Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Poslušnosť naša slovenská...

Prednedávnom sa konal rozsiahly prieskum, v rámci ktorého chceli naši proeurópski aktivisti zistiť charakteristickú vlastnosť Slovákov. Z viacerých návrhov vybrali napokon (tak nečakane) pohostinnosť, ktorá je nám prisudzovaná tradične už od dôb národného obrodenia: tuším už mládenec René, zbierajúc príhody a skúsenosti prišiel na to, že ľud slovenský pospolitý sa vyznačuje bezhraničnou pohostinnosťou.

Keď tak sledujem život okolo seba, napadá mi viac slovenských vlastností, z ktorých by ani René nebol taký nadšený a Bajza by namiesto dvojdielneho románu napísal mexickú telenovelu (tam sa tuším stále plače, však?). Jedna vlastnosť je však stále dominantná: poslušnosť. Naša poslušnosť však nie je tým vedomým rozhodnutím podriadiť sa niečomu, čo aspoň logicky schvaľujeme. Poslušnosť na slovenský spôsob má zvláštnu podobu samozrejmého prijatia čohokoľvek, čo je napísané, či vyjadrené nejakým spôsobom, ktorý vyzerá akože „oficiálne„. Nie, nebudem hovoriť o politike, aj keď tá je takisto odrazom toho, čo všetko je občan ochotný tolerovať, ako hlboko je ochotný sa skloniť a ako dlho je schopný vydržať. Chcem však poukázať na oveľa elementárnejšie prejavy našej poslušnosti slovenskej.

Skryť Vypnúť reklamu

K tejto úvahe ma vyprovokoval nedávny zážitok, ako inak, v obchode. Vysvetlím to „ako inak„: obchody patria medzi tie „samozrejmé“ služby, ktoré akosi musíme využívať a ktorých pracovníci ešte nepochopili, že slúžia zákazníkovi a zákazník, bohužiaľ, stále nechápe, že v cene tovaru platí aj za úsmev predavačky, slušnosť a profesionalitu personálu od sekuriťáka po upratovačku. A- nota bene- má plné právo toto všetko vyžadovať.

Tak teda: stalo sa to v obchode. Potraviny to boli. Pri vstupe ma predavačka jedného z oddelení vyzvala, aby som si u nej odložil tašku. Svoju tašku! Podľa kalendára bol máj, teda skôr lásky čas ako obdobie aprílových žartov, navyše tón, ktorým ma predavačka vyzvala k tomuto absurdnému kroku svedčil nielen o tom, že túto ochrankyňu vecí súkromných robí už od vojny, ale aj o tom, že to myslí absolútne vážne. Humorným tónom a s iskrou v oku som jej vysvetlil, že SVOJU tašku jej určite neodovzdám a vyjadril som jej plnú podporu v pestovaní zvykov a obyčajov (s tým, že ja nie som veľmi na tradície). Pani s minimálne štyridsaťročnou praxou v tomto „obore„ odpovedala: „U nás v predajni je už roky takýto ZVYK a vy ho nebudete meniť.„ Keďže to znelo ako výzva, vyzývavým krokom ako profesionál z milánskeho móla som vplával do predajne (s taškou, samozrejme), a keď mi za chrbtom zaznelo nejaké slovné varovanie, non­šalantne som si odfúkol z čela ofinu, akože: pohovor si... Cítil som, že ma sleduje pohľadom, akoby som jej deťom zjedol večeru, ale neurobila nič. Nič totiž urobiť nemohla.

Skryť Vypnúť reklamu

Tento zážitok sa mi nanovo vybavil o deň neskôr, keď som nakupoval v inej predajni. Nad pokladňou visel s neodškriepiteľnou platnosťou nápis: Pri pokladni bez vyzvania ukážte nákupné tašky... Bolo mi to čudné, pretože reklamné plagáty a letáky, ktorými bola predajňa hojne oblepená, svedčili o tom, že aj tu už dorazil kapitalizmus a spomínaná ceduľa mi pripadala ako vtipný relikt rokov minulých. Tak som rozmýšľal, kým som prišiel na rad. Z úvah o trhovom hospodárstve na Slovensku ma vytrhla až mladá pokladníčka, ktorá ma ešte skôr, ako začala blokovať, vyzvala: „Mladý pán, ukážte mi, prosím, čo máte v tej taške.„ Keďže bola mladá a pekná, chcel som byť rovnako vtipný a vravím: „Len keď vy mne ukážete, akú dnes máte spodnú bielizeň.„ Rad pri pokladni zašumel, predavačka očervenela: „Nebuďte drzý.„ „Vy ste začali„, nedal som sa ja. Slušne som jej vysvetlil (a snažil som sa byť vtipný), že tak, ako je ona povinná ukázať mi spodnú bielizeň, tak som ja povinný ukazovať jej, čo mám v taške. Mladá pokladníčka (veľmi mladá bola) nechcela zostať blbá a tak zavolala vedúcu. Keďže som sa nikam neponáhľal, počkal som si a spolu so mnou asi desať zvedavých zákazníkov, ktorí čakali, ako sa táto anabáza skončí. Pani vedúca mi slušne vysvetlila, že toto pravidlo z čias totality naozaj dodržiavajú, lebo „sa kradne„. To už aj okolostojaci KONEČNE pochopili, že ich práve urazila a spoločnými silami sme jej to vysvetlili (niektorí viac, iní menej humorne). Impotentná debata trvala ešte desať minút a život sa pobral ďalej. Tabuľa už dnes v onej predajni nie je, ale ako dlho tam asi visela?!

