Piatok, 17. september, 2021 | Meniny má OlympiaKrížovkyKrížovky

Že som ja miloval kedysi...

K stému výročiu narodenia akademického sochára Fra

4. augusta 2003 uplynulo sto rokov od narodenia akademického sochára Fraňa Štefunku. Táto spomienka je krátkym zastavením pri jeho rozsiahlom a významnom sochárskom diele, je spomienkou na umelca pedagóga a literáta, ktorý sa podieľal na formovaní nového slovenského výtvarného umenia, vyvierajúceho z hlbokých historických i súčasných tradícií našich dejín. Za svoje celoživotné dielo bol v roku 1968 vyznamenaný titulom národný umelec. V Martine prežil podstatnú časť svojho života. Tu sa usadil po štúdiach v Prahe. Vo svojom ateliéri na Kohútovej ulici vytváral portréty, busty, monumentálne pamätníky a medaily.

Skryť Vypnúť reklamu

Fraňo Štefunko sa narodil v obci Farkašín, dnešné Vlčkovce, pri Trnave. Rodný kraj bol a zostal jeho celoživotnou láskou. Do konca života sa vracal do rodnej „agátovej„ dediny. Históriu obce opísal v knihe Vlčkovce-kronika starého Farkašína. Pozbieral historické dáta, od starých ľudí sa podozvedal udalosti spojené s minulosťou dediny a všetko spísal s láskou. Svoj vzťah k rodisku vyjadril aj básňou:

Topole hučali, rapotalo v mlyne

keď som ja bol malý chlapec,

dávno

dávno...Na dedine.

Uvädli topole

nerapocú kolá

už ta naša dedinôčka

dávno...

dávno

neni ako bola.

Nehučia, nezvonia.

Zbeleli mi vlasy.

Nechal som ťa, dedinôčka,

dávno...

Škoda takej krásy.

Zahučí, zazvoní, organy zahrajú

Skryť Vypnúť reklamu

družice mi zaspievajú

ráno...

ráno, keď ma pochovajú.

Otec Rudolf Štefunko bol chudobný dedinský roľník. Matka Terézia bola známa po celom šírom okolí tým, že popri každodennej práci a starostlivosti o rodinu tvorila čarovné ornamenty ľudových výšiviek. Dievčatá a ženy z celého kraja chválili jej zlaté ruky, ktorými vypisovala vzory na vyšívky. Štefunko často spomínal, že po svojej matke zdedil lásku ku všetkému krásnemu.

V čase dospievania začal hrávať v ochotníckom divadle, ktoré sám vyzdobil kulisami. Talentovaného chlapca si všimli členovia profesorského zboru trnavského gymnázia, ktorí sa prišli pozrieť na divadelné predstavenie. Dohovorili mu spolu s miestnym učiteľom Deziderom Uhrínom aj stretnutie so sochárom Jánom Koniarkom, ktorý žil a tvoril v blízkych Voderadoch. Tu modeloval podľa predlohy, ktoré mu sochár zadával. Odporúčanie Koniarka poslúžilo, aby sa dostal za žiaka Štátnej učebnej dielne pre spracovanie dreva v Starej Turej. Tu popri trojročnom absolvovaní rezbárskeho oddelenia zložil aj skúšky z meštianskej školy. V roku 1925 sa rozhodol odísť do Prahy, kde zložil prijímacie skúšky na umelecko-priemyselnej škole. Zúčastňoval sa na prednáškach profesorov Štecha, Štipla a Zálešáka. Okrem výtvarného štúdia absolvoval prednášky aj v iných vedných odboroch, navštevoval knižnice, múzeá. Chodil i do slovenského akademického spolku Detvan, bol dopisovateľom Truhlářskych novín. Stretol sa aj s profesorom Skupom, s ktorým úzko spolupracoval aj neskôr, keď už žil v Martine a vyhotovil preňho niekoľko návrhov bábok. Cez školské prázdniny pracoval v hračkárskej továrni v Hartmaniciach na Šumave. Podľa jeho návrhu zhotovená hračka sa predala na Lipskom veľtrhu v počte tri milióny exemplárov!

