Prvý pohrebný podporujúci spolok vo Vrútkach si pripomína významné výročie
Bolo neskoré leto roku 1903. Po moste cez Turiec vo Vrútkach kráčal mladý muž. Mal dvadsať rokov, čierny oblek a bol zamyslený. Keď prešiel po mostíku cez mlynský potok, zabočil na cintorín a ku kostolu. Malý kamenný kostol, ktorý si pamätal sedem storočí, obkolesoval cintorín. Za dvadsaťročným mládencom prichádzali skupinky ľudí v tmavých oblekoch. Všetci išli na pohreb. V kostole si sadol za organ a hral kňazovi pri smútočnom obrade. Nebohého pochovali vedľa kostola a smútiaci sa pomaly rozchádzali. Náš dvadsaťročný mladík šiel za pozostalými prejaviť im sústrasť.
„Ďakujeme ti, Fridrich. A ako sa ti darí na štúdiách v Nemecku?„
„V Lipsku, tam je všade hudba. Som na konzervatóriu, aj na univerzite. A keď mám voľno, prídem sem domov, na Vrútky,„ odpovedal mladý Frico Kafenda.
„Pozývame ťa na kar. Zahráš nám aj na husliach?„
„Môžem, ale musím sa vám s niečím zdôveriť. Keď chodím tu po cintoríne, okolo sú samé hroby. Všetci raz zomrieme. Napadla mi myšlienka – čo keby sme si pri pohreboch pomáhali, tak navzájom, v duchu ľudskej spolupatričnosti.„
„Dobre si to povedal. Frico, si citlivý ako tvoja matka. Vari to tak myslíš, že ak zomrie jeden z nás, ostatní mu prispejeme nejakou korunkou na pohreb?„
„Áno, presne tak. Boli by sme také spoločenstvo alebo spolok.„
„Vieš čo, Frico? O niekoľko týždňov príde nový katolícky kňaz. Volá sa Ján Komora. Je to dobrý organizátor. Poraď sa s ním. A za ten čas môžeš ísť za doktorom Viliamom Solárikom, ten je v evanjelickom cirkevnom zbore, a Ignácom Langom, ten má na starosti židovskú náboženskú obec. Iste budú s tebou súhlasiť.„
***
Je nedeľa, 13. decembra 1903. Vrútocká reštaurácia je plná ľudí – 223 záujemcov o vznik pohrebného spolku. Zakladajúce valné zhromaždenie vedie Frico Kafenda. Dvadsaťjeden významných osobností vrútockého života je zvolených do predstavenstva spolku. Prvým predsedom sa stáva Ján Komora. Spolok viedol do roku 1930, kedy náhle zomrel. Už v tom čase mal pohrebný spolok tisíc členov.
Parádny pohrebný koč
na objednávku
Kým dal túto časť začiatku knižky o Prvom pohrebnom podporujúcom spolku vo Vrútkach Stanislav Pavlík dohromady, musel preštudovať a prebádať množstvo materiálov pochádzajúcich zo štyroch rôznych zdrojov. Práca na tejto krátkej stati mu trvala tri mesiace. Vrútocký pohrebný spolok si v tomto roku pripomína sté výročie založenia. Je dosť pravdepodobné, že je jediný svojho druhu na Slovensku. Navštívili sme jeho súčasného predsedu Stanislava Pavlíka, aby sme sa s ním porozprávali o úctyhodnej storočnici. Najprv nám ukázal návrh nových členských preukazov. Na titulnej strane sa vynímal obrázok historického pohrebného koča. Pôsobil honosným dojmom. „Keď som majiteľom jednej pohrebnej služby v Turci ukázal jeho fotografiu, ihneď ho chceli odo mňa kúpiť. Žiaľ, zhorel počas druhej svetovej vojny, roku 1944,„ ľutoval S. Pavlík.
Nádherný pohrebný koč (na snímke) zakúpili v prvý rok pôsobenia spolku. S príslušenstvom pre kočiša a pre kone stál 840 korún. Kúpili ho na splátky. Bol majstrovským dielom, hodne zdobený a bol vyrobený na objednávku. Kvôli tomu, aby ho mohli splatiť, usporiadali roku 1905 veľký maškarný ples so ziskom 244 korún. Z toho istého dôvodu zorganizovali v rokoch 1907 –1908 letné zábavy. Svojmu účelu slúžil štyridsať rokov, až kým ho nezničili plamene. Je to škoda, pretože dnes by bol určite vzácnou raritou.
Dobrovoľná obnova cintorína
Od roku 1926 pri spolku pôsobila dychová hudba Harmónia, ktorá mala 26 hudobníkov. Sprevádzala pohrebný sprievod. Po piatich rokoch kvôli rozličným ťažkostiam zanikla.
V druhej polovici päťdesiatych rokov členovia spolku dobrovoľne obnovili vrútocký cintorín. Zaviedli vodovod, upravili cesty a vchod. Funkcionár spolku Ján Pavlík, otec Stanislava Pavlíka, založil vtedy evidenciu hrobových miest a zostavil plán cintorína.
Roku 1963 sa začal dvadsaťročný rozmach pohrebného spolku. V rokoch 1969 až 1980 mal dvetisíc až 2100 členov. V tom období ho viedol hospodár Albert Lamoš a organizátor Ján Pavlík.
Posledné dve desaťročia členská základňa klesá, je ale vekovo pestrá. Každoročný poplatok platia nielen tí skôr narodení, ale aj mladí, ľudia rozličných sociálnych vrstiev, zamestnaní i vierovyznania. Dnes má spolok 1300 členov.
Prežije spolok 21. storočie?
V roku 1993 zaviedlo predstavenstvo výhodné opatrenia, ktorými sa zvýšila pohrebná podpora z 1200 na 1400 a dnes je to až 2500 korún. „Členský príspevok na rok sa ustálil na sto korún. Odozva bola priaznivá, ale počet nových záujemcov nám nepribudol,„ konštatoval S. Pavlík. Na jeho návrh sa zaviedol aj výberový ročný členský príspevok s vyššou pohrebnou podporou. Členovia prijatí po 1. júli 2002 si môžu vybrať okrem pohrebnej podpory vo výške 2500 korún aj päťtisíc korún (ale s ročným príspevkom 250 korún) alebo desaťtisíc korún (ale s ročným príspevkom 500 korún). Je to veľmi výhodné, ak si zvážime, že rozlúčka so zosnulým je dnes nákladná záležitosť.
„Ak zomrie niektorý člen, ostatní prispievame na jeho poslednú rozlúčku. Prejavom vzájomnej ľudskej spolupatričnosti sa snažíme rozvíjať a chrániť duchovné hodnoty. Presne podľa spolkového príslovia: Svoj-svojmu,„ dodal na záver nášho stretnutia S. Pavlík.
Za storočnicu fungovania prispel spolok na pohreby svojim 3500 prispievateľom. Stanislav Pavlík verí, že Prvý pohrebný podporujúci spolok vo Vrútkach má dobré výhliadky na prežitie v 21. storočí.
Monika Maruňáková