Skryť Vypnúť reklamu

Aby bolo jasné: na Slovensku neexistuje zákon, ktorý by oprávňoval predavačku prezerať vám tašku. V prípade, že má podozrenie, že ste kradli (sakramentsky nepríjemné podozrenie!), musí zavolať políciu, alebo strážnu službu, ktorá má povolenie vykonávať takéto prehliadky. Nie je náhodou, že veľké obchodné siete, hypermarkety a supermarkety zamestnávajú sekuriťákov, ktorí majú oprávnenie vykonať aj osobnú prehliadku. Ale načo by si ich platili v malej predajni, keď poslušný Slovák bez vyzvania ukáže tašku a verím, že niektorí by sa aj vyzliekli, ak by im to prikazovala nejaká tabuľka alebo rovnako dôležitá predavačka. Aby som bol dôsledný: predajňa môže zriadiť miesto na odkladanie tašiek: uzamykateľné skrinky, alebo „úschovňu„, ale v takom prípade preberá plnú zodpovednosť za akúkoľvek stratu. Rád by som videl, ako by spomínaná pani z prvej predajne dokázala, že som v taške naozaj nemal mobil, keď by som tvrdil ja, že som ho tam mal. Ktovie, na koho by padlo to dôkazné bremeno?

Zasa je to všetko o tom istom. Dlhé roky sme poslúchali všetko, nech to bolo akokoľvek absurdné. Poslúchali sme, lebo to bolo napísané, lebo „sa to tak robilo„, lebo sme museli. Dnes naše práva a povinnosti určujú zákony, ich novely a prílohy a určujú ich dostatočne presne na to, aby sme vedeli, že tašky ukazovať nemusíme, ani keby nás predavačka rovno videla, ako sme do tašky vložili tri kurence, južnú zeleninu a päť šampusov. Chybou a tragédiou nás je, že stále veríme tomu, čo je len tak niekde napísané a vyzerá to aspoň trochu oficiálne, akože povinnosť ukázať tašku, povinnosť platiť mincami a iné zmysluplné požiadavky tých, ktorým platíme aj za to, aby k nám boli slušní a milí.

A v neposlednom rade je to aj o kvalite služieb a inteligencii personálu. Nech mi je odpustené, ale neviem to pomenovať inak. Sestra si tu, v Martine chcela kúpiť rifle. Keď sa prehŕňala v regáloch pomerne plnej predajne, predavačka spoza pultu cez pol predajne nejapne zahrmela: „Pani, na vás tu aj tak nič nemáme. Nevidíte, aké sú tie figuríny vo výklade štíhle?„ Ten obchod stále funguje. So štíhlymi figurínami a hlúpou predavačkou, ktorá o pár minút neskôr vybavila reklamáciu mladej študentky slovami: „To je len rozpárané. Asi stroj vynechal stehy. To si neviete zašiť?„ Mala pravdu. Stroj niekedy naozaj vynechá stehy. Ale nie je to až taká tragédia, ako keď niekomu vynecháva zdravý rozum. Ten sa nedá zašiť a takúto predavačku nemožno reklamovať. Ešteže kapitalizmus umožňuje - tak neľudsky- jednoducho ju vyhodiť.(mah)

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Päť chýb pri zateplení strechy
  5. Vitajte v postapokalyptickom svete
  6. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  3. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  6. Úprava osobného motorového vozidla
  7. Important information for Brazilians living in Slovakia
  8. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  9. Vitajte v postapokalyptickom svete
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 17 841
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 278
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 086
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 661
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 868
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 928
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 592
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 509
  9. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 9 414
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 292
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Patrik Myslovič si už zahral v základnej zostave dvadsaťjednotky

Talentovaný futbalista Patrik Myslovič už v devätnástich rokoch hráva za reprezentačnú dvadsaťjednotku.

Patrik Myslovič (vpravo).
Akcia platí len 24 hodín

LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.
Ján Danko, primátor Martina.

Hrozí prepúšťanie aj krach

Kaviarne a reštaurácie majú pred sebou veľmi krušné chvíle.

Šéfkuchár a spolumajiteľ reštaurácie Michal Knoško si nevie predstaviť robiť v živote inú prácu. V gastre pracuje viac ako 22 rokov a miluje to.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

V kraji sú na tom najhoršie okresy Banská Bystrica a Brezno

Včera zistili na Slovensku viac ako 2 200 nakazených. 210 z toho v Banskobystrickom kraji. 56 v okrese Banská Bystrica a 45 v okrese Brezno.

Už ste čítali?