Šiesty víťaz populárnej tipovacej súťaže dostal svoju cenu a prvý raz to nebol farebný televízor. Po Jánovi Romančíkovi z Valče, Petrovi Weisovi z Folkušovej, Miroslavovi Šimonidesovi z Blatnice, Martinovi Lučanskom a Milanovi Nandrážim z Martina si minulý týždeň prevzal svoju cenu Miroslav Gregor z Turčianskej Štiavničky. 25-ročný pracovník martinskej prevádzky Severoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ale predovšetkým - niekdajší veľký strelecký talent Martina a dnes spoľahlivý kanonier šťuky V. ligy - Družstevníka Štiavnička.
Keď sme sa ho pri preberaní 1. ceny spýtali, že čo je ťažšie - dávať góly, alebo správne tipovať futbalové zápasy, odpovedal diplomaticky, že ani jedno, ani druhé nie je ľahké. Aj na góly, aj na presné tipy treba mať ten správny futbalový nos a trochu tomu aj rozumieť...
Miro Gregor získal 106 bodov, čo je na jarnú odvetu skutočne výborný výkon. Navyše tipovalo sa iba 12 kôl, lebo jedno sme museli kvôli počasiu anulovať a dve kolá priniesli hotovú pohromu pre takmer všetkých hráčov, aj víťaz mal vtedy dvakrát mínusové body. No v prvom a poslednom kole mu naopak iba jediný presný zásah chýbal k absolútnemu zisku 20 bodov...
A tak sme sa úspešného „jasnovidca„ spýtali: bolo to šťastie, taktika alebo čo iné?
Možno aj šťastie, ale musím priznať, že som išiel väčšinou na istotu. Ja tie súťaže trochu poznám, hral som od druhej triedy po tretiu ligu, takže to bolo pre mňa užitočné. Ak mám hovoriť o taktike, vždy som stavil na domáce mužstvá.
A pýtame sa ďalej: Zaujímavé je, že vo vašom mužstve tipovali viacerí hráči a brankár Martin Chalúpka dokonca tak výborne, že za vami zaostal len o tri body na druhom mieste. Vlastne mohol byť teraz on na vašom mieste... Aké to bolo, v kabíne štiavnických futbalistov?
Možno to tak vyzerá ako keby sme tipovali spolu, alebo si hovorili tipy, ale každý tipoval sám. Martin ani nie je z Turca, stretli sme sa až v piatok na tréningu, a tam sme si povedali, že kto aké čísla napísal. Aj keď sme až do konca vlastne spolu bojovali o víťazstvo, cítil som, že mi praje to prvé miesto. Vôbec sa nehneval, že som skončil pred ním... Napokon, ja som to aj tušil, lebo keď mi v piatok večer pred posledným kolom povedal, ako tipoval, videl som, že trochu zariskoval a že to hrá pre mňa.
Ako ste reagovali, keď ste sa dozvedeli, že ste celkovým víťazom šiestej série ligy?
O štvrť na deväť jedno rádio vysiela výsledky aj regionálnych súťaží, samozrejme, že som ich počúval a už som tušil, že by to mal byť úspešný tip. V tom momente som mal uhádnutých šesť zápasov. Potom ste mi zanedlho zavolali na mobil vy a potvrdili to, v čo som dúfal. Samozrejme, bol som rád, nakoniec - kto by nebol. Ale priznám sa, prekvapený som nebol...
Vy s nami tipujete od začiatku, teda od roku 2000?
Áno, tipujem od začiatku a vždy som sa dostal do prvej stovky.
A budete hrať aj ďalej?
To neviem. Prezident nášho klubu vydal zákaz tipovať...
Vážne?
Je to tak. A po pravde priznám, že posledných šesť kôl mi to dosť pôsobilo na psychiku. Žiaľ, odzrkadlilo sa to na ihrisku, mal som strelecký výpadok a dávam si tak trochu za vinu, že sme v súťaži neskončili lepšie. V Belej sme mohli vyhrať, ja som na toto derby dal dvojku, ale dve gólové šance, ktoré som mal, som nepremenil a vyhral súper... Mali sme šancu byť v tabuľke druhí a hrať baráž o IV. ligu namiesto Bešeňovej.
Naozaj ste cítili, že sa vám „tipovačka„ mieša do futbalu?
Nie je to jednoduché zbaviť sa toho pocitu, keď sa dostanete na prvé miesto v tipovacej lige. Samozrejme, že na to myslíte aj keď nechcete. A potom sa mi stalo, že na futbal som sa nesústredil tak, ako bolo treba. Navyše, aj diváci pokrikovali na moju adresu rôzne výmysly...
Takže poslúchnete prezidentov zákaz?
Uvidím, ešte sa rozhodnem.
To už prišiel medzi nás riaditeľ hypermarketu Tesco v Martine Martin Miloš Kuťka spolu s vedúcou marketingu Denisou Kráľovou a odovzdali nášmu víťazovi obálku s poukážkami na nákup rôzneho tovaru v hodnote 10 tisíc korún.
Samozrejme, že všetci do jedného sme boli zvedaví, čo si Miroslav Gregor za vyhraté peniaze kúpi. Ale to sme sa nedozvedeli... Miro je síce ešte slobodný, ale zdá sa, že dlho to tak už nebude, pretože so svojou snúbenicou Martinou teraz prerábajú dom, v ktorom chcú založiť rodinu. Takže desaťtisíc korún, ktoré víťazovi venoval martinský hypermarket Tesco, minú raz-dva. Víťaz z vážnou tvárou prezradil akurát, že: - Boli sme si so snúbenicou popozerať, čo by sa nám hodilo. Máme čosi vybraté, všetko sú to veci do domácnosti, no a niečo aj pre nás dvoch. Ale zatiaľ ešte nie sme rozhodnutí... Možno ani nie sú dohodnutí. Poznáte tú situáciu, keď sa nejaké neplánované peniaze objavia tak povediac na stole, v každej slušnej rodine to vyzerá skoro rovnako - žena chce to a muž niečo iné. Vo väčšine prípadov sa kúpi to, čo chcela pani, ale existujú aj výnimky... Nech je to tak, či onak, želáme Mirovi Gregorovi a jeho Martinke nech si kúpia niečo užitočné i pekné, čo im bude pripomínať šťastný júl 2003.
(baj)
