Pôvodom Prievidžan Juraj Mokrý dávnejšie zapustil korene v Turci. V Martine vyštudoval lekársku fakultu, po jej skončení a odkrútení si vojenskej služby zakotvil v Ústave farmakológie, kde teraz pôsobí ako asistent. Do Martina prišiel študovať aktívny športovec – volejbalista. Začínal ako žiak, keď ho pod vysokú sieť priviedla teta. Volejbalu sa venoval na strednej škole a aj počas štúdii na vysokej škole. Prišlo však viacero zranení a s aktívnou činnosťou musel prestať, ale ho neopustil. „Jednou z ciest, ako som mohol pri volejbale zostať, bolo dať sa na rozhodovanie.
Ani stres ho neodradil
V roku 1994 ma zavolali, aby som prišiel pomôcť rozhodovať na turnaj domov do Prievidze. Bol to celodenný turnaj, hral sa v hale, takže tam bolo dosť hluku a pamätám si, že po turnaji som celý večer nepočul nič iné, len pískanie v ušiach. Bol to síce stres, ale zostal som píšťalke verný. Nebanujem, lebo dnes už mám z toho iný pocit, ako som ho mal vtedy,„ spomína si Juraj Mokrý, dnes už medzinárodný rozhodca – jeden z najmladších medzinárodných rozhodcov v Európe.
Samozrejme, aj on pokračoval krok za krokom. Začal pískať okresnú ligu, potom krajskú ligu, po dvoch rokoch postúpil do prvej ligy juniorov a dôveru dostal aj v druhých najvyšších mužských a ženských súťažiach na Slovensku. No, a na konci svojej tretej rozhodcovskej sezóny už pískal finále ligy juniorov a v ďalšej sezóne extraligu žien a zanedlho aj extraligu mužov. „Mal som to šťastie, že som chytil omladzovaciu vlnu v rozhodcovskom hnutí a že som mal za sebou ľudí, ktorí mi fandili a aj dodnes fandia. Iste, výhodu bolo, že som ovládal jazyk, preto som po dvoch rokoch v najvyššej súťaži dostal odporúčanie ísť na medzinárodné školenie rozhodcov, takže už pred štyrmi rokmi som sa oficiálne stal kandidátom na medzinárodného rozhodcu, „ hovorí na margo rozbehu svojej rozhodcovskej kariéry Juraj Mokrý.
Medzinárodná premiéra
ako remeň
Medzinárodnú rozhodcovskú premiéru mal pred troma rokmi. Nie hociakú, ale ozaj ako remeň. Aj pre neho bolo prekvapením, že to bolo hneď v Lige majstrov - v nemeckom meste Friedrichshafen, kde bol popri Petrovi Bajčim, ktorý ho uviedol do medzinárodnej volejbalovej arény, druhým rozhodcom. „Bol to obrovský stres, v hale sa tiesnilo okolo dvetisíc divákov, čo je na slovenské volejbalové pomery priam nepredstaviteľné. Ale odvtedy som pískal aj iné, ešte kvalitnejšie zápasy a pred väčšími návštevami, ale to som mal už krst ohňom za sebou.„
Potom prišli ďalšie medzinárodné stretnutia – pískal na kvalifikačnom turnaji v Bielorusku, Chorvátsku, množstvo pohárových stretnutí v Nemecku, Maďarsku, Majstrovstvá Európy juniorov v Poľsku. Ale azda najväčším a určite aj najpríjemnejším prekvapením pre neho bola nominácia na marcový turnaj Final Four žien do talianskej Perugie, kde bol jedným zo štvorice neutrálnych rozhodcov a už ani nebolo prekvapením, že bol aj suverénne najmladší. „Pre mňa bola táto nominácia veľkou poctou a ocenením zároveň,„ tvrdí. Aj na tomto turnaji mohol porovnávať, čo chýba slovenskému volejbalu k tomu, aby sa vyšplhal na európsky Olymp. „ Je to aj v tom, že hráčky popredných európskych mužstiev sú, nazvem to somatotypovo, úplne iné, ako v našej lige. Ja mám výšku 190 cm, ale tam boli v družstvách aj dvojmetrové hráčky, pochopiteľne množstvo legionárok – či z Kuby, Dominikánskej republiky, z Francúzska, alebo Ruska. Zloženie kolektívov bolo pestré.„
Krása
nesmie rozptyľovať
Juraj Mokrý má ešte vek aktívneho hráča – dvadsaťosemročný, s vyšportovanou postavou sedáva pri zápasoch na empajri v úlohe arbitra nielen chlapom, ale aj ženám. No, a hovorí sa o tom, že volejbalistky majú zo športovkýň asi najkrajšie postavy, sú vysoké, dlhonohé, štíhle. Skrátka, chlapom sa páčia. „Na pekné ženy pohľad vždy poteší, ale ja sa pri volejbale musím sústrediť na iné veci, hoci nepopieram, na turnajoch je to milé, keď sa človek môže rozprávať s peknými dievčatami,„ nenechal sa zaskočiť našou kľučkou od volejbalu ku ženskej kráse Juraj Mokrý. Dnes už vie, že v septembri ho čaká ďalšie veľké medzinárodné podujatie. Bol nominovaný na európsky šampionát do tureckej Ankary a pocestuje aj s našou reprezentáciou, ktorá naň postúpila.
