Turany – Už viac ako dva týždne sa v Turanoch na cestnom nadjazde vedúcom ponad železničnú trať schádzajú večer pred ôsmou davy domácich. Stovky ľudí, ktorí tu prišli peši, na bicykloch, korčuliach či na autách, sa postavia ku krajnici, priložia ďalekohľad k očiam a zamerajú sa na blízke polia s kukuricou a ovsom. A čakajú.
Rodinná idylka
Zvyčajne so západom slnka vychádzajú z cestičiek urobených pomedzi kukuricu diviačie rodinky. Keď sme sa zúčastnili na tejto večernej diviačej šou minulý pondelok, zvieratá meškali asi hodinu. V momente, keď si už diváci mysleli, že svinky nevyjdú, zašuchotalo pred deviatou čosi v kukurici. Z pravej strany spoza jedného zo stĺpov elektrického vedenia vyšli tri dospelé diviaky a za nimi dvadsať mladých s pásikmi na chrbte. Namierili si to rovno do zrejúceho ovsa. Vzrušenie medzi pozerajúcimi sa vrcholilo.
Po chvíli ale nastalo sklamanie, pretože dospelé zvieratá zbadali asi 20 metrov od nich 16-ročného odvážlivca stojaceho na kraji poľa. Ľudia si už mysleli, že naň zaútočia. Našťastie, k útoku nedošlo a plaché tvory radšej zmizli v okolitom poraste. Po niekoľkých minútach vyšiel jeden diviak na prieskum, aby zistil, či je už vzduch čistý. Mladík si to napokon rozmyslel, asi si uvedomil, že sa diviačia rodinka chce navečerať a vrátil sa naspäť ku kamarátom čakajúcim na nadjazde. Odvážny Ondrej nám povedal, že to nebolo jeho prvé stretnutie s divou sviňou. Má totiž otca poľovníka a berie to už ako samozrejmosť. Vraj sa vôbec nebál byť tak blízko, pretože vedel, že diviaky utečú.
Na druhý deň dopoludnia vyhlasovala pracovníčka obecného úradu v miestnom rozhlase, aby občania podvečer nechodili do kukuričného poľa, pretože sa tam bude strieľať. Už od pol ôsmej večer sa schádzali zvedavci na nadjazde. Bolo ich tam do troch stoviek. V ovsenom poli, presne oproti miestu, kde vychádzajú na pašu diviaky, postavili menšiu hnedú búdku - poľovnícky posed. Deň predtým tam nebola. Vnútri boli pripravení strelci.
Poľovačka na kanca
Diviaky s mladými vyšli ešte neskôr ako deň predtým. Keď jeden z nich krátko po deviatej hodine vytrčil rypák, zavládlo všeobecné vzrušenie, ale iné, ako v predošlý deň. Niektorí hromžili a vyjadrovali nesúhlas s tým, aby sa na diviačiu rodinku, ktorá sa za ten krátky čas stala miláčikom Turancov, strieľalo. Jeden člen turianskeho urbáru nám povedal, že sa v žiadnom prípade nebude strieľať na mladé a na samice. Padnúť mal jedine kanec.
Poľovníci schovaní vo svojom úkryte dovolili zvieratám prísť celkom blízko a nechali ich pokojne sa pásť. Keď už takmer padol súmrak, večerným tichom zahrmel výstrel. Všetci prizerajúci sa spozorneli. Tí, čo mali ďalekohľady, boli vo výhode a okolostojacim referovali, čo sa stalo. „Padol, nepadol? Trafili, netrafili?„ Jeden z poľovníkov po niekoľkých minútach opustil posed a vydal sa k bielemu terénnemu autu stojacemu na kraji poľa. Otvoril dvere a vypustil stopovacieho psa. Väčšina divákov sa medzitým, keďže už bola čierna noc, pobrala domov. Na moste zostalo len pár zvedavcov, ktorí sledovali tmavé postavy strelcov uprostred poľa.
Na druhý deň (streda 23. júla) nám Dušan Híčik z poľovníckeho združenia Kriváň Turany, ktorý sa na love tiež zúčastnil, povedal, že jeho kolegovi Jaroslavovi Pavelicovi z Turian sa podarilo zastreliť 40-kilového „lanštiaka„ (jednoročného samca). Poľovníci pristúpili k tomuto opatreniu na základe žiadosti vedenia spoločnosti AFG Turčianske Teplice, ktorá hospodári aj na turianskych lánoch. Podľa riaditeľa turianskeho závodu AFG Františka Kočalka diviačia zver pácha veľké škody na poraste kukurice a ovsa. (nki)