Košice boli dlho najväčšou baštou slovenského mužského vodného póla. Práve z vody ich bazéna si predminulý týždeň priviezli domov majstrovský titul vodné pólistky Vrútok. Je už šiesty v poradí, čo vlastne potvrdzuje, že Vrútky sú zas najväčšou pevnosťou ženského vodného póla. Tréner Marián Žucha spolu s kolektívom vychutnával slastný majstrovský pocit už po piatykrát. Stretli sme sa s ním minulý týždeň v redakcii a rozprúdili sme rozhovor o ceste kolektívu za šiestym titulom.
Hovorí sa, že obhájiť titul, je ťažšie, ako ho získať. Vy ste ho však dokázali obhájiť už päťkrát, takže asi pre vás spomínaná teória neplatí. Alebo sa mýlime?
Ale platí, veď určite je veľkým cieľom našich súperov vytiahnuť sa na nás, poraziť nás, no a samozrejme pripraviť nás o radosť z titulu. Ak sme ale titul obhájili päťkrát po sebe, asi to predsa len svedčí, že sme najlepší ženský tím na Slovensku.
Posledný ročník ligy ste nezačali najšťastnejšie. Hneď ste utrpeli prvú prehru, ako sa nakoniec ukázalo, bola aj poslednou vašou prehrou v ligovej sezóne...
Prvé kolo v Piešťanoch sa hralo v bazéne atypických rozmerov. Domáce vodné pólistky boli naladené bojovne a využili výhodu spomínaných podmienok. No, a nezanedbateľnú úlohu zohralo aj to, že my sme neboli kompletní. Chýbala nám brankárka Ratveiská, ktorá odišla do ŠKP Košice, ale aj Michaela Porubčanová a Michaela Šimková, ktoré zostali choré doma. Prehra nás mrzela, ale po víťazstve v nasledujúcom zápase sme na ňu hneď zabudli.
Tento rok bol pre vrútocké družstvo zvláštny tým, že jeho rady opustilo viacero opôr. Ako ste sa s týmto problémom vysporiadali?
Pred sezónou nám odišla do Hradca Králové dlhoročná členka kádra, najlepšia strelkyňa ligy Zuzana Vicencová. Bola to pre nás výrazná strata. Rovnako ako aj odchod najlepšej slovenskej brankárky Zuzany Ratveiskej. Na hosťovanie sme síce získali Ritu Kohútovú z Košíc, ale tá pre zdravotné problémy odohrala len dve kolá ligy, takže v rozhodujúcich bojoch nám chýbala. Treba však povedať, že v zápasoch, v ktorých nastúpila, bola platnou hráčkou. Z Topoľčian prišla na hosťovanie Andrea Briatková, ktorá študuje v Žiline. V našom kádri dostávali zväčša príležitosť len a len mladé hráčky – štrnásť, pätnásť, šestnásťročné, ktoré doplnili v kádri dve-tri staršie hráčky.
Mnohé z dievčat ženského majstrovského kolektívu boli aj pri zisku juniorského titulu majsteriek Slovenska. Najprv ste získali juniorsky titul, tam sa dievčatá vyhrali a potom výrazne prispeli k zisku ženského titulu. Bol to váš zámer?
Máme najmladšie družstvo v lige. Až sedem dievčat bolo aj pri zisku juniorského titulu. V iných družstvách je junioriek výrazne menej. No a dobre je, že aj tieto dievčatá sa stali ťahúňmi celého kolektívu. V juniorskej súťaži sme odohrali štyri kolá a súhlasím, že to bola pre nás dobrá príprava na ženskú ligu. Ale tiež stretnutia, ktoré sme odohrali v Pohári Európskym majstrov, boli pre nás veľkým prínosom.
Dvadsaťtribodový náskok v lige priam evokuje položiť vám otázku: Boli ste takí dobrí, alebo súperi takí slabí?
