Tanečná scéna tretieho ročníka festivalu Nočné vlny fest presvedčila vysokým záujmom fanúšikov o tom, že dobrá tanečná hudba má na tomto podujatí svoje pevné miesto. Porozprávali sme sa s hlavným organizátorom 23-ročným Jozefom Kazárom z Turčianskeho Petra o všetkom, čo sa dialo pred, cez a po festivale na druhom pódiu.
Takže, čo všetko predchádzalo vypuknutiu tanečných vĺn?
Samozrejme, na úplnom začiatku akcie stojí booking, teda výber a angažovanie jednotlivých interpretov. Samotná akcia začínala vhodným umiestnením scény. Tú sme umiestnili vzadu v záhrade amfiteátra. Potom sme postavili rampu, závesné systémy, zvukový aparát a osvetľovací systém. Ďalej sme napojili štúdiovú techniku teda „gramce, mix, sága„ a pod. S týmto sa dá v základe úplne vystačiť. Chceli sme pridať aj dajaký ten bonus, a preto sme sa rozhodli na scénu umiestniť aj videoprojektor, cez ktorý svoju tvorbu v podobe vizualizácie hranej hudby prezentuje vj (videojockey). Na pódium sme umiestnili aj laser, ktorý má schopnosť podmaniť ľudí a obohatiť vystúpenie o skutočne interaktívny rozmer, čo sa aj naplnilo. Všetky prípravné činnosti sú v skutočnosti omnoho väčšie a obsahujú aj riešenia problémov, ktoré sa znenazdajky vyskytnú počas samotného vystúpenia na scéne. No, a pripravený musí byť, pochopiteľne, aj samotný diskdžokej, čo je občas kapitola sama o sebe.
Ako si spokojný s Nočnými vlnami, konkrétne s tanečnou scénou?
Som maximálne spokojný, pretože technické vybavenie bolo úplne skvelé. Zvuk, svetlá, celá konštrukcia boli na slovenské pomery skutočne nezvyčajné. Čo sa týka interpretov, som spokojný takisto, nakoľko sa všetky avizované osobnosti hudobnej scény dostavili. Skrátka, bola to parádička.
Ako si sa dostal k tejto práci?
Je to dielo náhody. Pred tromi rokmi, keď sa vlny rozbiehali, som s Reném spolupracoval v časoch existencie jeho kapely. Napísal som mu zopár textov k pesničkám. Potom skupinu zanechal a začal sa venovať klubovým akciám. Potom som aj ja upustil od písania textov a hľadal som inú možnosť sebarealizácie v rámci projektu Nočné vlny. Zistil som, že chýba človek, ktorý by sa venoval tanečnej hudbe. A tým pádom bolo o mojom novom pôsobení rozhodnuté ...
Môžeš porovnať ostatný a predchádzajúci ročník?
Ako najväčšie pozitívum vidím hlavne umiestnenie a technické zázemie, pričom treba vyzdvihnúť aj propagáciu. Minulý rok sme s tanečnou scénou boli na terase, ktorá je dosť blízko pri hlavnom pódiu. Navzájom sa obidve hudobné plochy dosť rušili. V tomto roku sme djs stage umiestnili do záhrady za amfiteátrom, ktorá je odhlučnená veľkým múrom budovy. Technické zázemie bolo, ako som už spomínal, veľmi kvalitné, v porovnaní s predchádzajúcim rokom dva až trikrát lepšie, čo platí aj o ostatných aspektoch realizácie. Spokojnosť je teda na mieste.
Novinkou festivalu a tanečnej scény bol hip-hop. Prečo ste ho zakomponovali do programu?
Áno, bolo to niečo nové. Hip-hop má v Martine veľmi silné zázemie. V rámci Slovenska sa síce hip-hopu pozornosť venuje, ale podľa mňa nie je dostatočná. Využili sme teda tento fakt a povedali sme si, že to fanúšikov poteší a priláka.
Čo bolo najväčším prepadom tanečného pódia?
Bola ním vystúpenie poľských raperov Lonu, Rymek a Wody, nemyslím ale po hudobnej stránke. Počas vystúpenia sa tak rozbesnili, až sa im priamo pod nohami prelomilo pódium a spadli dolu. Bolo to „úžasné“. Nijako ich to „nerozhodilo„ a pokračovali bez prestávky ďalej.
Ako ste to potom opravovali?
Organizácia je založená na tom, že každý človek má na starosti určitú časť. Akonáhle niekto spozoruje problém, tak sa okamžite stará o nápravu. Tentoraz mali robotu chalani „od techniky„.
Kto bol najväčším esom?
Pomyselné čerešničky na vrchu torty boli až dve. V prvý deň festu zahral francúzsky diskdžokej Pat Heart. Bol skutočne technicky vynikajúci. Hral spoločne s Dodom Manom (SR), pričom sa do ich setu zapojil aj diskdžokej Vectif (ČR). Takže hrali traja diskdžokeji naraz. Ak k tomu prirátam laser a vizuálnu šou, tak to bol pre všetkých perfektný zážitok. V rámci druhého dňa by som chcel vyzdvihnúť majstrovstvo DJ Gabanna spolu s diskdžokejom Jazzym, ktorý mu do jeho setu scratchoval na ďalšom gramofóne. Scratchovanie je špeciálna technika hrania, pri ktorej diskdžokej prstami krúti platňu do protismerov rotácie a vytvára tým skutočne nevšedný audio zážitok. Nemôžem si dovoliť nespomenúť aj mladého začínajúceho DJ Vipera z Veľkej Británie.
Aký bol najväčší problém?
V sobotu asi okolo druhej hodiny „odišla„ rozvodová skriňa. Kým sme ju opravili, všetci návštevníci, ktorí tam boli, sa vzdialili. Akonáhle sme to opäť „nakopli„, všetci sa vrátili naspäť a dokázali, že vedeli kvôli čomu a komu prišli.
Ak by sme tanečnú scénu Nočných vĺn chceli porovnať s podobnými akciami na Slovensku a v Európe, čo by sme mohli povedať?
Podľa mňa sme predviedli celkom slušný výkon. Obvykle sú tanečné scény umiestnené vo vnútri, v budovách či halách, nie sú otvorené. Ľudia sa tam potia sa a mnohokrát nemajú možnosť poriadne sa nadýchnuť. Naša scéna bola umiestnená vonku, v prírode. Toto je pre nás pozitívum v porovnaní s bežným slovenským priemerom. Tým sme sa vlastne priblížili k zahraničným open air festivalom.
Prečo neprišli predtanečníci? Sklamali ste, vraj, najmä mužské publikum.
Bola tendencia ich neobsadzovať. Po prvé, dramaturgicky sa nám tam vôbec nahodili, pretože v prvý deň sa hral house, druhý hip-hop a drum&bass. Tzv. Go-Go Dancers sú najmä na techno akciách a podobne. Nepotešili sme teda niektorých chlapov, ale myslím si, že sme potešili tých, ktorých zaujíma v prvom rade hudba.
Aké sú vaše festivalové perspektívy do budúcnosti?
Tento ročník ukázal, že fest dokáže prežiť. Tým pádom sme sa rozhodli, že budeme robiť aj ďalší ročník. Pokiaľ každým ročníkom narastá počet návštevníkov, kvalita i kvantita interpretov, a tak je na mieste otázka, ako by to mohlo a malo vyzerať. Predpokladáme, že by sme mohli zrealizovať tri až štyri pódiá, pričom dve z nich budú určite zamerané na tanečnú hudbu.
Monika Maruňáková
