zóne, nikto ich nemá na účte. Ale som presvedčený, že keby vtedy na mieste primátora sedel niekto iný, tak pešia zóna sa tiež buduje, nie je teda pravda, že je to výhradná zásluha primátora Bernáta. V každom jednom meste sa vybudovala takáto zóna, lebo na to boli prostriedky. Ale z principiálneho hľadiska
chcem povedať, že praktiky, ktoré sa pri tomto diele zaviedli do praxe v Martine, treba zastaviť. Primátor zo zákona sa má pýtať poslaneckého zboru, lebo to sú zástupcovia občanov. Má sa pýtať a mať veci vopred odsúhlasené. Odsúhlasovať takéto záležitosti ex post, ako sa to v Martine deje, je neprípustné.
Posledná otázka - nemáte pocit spoluúčasti na týchto záležitostiach, veď ste boli v centre diania? Nemohli ste tomu zabrániť?
Ja som presvedčený, a viacero ľudí mi to potvrdilo, že sme spolu s primátorom Bernátom tvorili dobrý pracovný tandem, hoci jeden bol oheň a druhý voda. Je pravda, že primátor je vizionársky typ, jeho myšlienky sú ďaleko vpredu, je preto aj dosť netrpezlivý a má pocit, že isté predpísané procedúry ho brzdia. Tieto brzdy, ktoré on v práci potreboval mať okolo seba, možno neboli dostatočné, možno sme nevideli až na koniec všetkého. Ale zodpovedne hovorím, ja som nesúhlasil s tým, ako sa to robilo.
(baj)