Skryť Vypnúť reklamu

Po ukončení vojenskej služby roku 1932 prišiel do Martina, kde pracoval ako inštruktor v rezbárskom kurze Ústavu pre zveľaďova­nie živností. Turčianska záhradka bola nevyčerpateľnou zásobárňou prírodných krás pre výtvarníka. Začal sa stretávať s pracovníkmi Matice slovenskej. Tieto stretnutia prehĺbili v ňom trvalý a široký záujem o otázky kultúry. Venoval sa štúdiu literatúry, literárnej histórie a národopisu. V Slovenských pohľadoch viedol rubriku o výtvarnom umení. Okrem toho publikoval v Živene, v Národných novinách a v Eláne. Definitívne sa rozhodol ostať v Martine. Tu sa spoznal so svojou budúcou manželkou Angelou Poljakovou. Svedkom na svadbe mu bol spisovateľ Ľudo Ondrejov.

Zástupcovia Matice slovenskej požiadali Štefunku o vyhotovenie portrétu správcu Matice Jozefa Škultétyho. Tak sa zrodila busta, ktorá reprezentuje jeden z vrcholných portrétnych výtvorov slovenského sochárstva tridsiatych rokov. Toto dielo zakúpila pražská Galéria moderného umenia vôbec ako prvé dielo slovenského sochára. Tým sa Štefunko uviedol do prostredia martinských výtvarníkov. V Martine žilo a tvorilo veľa výtvarníkov: Mitrovský, Bazovský, Vodrážka, Kubinčan, Fulla, Benka a postupne prichádzali mladší. V tom období urobil port­réty Mitrovského, S.H.Vajanského, Michelangela, portrét matky Ľuda Ondrejova.

V druhej polovici tridsiatych rokov vznikli také významné diela ako Pomník padlým v boji o Nové Zámky (zničený), Hlásateľ pravdy, portrét spisovateľa L.Nádašiho-Jégé, portrét Dona Quijota, Športový pohár Matice slovenskej. Dochádzal na ružomberskú faru, kde vytvoril portrét Andreja Hlinku. V Prahe v Kolovratskom paláci portrétoval vtedajšieho ministerského predsedu Milana Hodžu, rodáka zo Sučian. Na Národnom cintoríne sa stretávame s pomníkmi, ktorými si uctil pamiatku velikánov našej kultúry. Sú tu pomníky na hroboch básnika Vladimíra Roya, baťka Škultétyho, I. Thurzu, M.Schmidta, Martina Benku. Navrhol pomník pre Františka Hečku, Janka Jesenského, pre svojho brata Michala a jeho dvoch spolubojovníkov, ktorí padli v Gaderi počas SNP a mnoho iných. Na hrob svojej manželky umiestnil plastiku nazvanú Kvetinárka.

Pri prechádzke mestom v samotnom centre sa stretávame s Jánošíkom a jeho družinou, pri tvorbe ktorej sa Majster inšpiroval Bottovými spevmi o Jánošíkovi: „Pijú, chlapci, pijú v kamennej pivnici...„ Len o kúsok ďalej vidíme pomník Turčianských dobrovoľníkov. „Je to priam zázrak, že pomník nebol zničený alebo odvezený Nemcami,„ spomínal neskôr autor. Súsošie bolo uložené v botanickej záhrade Slovenského národného múzea a až po vojne sprístupnené verejnosti. Pred divadlom sú postavy inšpirované Sládkovičovou poéziou nazvané Pieseň lúk a Pieseň hôr. Ľudia ich nazvali Marína a Detvan. Pred budovou Slovenského národného múzea je bronzová socha akoby sa náhliaceho Andreja Kmeťa. Známe sú postavy detí z keramiky na budove školy na Mudroňovej ulici. V Záturčí pred kostolom stojí busta J. Kalinčiaka. V kostole sv. Martina je reliéfny cyklus Krížova cesta a mramorová Pieta. Na budove Všeobecnej úverovej banky vidíme Znak mesta Martina a na južnej strane budovy tri kamenné reliéfy Sporivosť.

