Exhumované pozostatky biskupa Jána Vojtaššáka skúmajú súdni lekári
Martin – V laboratóriách Ústavu súdneho lekárstva Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine sa uskutočňuje výskum exhumovaných telesných pozostatkov rímskokatolíckeho biskupa Jána Vojtaššáka. Podľa dekana martinskej rímskokatolíckej farnosti Róberta Krajčíka je exhumácia jednou z podmienok blahorečenia. Impulz na blahorečenie dal pri ostatnej návšteve Slovenska pápež Ján Pavol II. Podnetu sa zhostil diecézny spišský biskup František Tondra, ktorý začal skúmanie na úrovni diecézy.
„Jeden z dôvodov, prečo sa exhumuje telo biskupa, je, aby sa zistilo, nakoľko väznenie a mučenie malo vplyv na jeho smrť a či náhodou neostalo telo neporušené. Aj také prípady sa stávajú. Tiež preto, ak bude v budúcnosti vyhlásený za blahoslaveného, aby sa časti jeho ostatkov mohli uctievať,„konštatoval R. Krajčík.
Blahorečenie v rímskokatolíckej cirkvi je slávnostné vyhlásenie, že veriaci hrdinsky praktizovali cnosti a vo svojom živote boli verní Božej milosti. Ďalšou z podmienok blahorečenia je, že navrhnutý už počas svojho života a po smrti užíval určitú vážnosť a úctu v najbližšom okolí. Dôležití sú aj žijúci svedkovia, ktorí sa s ním streli a môžu o ňom vypovedať. Materiály, ktoré o ňom vypracuje diecézna komisia, sa pošlú do Vatikánu na patričnú kongregáciu. Ak sa splnia všetky podmienky, podá sa návrh pápežovi na vyhlásenie za blahoslaveného.
Ján Vojtaššák sa narodil 14. novembra 1887 v Zákamennom pri Námestove. Za biskupa Spišskej diecézy bol vysvätený 13. februára 1921. Žil v znamení starostlivosti o Boží ľud, bohoslovcov, obrany cirkvi a obhajoby náboženstva. Po prvýkrát bol bezdôvodne väznený v roku 1945 sedem mesiacov. 3. júna 1950 bol internovaný v biskupskej rezidencii. V januári 1951 ho odsúdili už ako 74-ročného biskupa v Bratislave na 24 rokov ťažkého väzenia. Vtedajšia súdna moc proti nemu vymyslela obvinenia: „Úklady proti republike, velezrada, vojenská zrada a vyzvedačstvo„. Roku 1963 ho amnestovali. Chcel pobudnúť istý čas v Oravskej Lesnej, ale nemohol zostať ani v diecéze, ani na Slovensku, ale „slobodne„ musel odísť do kňazského starobinca v Senohraboch pri Prahe. Umrel 4. augusta 1965 v nemocnici v Říčanoch. Bol pochovaný v plechovej truhle na cintoríne vo svojom rodisku. Roku 1990 ho zrušením rozsudku rehabilitovali. Jeho telo bolo exhumované 1. júla 2003.(nki)
