Minulý týždeň sme vás informovali o smrti 21-ročného muža, ktorý sa utopil v jazere na lipoveckých štrkopieskoch. Martinčan si išiel okolo trištvrte na sedem večer zaplávať do vody, ale už z nej nevyšiel. Jeho kamaráti zavolali hasičov v Martine. Operačné stredisko Hasičského a záchranného zboru v Martine požiadalo o pomoc Obecnú políciu v Sučanoch. Sučianski obecní policajti aj s potápačom v aute ihneď vyštartovali k miestu nešťastia. 35-ročný Ľubomír Kornuta, ktorý krátko predtým, ako ho zavolali, prišiel z montáže, sa rýchlo prezliekal do potápačského obleku.
Nesprávne miesto
Keď dorazili na miesto, asi tak 20-roční vyplašení chlapci stojaci brehu im ukazovali, kde ich kamarát vo vode naposledy bol. Aby lepšie určili miesto, kde sa stratil, hádzali na rovnú hladinu kamene, čerila sa 15 až 20 metrov od brehu. Ľubomír Kornuta sa okamžite vrhol do jazera... Hĺbka v miestach, kde hľadal utopeného, bola je asi 3,5 metra. Čo ako sa snažil, chlapca nezazrel. Asi po dvadsiatich minútach dorazili dvaja členovia z Krajskej potápačskej skupiny Hasičského a záchranného zboru v Martine – Ľuboš Bucko a Ľubomír Lauček. Všetci traja spoločne prehľadávali priestor pod hladinou. Márne. Na pomoc si zobrali aj sonar, ktorý bol umiestnený v člne. Prehľadali celú označenú časť jazera, ale zbytočne. Už sa značne zvečerilo, preto sa muži rozhodli vyjsť. Keď po takmer dvoch hodinách úmorného hľadania išli k brehu, jeden z nich náhodne o čosi zavadil. Bolo to telo hľadanej obeti, ktoré ležalo ponorené asi štyri metre od brehu. Mŕtveho naložili do člna... Oproti na druhom brehu jazera si letné kúpanie vychutnávali jeho rodičia. A vôbec netušili, čo sa stalo. Keď sa náhodne od záchranárov, ktorý vyťahovali čln na breh dozvedeli nešťastnú správu, otec od zúfalstva vykríkol: „To nie je možné!„
Kamarát na intoxikácii
Prácu mal potom už len súdny znalec, ktorý konštatoval smrť utopením bez cudzieho zavinenia. Po telo mladého muža, ktorý bol len pár hodín predtým v plnom rozpuku života, prišiel už len pohrebný voz. Ako sme sa dozvedeli z nemenovaného a neoficiálneho zdroja, chlapci na brehu požili alkohol a pravdepodobne ďalšiu omamnú látku – toluén.
Počas zásahu odviezla sanitka Záchrannej zdravotnej služby Martinskej fakultnej nemocnice z brehu jazera aj jedného 22-ročného chlapca, ktorý bol pod vplyvom toxickej látky (toluénu) do nemocnice. Tu sa, ako sme sa dozvedeli od hovorkyne MFN Kataríny Kapustovej, podrobil intoxikačnej kúre na oddelení pohotovostného príjmu.
Alkohol je vo vode
nebezpečný
Ľubomír Kornuta, ktorý sa potápaniu venuje už 20 rokov (je členom klubu športového potápania Hyppocampus v Martine) a hľadal už mnoho„stratených„ ľudí v riekach, nádržiach a jazerách, sa nám zveril so svojimi pocitmi, ktoré zažil, keď vyťahovali mŕtvolu mladého muža na breh: „Bolo mi to veľmi ľúto. Je ho škoda. Bol taký mladý, ešte len na začiatku života„. Podľa neho človek, ktorý požil alkohol alebo inú omamnú látku, do vody nepatrí.
Potvrdil nám to aj prednosta Ústavu súdneho lekárstva JLF UK a MFN v Martine profesor František Novomeský, ktorý je zároveň medzinárodným inštruktorom potápania. Ten pre redakciu povedal: „Žiaľ, prípady utopenia sa ľudí pod vplyvom alkoholu sú v našej súdnolekárskej praxi pomerne časté. Najčastejšie ide o plavcov, inokedy o rybárov či iných športovcov na vode. Neraz zostávame v úžase nad zistením vysokej koncentrácie alkoholu v krvi týchto nešťastníkov. Tu treba uviesť jednu zásadnú skutočnosť – alkohol je látka s výrazne tlmivým účinkom na takmer všetky funkcie centrálneho nervového systému. Je pravda, že počiatočný účinok alkoholu, požitého v malých dávkach, je sprvoti excitačný (povzbudzujúci). Veď kvôli tomu sa aj alkoholické nápoje požívajú. Pocit uvoľnenia, veľavravnosť, odbrzdenie spoločenských zábran, zvýšené sebavedomie .... toto snáď pozná každý, kto sa s alkoholickým nápojom v živote stretol. No aj excitačná fáza účinku alkoholu má „opačnú stranu mince„ – sklon k vystatovaniu, preceňovaniu svojich schopností, nekritickému odhadu reality. Snáď tu kdesi treba hľadať príčinu, kedy sa – pod vplyvom požitého alkoholu - aj z relatívne slabého plavca zrazu stáva šampión, voda neznámej hĺbky nehrá nijakú úlohu a mokré šaty prilepené na telo predsa nemôžu pri „plávaní“ prekážať. Inokedy zasa treba v gumených čižmách vojsť do vody a uvolniť zakliesnenú návnadu na ryby. Fľaštičku, ktorou sme sa v noci na rybačke zahrievali, necháme na brehu...„
Utopiť sa možno aj v potôčiku
Aj s takýmito smutnými prípadmi sa na pracovisku súdneho lekárstva možno stretnúť, a nie raz. Pri vyšších koncentráciách alkoholu v organizme je strata zábran a rešpektu voči vodnému živlu už totálna.
„Treba povedať„, pokračuje F. Novomeský, „ že utopenie je v podstate udusenie sa vodou. V ťažšom stupni alkoholického ovplyvnenia je teda možné celkom dobre sa utopiť v potôčiku, kde sa hĺbka vody ráta na centimetre. Alkohol do vody jednoznačne nepatrí. A iné omamné či psychoaktívne látky? O tom snáď už netreba ani hovoriť. Po vyše 40-ročnej aktívnej potápačskej praxi musím zdôrazniť, že človek nie je ako biologický jedinec uspôsobený k prežitiu vo vode. Veď aj pobyt potápača v nej je limitovaný len zásobou plynu k dýchaniu, ktorý si nesie so sebou. Vodný živel nemožno pokoriť, možno do neho len vstúpiť a rešpektovať ho. No určite nie s promile alkoholu v krvi.„(nki)