Štefunkove výtvarné diela nachádzame po celom Slovensku. V trnavskom divadle stojí socha Tálie. Na bratislavskom nábreží vidíme sochu Petra Bohúňa. V Divadle P. O. Hviezdoslava je umiestnený portrét básnika. Majster mal veľmi rád jeho poéziu a snáď aj preto viackrát zvečnil barda slovenskej literatúry. Nájdeme ho v Dolnom Kubíne i v Námestove, kde Hviezdoslav prežil ako právnik podstatnú časť svojho života. Na jeho hrobe je Oráč, ktorý znázorňuje otca básnika a vo Vyšnom Kubíne je Priadka, básnikova matka, ako ju nazýva vo svojich básniach. V blízkych Mošovciach stojí pamätník Jána Kollára, v Záborí spisovateľa Jonáša Záborského. V Krupine sa stretneme so sochou Sládkoviča, v Lučenci je náhrobný pomník s portrétom spisovateľky Boženy Slančíkovej-Timravy.V Rakove je portrét Jána Palárika, spisovateľa a katolíckeho kňaza. Pre kostol v Hriňovej vytvoril drevený krucifix, ktorý neskôr doplnil postavou Márie a Jána evangelistu. Súčasne s monumentálnymi a pomníkovými prácami sa venuje i komornej plastike. Vytvoril mnoho detských portrétov aj portrétov svojich priateľov. Nedá sa nespomenúť portrét matky. Vo svojich spomienkach dojímavo opisuje, aká je to náročná a zložitá práca pre sochára „urobiť jej vernú podobizeň“.

Rozsiahla je tvorba s tematikou SNP, ktorého sa sám aktívne zúčast­nil. V bojoch mu zastrelili brata, sám bol ranený, zajatý a odsúdený na smrť. Deň pred popravou sa mu s pomocou priateľov podarilo ujsť z väzenia. Skrýval sa na rozličných miestach, medziiným aj v žumpe na dvore svojho domu, zasypaný hŕbou skál. Hoci sám o svojej účasti v bojoch takmer nikdy nehovoril, o to viac sa snažil vyjadriť úctu k tomuto úseku našich dejín prostredníctvom svojich sochárskych diel. Legenda o práci a boji, tak pomenoval reliéf na cintoríne v Priekope. Rozsahom je najväčší, práca na ňom trvala tri roky. Pamätník SNP vytvoril aj pre mesto Kremnicu, obec Mošovce, pom­ník obetiam na Turčeku, v Lipovci, v Kremničke a mnoho iných.

Záslužná je i pedagogická činnosť Fraňa Štefunku, ktorej zasvätil popri vlastnej tvorivej práci dvadsať rokov života ako profesor na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Celé toto obdobie venoval výchove mladých adeptov sochárstva. Mnoho z nich patrí dnes medzi reprezentantov slovenského výtvarného umenia.

Okrem portrétovania zaoberal sa aj medailérskou tvorbou. Dokumentoval nimi veľa významných spoločenských a historických udalostí. Spomenieme medailu mesta Martina, medailu k Pribinovým oslavám v Nitre, storočnici martinského gymnázia, medailu mesta Bardejova, spisovateľky Boženy Nemcovej a iné. Majster Štefunko sa zúčastňoval i na umeleckých súťažiach, napríklad súťaže o pamätník na Slavíne, v súťaži Štúrova doba získal prvú cenu za sochu Mateja Hrebendu, prvé miesto za portrét najstaršieho bojovníka v SNP Jozefa Kosa, dostal prvú cenu za portrét P.M.Bohúňa a mnohé iné.

Dôležitú súčasť tvorby tvoria portréty zakladateľov a činovníkov Matice slovenskej. Niektoré sú inštalované v budovách Matice. Patrí sem Štefan Moyzes, Karol Kuzmány, V. Paulíny-Tóth, F. Sasinek, Ľudovít Štúr, J. Škultéty, Ján Francisci. Pri ich tvorbe mal už značne podlomené zdravie. Mal ešte veľa plánov do budúcnosti. Ich uskutočnenie prerušila smrť. Zomrel 6. apríla 1974 v Martine.