Ak mám pravdu povedať, nerátal som s tým, že v tomto ročníku vyhráme tak ľahko, aspoň čo sa týka bodového náskoku. Ono to bolo tak – kým my sme pridávali bodík k bodíku, ostatní si ich medzi sebou brali, čo nám pomohlo k takému veľkému náskoku. Rozhodujúce bolo tretie a štvrté kolo, v ktorých sme zlomili odpor Kúpeľov Piešťany, tie napokon skončili až tretie. Potom to už bola len otázka, s akým náskokom vyhráme ligu. Dôležité bolo, že hoci sme už mali titul vo vrecku, dievčatá stále išli za víťazstvami.
Mala liga v tomto ročníku vyššiu úroveň, alebo je opak pravdou?
Úroveň je, povedal by som, stabilizovaná. Začiatok bol dynamickejší, aj preto, lebo sa hralo v malých bazénoch, ale potom sa ukázalo, že vo veľkých bazénoch sme mali jasne navrch. Najmä v poslednom kole v Košiciach sme jasne dominovali.
Vodné pólo je kolektívny šport, ale dôležité sú individuality. Kto bol ťahúňom majstrovského kolektívu?
Máte pravdu, aj v kolektívnych športoch sú dôležité osobnosti. Najmä na poste centra, ktorý má „vyrábať„ presilovky. My, bohužiaľ, nemáme takú osobnosť na tomto poste, preto sa to snažíme riešiť variabilne, menením hráčok na tomto poste. Dôležité je, že nám to prináša ovocie. Ale náš základ je postavený na plaveckej príprave. A dievčatá si uvedomujú, že bez toho to nejde. Takže sa nám stáva, že proti nám družstvá kondične odchádzajú, preto máme navrch. Po odchode Zuzky Vicencovej sa strelecká sila kolektívu rozložila na viac hráčok. Výrazne sa presadila mladá Mirka Žiaková, Martina Migrová, ktorá v posledných kolách priam strelecky žiarila, rovnako Lucia Valocká a Žaneta Kačjaková, ktorá má, podľa mňa, najlepšiu ruku v lige. V bránke excelovala Erika Chudziaková, hoci mala vlastne v lige premiéru. V posledných kolách ligy však privádzala strelkyne súperiek do zúfalstva.
Víťazstvom v lige ste si vybojovali právo účasti v PEM, no vaša účasť v ňom, pre finančné nároky, je otázna. Ako vidíte reálnosť vašej účasti v najprestížnejšej európskej súťaži?
Radi by sme sa do nej prihlásili. V európskych bazénoch už figurujeme v tejto súťaži štvrtý rok, sme stabilnými účastníkmi, nechceli by sme zahodiť túto šancu a odísť z európskej mapy ženského vodného póla. Dôležité budú rokovania na Ministerstve školstva SR, so sponzormi a rodičmi. Všetko sa musí do dvoch týždňov utriasť a padnúť rozhodnutie.
Boli ste v pozícii trénera pri piatich tituloch, môžete teda, povedať, čo je najcharakteristickejšie pre vodnopólové družstvo žien Vrútok, to čo vás privádza k najvyššej méte?
Myslím si, že je to zomknutosť kolektívu. Vždy prídu zápasy, ktoré nás preveria práve z tejto stránky, kedy je mimoriadne dôležité, aby dievky ktoré sú vo vode podporila aj striedačka. No a myslím si, že dôležité je aj to, že medzi mnou a kolektívom panuje vzájomná dôvera. Najmä toto je pre nás charakteristické. Teraz sme sa prepracovali na slovenskú špičku, motivujeme sa tým, že stále máme ešte na viac. Tituly sú pre nás stále lákavé, nezovšedneli nám. Aj preto sme jeden z najúspešnejších kolektívov v Turci. Dievčatá sú iste rady, že ich vo Vrútkach poznávajú ako úspešné športovkyne. Je to pre ne motivujúce.
* * *
O 6. titul majsteriek SR sa zaslúžili – brankárka: Erika Chudziaková, hráčky v poli: Žaneta Kačjaková, Michaela Porubčanová, Michaela Sládeková, Michaela Šimková, Michaela Barániková, Michaela Tachezyová, Martina Žebráková, Martina Migrová, Lucia Valocká, Rita Kohútová, Andrea Briatková, Miroslava Žiaková, Veronika Vaňková. Tréner: Marián Žucha, asistent trénera: Jaromír Roubal. (jk)
