Turčianske Kľačany – Asi desať metrov od 29-ročného Martinčana Vladimíra Kubisa, ktorý bol v stredu uplynulého týždňa popoludní na prechádzke s trojročnou dcérkou v Brezinkách nad Turčianskymi Kľačanmi, vykukla z kríkov veľká medvedia hlava a pozerala sa rovno na neho. Zastrihala ušami a vetrila. Muž nezaváhal ani chvíľu. Zobral nič netušiace dieťa, ktoré pokojne pilo slamkou džús a utekal, čo mu sily stačili. Prekvapené dievčatko sa ho celou cestou nechápavo pýtalo: „Prečo bežíme, ocino?“ Nevedel ani ako dlho, ani ako rýchlo bežal. Takmer vysilený zastal a obzrel sa s obavami, aby sa presvedčil, či sú v bezpečí. Boli, zviera im dalo pokoj. Keď dcérke povedal, že videl medveďa, tá sa ho s prirodzenou detskou zvedavosťou začala vypytovať: „Oci, a aké mal zuby. Mal veľkú papuľu?“ „Musel to byť poriadny macko, lebo tá hlava bola skutočne veľká,“ dodal na koniec svojho príbehu V. Kubis. Do hory sa, vraj, ani po takomto prekvapení nebojí ísť, ale bude už ostražitejší.
Len ďalšia z príhod
Pre obyvateľov obce Turčianske Kľačany je to len ďalší z početných príbehov, ktoré si medzi sebou rozprávajú. Na prítomnosť medveďov, ktoré každoročne schádzajú do blízkosti dediny, do ovocných sadov, ale, vraj, aj priamo do obce, si už akosi zvykli. Mohli by sme azda hovoriť už o symbióze ľudí a týchto statných zvierat.
Nedávno ich videli potulovať sa aj v jabloňových sadoch na neďalekej nádrži Ontário. Páči sa im aj v ovocných záhradách v časti Diel. Predchádzajúci rok tam chodievala aj medvedica s mladými.
Majú radi „sladké“
Mackovia sú ale na „sladké“ a okrem plodov im chutí aj med, obilniny či ďatelina. „Chodia po poli, škody robia. Lenže, to je taký zákon, že keď vám medveď rozbije úľ, máte nárok na odškodnenie. Ale keď zničí pole, tak nemáte nárok na nič. Minulý rok mi medvede znivočili dvadsať árov pšenice. Chutí im také zbožie, ktoré nemá ostne. Mal som bezostnú pšenicu, tak som tento rok zasadil iný druh,“ povedal nám Milo Kubis. A dodal: „Len počkajte, keď budú dozrievať slivky. Sem do záhrad nám budú chodiť. Minulý rok k nám prišiel popod pletivo. Čo sa dá robiť?“
Marta Švaňová, ktorá býva na vyšnom konci obce sa nám posťažovala, že im medvede zlomili plot. Za dedinou majú spolu s manželom ovocný sad, kde ale už asi desať rokov nezbierajú úrodu, pretože je celý zničený od návštevníkov z hôr Krivánskej Malej Fatry.
„Viete, v každom kriaku sú. Človek sa s tým naučí žiť, ale malo by sa s tým niečo robiť. Malo by sa v rámci okresu prijať také nariadenie, aby ich odchytili a niekde presunuli,“ dodala Marta Švaňová.
Dušan Kováčik jej názor potvrdil a doložil zaujímavú historku: „Minulý rok som išiel ráno o ôsmej na „gáze“ popri bývalom sade a zbadal som predo mnou medveďa. Tento rok, keď som si to mieril na Maguru, tak medvieďa, také s bielym golierikom, ktoré ukazovali aj v televízii predchádzajúci rok, mi chodilo okolo auta.“ Predpokladá, že v tejto časti Malej Fatry žije až 25 kusov tohto predátora.
Odvážne zvieratá
Po dedine sa povráva, že sa neboja zísť až na cestu. Dana Grenová nám povedala, že keď sa tamojšie ženy vracali autobusom z poobedňajšej zmeny okolo šiestej hodiny večer, stalo sa im, že počuli alebo stretli tohto tmavého chlpáča.
Predseda poľovníckeho združenia Rastislav Lojš nám potvrdil, že dokonca našiel v predchádzajúcich rokoch výkal tohto zvieraťa na ulici pred svojím domom vzdialenom viac ako jeden kilometer od hôr. O podaní žiadosti o odstrel chráneného medveďa kľačianski poľovníci zatiaľ neuvažujú, lebo o nejakých veľkých škodách spôsobených týmto predátorom slovenských hôr v tomto roku sa hovoriť nedá. „Zatiaľ ešte nie je hubárska sezóna, takže oni sa ešte tak netlačia. Akonáhle začne invázia ľudí do hôr, tak medvede pôjdu dolu do predhorí, kde sú kríkmi zarastené jarky a lúky. Akonáhle začnú dozrievať jablká, hrušky a slivky, vyberú sa odtiaľ do záhrad. Čakám, že za dva až za tri týždne, tu budú.“(nki)