Monika Maruňáková
Začiatkom júla sme v NŽT priniesli správu o sedemročnom dievčatku, ktoré pohrýzol pitbul. Dieťa utrpelo zranenia, ktoré si ponesie so sebou celý život. Pes jej zdevastoval tvár, odtrhol sánku, poškodil podnebie a mäkké štruktúry. Prekvapivé na tom všetkom je, že zviera dievčatko, ktoré tu bolo u príbuzných na prázdninách, poznalo.
Primár traumatologického oddelenia Ortopedicko-traumatologickej kliniky Martinskej fakultnej nemocnice Peter Gémeš mám povedal, že rany spôsobené pitbulom, sú veľmi škaredé. A predstavujú až 90 percent všetkých devastačných poranení pri útoku psa na človeka. Je to hrozné, konštatovali sme vtedy obidvaja. Pochopila som, pôvodnú tvár malej Zvolenčanke už nikto nikdy nevráti... 1. júla sa namiesto prázdnin pre ňu začalo celoživotné peklo spojené s fyzickou i psychickou traumou. A bolesť, ktorú prežívajú rodičia i najbližší, keď sa pozerajú na tú malú kôpku nešťastia, si radšej nechcem ani predstaviť. Preto nechápem...
Pes je zviera, ktoré sa s človekom spriatelilo už v praveku a tento vzťah pretrval až dodnes, do začiatku tretieho tisícročia novoveku. Tu, na Slovensku, si dokonca dvor na dedine bez tohto zvieraťa nedokážeme ani len predstaviť. A „bytových havkáčov„ sú asi tiež tisíce. Majitelia psov majú na výber zo stoviek plemien. Mohli by sme povedať, že si môžu svojho štvornohého kamaráta vybrať na mieru. Myslím si ale, že by sme naše požiadavky mali racionálne zvážiť.
Možnože sa niekto cíti na to, že zvládne pitbula, teda plemeno špeciálne vyšľachtené na boj, ale, podľa mňa, v tomto prípade by sme svoje schopnosti nemali preceňovať. A nielen v tomto prípade. Často som sa stretla s vlastníkmi aj ostatných rás psov i „miešancov„ , ktorí sa priam dušovali, že ich nežný rodinný miláčik isto iste nepohryzie. A akí boli potom prekvapení, keď čas ich dôverou riadne otriasol.
Prečo je to tak? Z jednoduchého dôvodu. Nalistovala som si odbornú publikáciu. Zviera sa riadi v prvom rade pudmi, ktoré sú u neho oveľa oveľa silnejšie vyvinuté ako u človeka. Tak si nemyslime, keď sme sa s ním skamarátili, že sa bude správať a reagovať ako my. Hoci vieme, že nám rozumie, že nás chápe, nemali by sme nikdy zabúdať na tajomnú stránku jeho zvieracej duše.