Vymenovať všetky diela Fraňa Štefunku v tomto článku nie je možné. Obdivuhodná húževnatosť, skromnosť a pracovitosť boli vlastnosti, ktoré ho popri talente viedli k tomu, že mohlo vzniknúť také rozsiahle dielo, ktoré sa stalo neodmysliteľnou súčasťou slovenskej národnej kultúry.

Ja nehrešil som ešte

anjel už potrestal.

Prečo mi božstvo tvoje

opúšťa piedestál?

Ruža ma v tvojom lone

nevolá na slovo...?

Nádeje steblo tone

sťa ťažké olovo.-

Však len neodviať tváre

ja nemusím mať slová!

v živote rieky dravej

nastane borba nová

Naostrím oceľ tvrdú

nasliním suchú dlaň

zaryte, však bez studu

boriť sa budem –sám!

Uložím bôle svoje

v studené tvary skál,

aby tvor žiaden zeme

vekom ich neprestál.

Uložím lásku svoju

v teplého bronzu lesk,

vložím ho do tmy chrámov

postavím vedľa ciest.

Vysekám v jadro dubu

hlboké obrysy.

Že som ja, vravieť budú

miloval kedysi....

A keď už city vtelím

v tie hmoty neživé

pod Parnas vysilený

upadnem. V zálive.

Múza keď poľúbením

vzbudí ma nesmelým,

s Tebou si moja milá

vavríny rozdelím.

Zostavila a z tvorby

Fraňa Štefunku vybrala:

Terézia Rybářová-Štefunková

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí
  2. Ašot Haas v Bratislave: Nenechajte si ujsť umelecký zážitok
  3. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  4. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  5. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  6. Slovenský orloj – svetová atrakcia
  7. Kanceláriám ešte neodzvonilo
  8. Predplaťte si SME.sk s garanciou vrátenia peňazí
  9. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér
  10. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých?
  1. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  2. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  3. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  4. Pápež František požehnal základný kameň novej nemocnice
  5. Ašot Haas v Bratislave: Nenechajte si ujsť umelecký zážitok
  6. Stropný zdvihák zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  7. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  8. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou?
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  1. Maldivy, Maurícius či Mexiko sú na dosah jediným letom 9 061
  2. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 6 225
  3. Slovenský orloj – svetová atrakcia 4 412
  4. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 160
  5. Mayo Galuška praží extra kávu, oligarcha Hodorovský je Mr. Krach 2 307
  6. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi 2 288
  7. Uznávané štúdio oživilo zanedbané štvrte. Prišlo do Bratislavy 1 854
  8. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 1 772
  9. Prvá dáma festivalu 1 639
  10. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 1 513
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Pápež František na Slovensku.

Podľa riaditeľa Univerzitnej nemocnice Martin Dušana Krkošku nová nemocnica prinesie obyvateľom zdravotnú starostlivosť na vysokej úrovni, s využitím najmodernejších medicínskych technológií.


TASR 9 h

Na túto ale aj mnohé iné otázky od vás odpovedáme v našej právnej poradni.


14 h

Združenie Informačných a poradenských centier mladých v SR v spolupráci s Asociáciou pre podporu rozvoja ICM v Českej republike vytvorili inovatívnu mapu príležitostí zameranú na sebarozvoj mladých.


(PR) 15 h
Spoločne na ihrisku. Martin Kostra s kapitánskou páskou a jeho bratranec Vladimír Milan (vpravo).

Útočník Martin Kostra je hráčom, ktorý vie, čo je to klubová vernosť. O tom, ako si ho v Turčianskej Štiavničke cenia, svedčí i to, aký svadobný darček mu spoluhráči pripravili.


17 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Do akcie sa zapojili stovky ľudí.


11 h

Paradoxom je, že Poltár, ktorý patrí medzi okresy s najnižšou zaočkovanosťou, zostáva v najlepšom štvorlístku.


SITA 15 h

(+Aké opatrenia budú platiť v praxi). Susedná Krupina bude bordová.


15 h

V oboch smeroch sa tvoria kolóny.


13 h

Už ste čítali?