Nebude možno na škodu ani od veci podať odpočet doprázdninovej činnosti novoustanovenej komisie kultúry a vzdelania martinského mestského zastupiteľstva. Pracuje od januára 2003 v podstatne vymenenom personálnom zložení. V tomto volebnom období navyše funguje táto komisia s rozšíreným zameraním, teda ako komisia vzdelávania, kultúry a informatiky. Na svojich pravidelných každomesačných stretnutiach pracuje podľa dohodnutého harmonogramu, zväčša aj s konkrétnymi problémovými okruhmi.
Zmena je ale aj tu život, a preto jej členovia absolvovali už aj zopár mimoriadnych zasadnutí s programom, ktorý bol aktuálne „horúci„. Také bolo napríklad „odobrenie„ snáh vrátiť Divadlu SNP pôvodný historický názov Slovenské komorné divadlo. Riešila sa tiež podpora dlhodobej iniciatívy usilujúcej sa o zmenu desať rokov starého, málo funkčného Zákona o Martine ako centre národnej kultúry. Ide o to, aby naše mesto bolo takým centrom Slovákov nielen de jure, ale de facto, teda aj s príslušnými financiami poukázanými zo zákona.
K tradičným aktivitám, ktorým sa členovia kultúrnej komisie venujú pravidelne, patrí pripomienkovanie odpočtu práce mestských zariadení a iných kultúrnych inštitúcií (kultúrne centrum, Televízia Turiec, Rada národnej kultúry, konzultácie o spoločných aktivitách mesta a Turčianskej galérie - s riaditeľkou J. Kováčovou o sympóziách Socha v meste, Salón turčianskych výtvarníkov…)
Zmenou kompetencií v samospráve došlo v celej našej spoločnosti, a teda aj v našom meste, tiež k prechodu materských a základných škôl pôsobiacich na území mesta do kompetencie odboru školstva a kultúry - ľudovo povedané „pod mesto„. Aj do pracovného harmonogramu komisie kultúry a vzdelávania to prináša nové úlohy a s nimi pochopiteľne aj zložito riešiteľné problémy. Takto členovia komisie posudzovali, odporúčali a pripomienkovali návrhy na zlúčenie, resp. zrušenie, kapacitne nevyužitých, a tým ekonomicky neudržateľných materských škôl v lokalite Podháj. Tento krehký oriešok lúskali členovia s plným vedomím toho, že rozhodovať - osobitne o našich najmladších občiankoch - vôbec nie je jednoduché. Pri akokoľvek citlivom rozhodovaní ostane vždy aspoň jedna strana s pocitom krivdy a nespravodlivosti a nikto jej tú nespokojnosť ani nemôže zazlievať.
Podobná dilema vznikla z potreby utlmenia ZŠ na Tomášikovej ulici v Martine-Severe. Z nemožnosti naplniť triedy potrebným počtom žiakov (do škôl prichádzajú populačne čoraz slabšie ročníky aj u nás v Martine či Turci) sa tu pre školský rok 2003/2004 nemohol konať zápis detí do prvého ročníka. „Tomášička„ nebude plne organizovaná, prechádza od septembra do útlmu. Navyše v celom procese - ako koniec-koncov pri každej problémovej situácii - vzniklo okolo riešenia kopu napätí, šumov a iste aj nesprávnych krokov. Nie všetci zainteresovaní sa budú cítiť ako víťazi, zato sa nájde dosť zatrpknutých. Do tretice školskej problematiky sa členovia komisie zoznámili z informácií od zainteresovaných pracovníkov vedenia Slovenskej národnej knižnice v Martine (D. Katuščák, M. Kovačka, G. Maťovčík) o perspektívnych plánoch budovania humanitného vysokého školstva v našom meste. Prakticky ide o potrebu nájsť vhodné priestory (budovu) pre koncepčné budovanie odboru dokumentácie kultúrneho dedičstva, výhľadovo akreditácie samostatnej katedry s bakalárskym aj magisterským štúdiom.
Pravidelným pracovným zasadnutím, pri ktorom sa kultúrna komisia vždy statočne potrápi, zapotí, ba aj poškriepi, kým sa rozhodne, je posudzovanie predložených projektov na najrôznejšie, zväčša pozoruhodne koncepčné a chvályhodne tvorivé kultúrne aj vzdelávacie aktivity, programy, podujatia. Úspešné amatérske súbory, združenia, kluby, inštitúcie, školy a jednotlivci fungujúce v klíme martinskej kultúry, ale aj s bohatými medzinárodnými úspechmi, prihlasujú svoje projekty do určeného záväzného termínu (31. marec kalendárneho roka). V aprílovom stretnutí potom prežívajú členovia ťažké chvíle rozhodovania - ako, komu a koľko prideliť z toho vyčleneného, čoraz menšieho a vždy nepostačujúceho finančného balíka. Projekty sú každoročne kvalitnejšie a prichádza ich na odbor kultúry stále viac. Darmo sa v komisii usilujú o spravodlivosť v trojkolovom rozhodovaní. Napokon ostane opäť veľa celkom neuspokojených a len málo aspoň čiastočne spokojných. V tomto ročníku boli projektové požiadavky vo výške 3,4 mil. Sk a podeliť medzi šesťdesiatku projektov bolo možné „iba„ 370 000 Sk
Členovia komisie kultúry a vzdelávania sa angažujú - popri práci, vyplývajúcej pre nich priamo z menovania - v iniciovaní rôznych aktivít začlenených v organizme kultúry nášho mesta Martin. Tak sa z jednej myšlienky (Bruno Horecký) stal iniciatívny podnet k dôstojnému ucteniu nedožitej storočnice významného sochára Fraňa Štefunku, ktorý žil a tvoril celé desaťročia v Martine. Na počesť tohto významného jubilea vznikne viacero pozoruhodných aktivít.
Na ploche jedného článku nemožno dosť dobre obsiahnuť všetky problémy, ktoré sa v oblasti kultúry a vzdelávania dostali za polrok pôsobenia v novej zostave komisie „na pretras„. Nie je to vari ani nevyhnutné. Skôr sa žiada na záver dobre mienená výzva smerovaná na všetkých kompetentných, celé mestské zastupiteľstvo, všetkých konkrétnych poslancov - obyvateľov nášho mesta Martin: Prepočítajte si, prosím, aké „veľké“ percento z celej rozpočtovej kapitoly mesta ide ročne na kultúru? A potom sa zamyslite, či je to dosť! Možno aj v kontexte častého „oháňania sa„ zákonom o Martine.Voči tej čiastke od mesta - ktoré sa cíti centrom národnej kultúry – neobstojí argument, že oveľa bohatší štát nedáva na kultúru nič. Skutočne sa ráta to, čo dávame my sami z rozpočtu – na kultúru. Čo pre ňu ide – z peňazí mesta?Vlasta Kunovská