Juraj Mokrý nemá medzi ženským, či mužským volejbalom favorita. Je mu jedno, komu rozhoduje. Nevyberá si, hoci, ako povedal, mužský volejbal je rýchlejší, ale na medzinárodnej scéne je ženský, podľa neho, aj vďaka tomu, že výmeny sú dlhšie, možnože aj krajší. Svoju úlohu, zrejme, zohráva aj to, že ženy sú, ako tvrdí, viac emotívne. Ale jedným dychom dodáva, že mužský volejbal tvorí vrchol tohto športu.
Prekonali
konzervativizmus
Asi žiaden šport neprešiel v poslednom čase toľkými zmenami, ako práve volejbal, ktorý prekonal konzervativizmus, a tým sa zatraktívnil. „Určite, je to tak, hoci z pohľadu nás, rozhodcov, je to trošku náročnejšie. Občas sa človek nevyhne aj mylným rozhodnutiam, no a pri tom, keď každý úspešný útok znamená bod, tak mylný verdikt môže ovplyvniť priebeh. Z tohto pohľadu je rozhodovanie psychicky náročnejšie. Zvlášť sa to prejavuje v koncovkách setov. Ale dôležitá je hra a tá je určite atraktívnejšia, dramatickejšia, má spád. No, a prospeli jej aj ďalšie pravidlá, smerujúce k udržaniu lopty v hre. Prispelo k tomu zavedenie hráča tzv. libera, zníženie tlaku lopty, povolenie hry nohou... To všetko sú zmeny, ktoré smerujú k zatraktívneniu hry, sú v prospech diváka, aby videl krásne výmeny.„
Keďže volejbal je nekontaktný šport, azda by sa z toho dalo usudzovať, že je pre rozhodcov aj bezproblémový. Juraj Mokrý neprotestuje, ale zároveň dodáva: „Každopádne, lopta ide rýchlo, počas poldruhahodinového zápasu musí rozhodca spraviť minimálne 100 až 150 rozhodnutí. Niekedy pri päťsetovom zápase je odohraných bodov, no a každý bod je rozhodnutím rozhodcu. Nie každé z nich je náročné, ale vyskytnú sa mierne dotyky („teče„), občas aj sťažené podmienky, keď napríklad píska iba jeden rozhodca, sú tam aj iné vonkajšie vplyvy, myslím na divákov, ktorí odpútavajú jeho pozornosť. Od toho všetkého sa musí rozhodca odosobniť.„
Budúcnosť vo hviezdach
Juraj Mokrý, hoci sa pohybuje viac vo veľkom volejbale, si nájde aj čas na to, aby si ešte zahral za medikov turčiansku okresnú ligu, ale nájde si aj čas na návštevu domácich podujatí. Ak nebol nominovaný na zápas, chodil sa pozrieť na domáce stretnutia volejbalistov Neografie, ale aj martinských junioriek. No, a navyše je aj lektorom – vykladačom nových pravidiel, pre rozhodcov. Z toho samovoľne plynú pravidelné kontakty. Navyše, ako medzinárodný rozhodca sleduje aj mladých začínajúcich rozhodcov, ktorí sa vybrali jeho cestou, pričom má tiež na starosti aj nominácie rozhodcov na stretnutia v rámci celoslovenských súťaží. „Práve teraz je čas seminárov, turnajov, takže viem, že budem v „obehu„ a budem musieť sledovať rozhodcov a hodnotiť ich výkony.„
No a potom príde spomínaný tohoročný vrchol Majstrovstvá Európy žien v Turecku, ktoré budú od 20. do 28. septembra. Nominácia je pre neho obrovská pocta, pretože na šampionáty chodia nielen tí najlepší, ale aj najskúsenejší.
Vek volejbalových arbitrov, ktorí chodia pískať veľké medzinárodné podujatia sa pohybuje okolo 40 rokov. Na Slovensku bude baliť do kufra píšťalku len 28-ročný Martinčan Juraj Mokrý. To je dnes realita a to čo príde, je však, ako on povedal, ešte len vo hviezdach. Má však naštartované, aby sa medzi ne dostal.
Ján Kŕč
