Jeho tvár ste mohli vidieť v českom muzikáli Rebelové, vo filmoch Sokoliar Tomáš a Krajinka alebo v niekoľkých divadelných hrách (Tančiareň, Bash, Štvrtá sestra, Platonov). Najbližšie sa predstaví v jesenných premiérach seriálu Záchranári a v tretej časti hry Slovenského rozhlasu Pán prsteňov, kde narozprával hlavnú postavu hobita Froda.
Z malého speváka filmový rebel
Herecká kariéra Ľuboša Kostelného sa začala už v detskom veku v Martine. Keď mal sedem - osem rokov, nahral platňu s detskými piesňami Hráme sa na Petra s Petrom Nagyom. Neskôr päť rokov spieval a tancoval vo folklórnom súbore Turiec a keď mal jedenásť, prvýkrát sa dostal na divadelnú scénu. Hral v martinskom Divadle SNP detskú úlohu s Františkom Výrostkom v hre Dom na hranici pod vedením režiséra Petra Mankoveckého, jeho terajšieho profesora na VŠMU. Potom odišiel na konzervatórium do Bratislavy, kde prednedávnom ukončil štú dium herectva na VŠMU. Účinkoval v niekoľkých divadelných hrách - Incident, Kráľ jeleňom, Jubileum, Noc ako na dlani, v inscenácii Štvrtá sestra a v Tančiarni.
Popri divadelných tvorcoch zaujal aj filmových. V pripravovanej premiére šesťdielneho seriálu Záchranári od Vladimíra Michálka si zahrá postavu horolezca Martina Stropka, Václav Vorlíček v Sokoliarovi Tomášovi z Ľuboša urobil trojnásobného Tomášovho záchrancu Vinca, Martin Šulík v Krajinke syna pytliaka Imrasa Kormana a český režisér Filip Renč ho obsadil v Rebeloch do úlohy Emana, vojaka-utečenca. Táto rola sa mladému hercovi postarala o popularitu vo svete filmu. Či má alebo nemá niečo spoločné so svojou postavou z muzikálu, odpovedal: „Nerád sa stotožňujem so svojimi postavami. Vnímam ich cez seba a i keď som niekedy charakterovo od nich vzdialený, vždy existuje niečo, čo máme spoločné, blízke. Čo sa týka rebelantského Emana, myslím, že rebel nie som. Som skôr pokojnejšej a vyrovnanej povahy. Ale možno som niekedy rovnaké trdlo ako on,„ dodáva s úsmevom.
Aj profesionálny život
sa skladá z naj...
Ľuboš Kostelný má za sebou aj účinkovanie v niekoľkých filmových reklamách a v Slovenskom rozhlase. Po ôsmich rokoch spolupráce dostal možnosť vymeniť Dušana Cinkotu v titulnej úlohe rozhlasovej dramatizácie Pána prsteňov. Postava hobita, ktorý nesie prsteň, pre Ľuboša znamená spojenie príjemného s užitočným. Sám je totiž veľkým fanúšikom Harryho Pottera a Pána prsteňov. „Obdivujem fantáziu, s ktorou sa autori týchto diel narodili a svet, ktorý vďaka nej vytvorili,„ priznáva predstaviteľ hobita Froda. Jeho tretiu časť pripravuje Slovenský rozhlas na jeseň.
Nedávno sa vrátil z divadelného festivalu vo Varšave, kde vystúpil v absolventskom predstavení v hre od A. P. Čechova Platonov, ktorú už odohrali tento rok v Prahe a Brne. Ľuboš Kostelný si zopakoval aj tentoraz pocit z víťazstva. Spomínaná hra je totiž overeným „želiezkom v ohni„ z Čiech. Znova zabezpečila výhru a Ľubošovi navyše (tiež opakovane) cenu za najlepší herecký mužský výkon festivalu. Rola Platonova nepatrí len medzi jeho najprínosnejšie postavy, ale aj najobľúbenejšie. Z dramatických žánrov mu vyhovuje najmä tragikomika tejto hry: „Platonov je tragédia, ktorej dej ale postavy neberú tak, ako sa tragika v živote berie bežne, ale skôr nevšímavo, pokojne, až je to absurdné, čo divák vníma so smiechom.„ Okrem tejto hry účinkuje s Ankou Šiškovou, Alenou Ďuránovou a Matejom Landlom v hre Bash, ktorú uvádza občianske združenie Metamorfózy spolu s British Council v divadle Astorka Korzo ’90. Doteraz si vyskúšal teda štyri spôsoby uplatnenia herca. Na otázku, kde sa mu pracuje najlepšie, odpovedal, že všetko prináša niečo užitočné: „Divadlo je ,základňou‘ pre každého herca. Tu má možnosť byť v priamom kontakte s divákom, film prináša šancu väčšieho úspechu a popularity, rozhlas je dobrým tréningom pre hlas a reklama znamená lepší zárobok...„
Počas doterajšej hereckej kariéry sa Ľuboš Kostelný mal možnosť stretnúť v pracovnom prostredí s mnohými známymi tvárami. Túži si ale zahrať s niektorým zo svojich profesorov. Medzi vyvolenými je Martin Huba a Milka Vašáryová a s nimi by si chcel prežiť všetko to, čo ho ako herca naučili. Z doterajších kolegov najradšej spomína na spoluprácu s režisérom filmu Krajinka Martinom Šulíkom: „Pôsobí veľmi vyrovnaným dojmom a disponuje úžasným humorom, ale trošku iným, než ktorým obdarúva svoje filmy. Našiel som v ňom veľkú oporu, čo si veľmi vážim. Aj preto bola práca s ním veľmi príjemná,„ priznáva mladý herec.
„Je z Martina, a o?„
Prv ako som sa stretla s Ľubošom Kostelným v Bratislave, vyhľadávala som si o ňom informácie na internete. Na webovej stránke istého divadla, v ktorom účinkuje, som našla krátku vizitku. Zaujala ma kolónka o mieste narodenia, kde mal napísané: je z Martina, a čo? Neskôr mi to vysvetlil: „Všetci totiž vedia, že som z Martina, lebo sa tým chválim a som na to hrdý. Mnohokrát svojich kamarátov z Bratislavy dovlečiem na niekoľko dní domov, aby vedeli, kde je pravé kultúrne centrum. A som potom nesmierne rád, že sa im Martin páči i keď sa, podľa nich, v niektorých veciach s Bratislavou nedá porovnať.„
A, napokon... I keď Ľuboš Kostelný nedostal angažmán z martinského divadla, ale z bratislavského SND, čím sa jeho ďalšie pôsobenie bude aj naďalej uberať západnejším smerom, prázdniny sa rozhodol stráviť (dovtedy možno už) s vlastným autom predsa len doma medzi tromi Maticami...Miroslava Dírerová