Dážď
Kvapky padajú z modrého neba,
stratila som lásku,
stratila som seba.
Horúci dážď mi steká po tvári,
cítim sa ako v jasnej žiari.
Kto v daždi každú kvapku ráta?
Kto bez hriechu lásky vzdá sa?
Kto bez príčiny srdce raní?
Milujme,
aj keď nie sme milovaní !!!
Milovať
Láska ?
Čo je to ?
Slovo, cit, telo tiež ?
Zrazu nevidíš nič,
len to, že miluješ.
Miluješ a niekto miluje teba.
Rozdelíš dušu, rozdelíš seba.
Milovať neznamená len mať rád,
veriť a pravdu znať.
To je aj odpustiť a znova podať ruku,
rozdeliť telo i dušu.
Milovať neznamená pozerať sa jeden na druhého.
Milovať znamená pozerať sa na jeden cieľ.
Zrazu vieš, že už nebudeš milovať nikoho iného.
Miluješ a máte spoločný smer.
Láska je šťastie, konečne mi ver.
Človek
Každý človek má právo na lásku,
každý má jednu otázku.
Každý človek sa chce smiať,
každý lásku dať.
Na lásku človek nie je nikdy starý,
na lásku nie je nikdy mladý.
Chce svoju lásku rozdeliť,
chce sa s ňou podeliť.
Nechce plakať, nechce sa smiať,
chce aspoň kúsok lásky niekomu dať.
Letný žiaľ
Iba nejaký čas som sa v lete smiala.
Iba raz som v lete lásku mala.
Už prišiel ten krásny čas.
Len spomienky krásne zostali v nás.
Keď sme to posledné ráno na piesku sedeli,
už sme to obaja dobre vedeli.
Slnko sa budilo a začalo stúpať na oblohu,
vtedy som vrhla pohľad k Bohu.
Prosila som ho: „ Zastav čas a nechaj ešte kúsok šťastia v nás„.
Obidvom stekali nám slzy po tvári,
mámivo sa trblietali v jasnej žiari.
Posledný krát sa naše pery spojili,
posledný krát sme si lásku sľúbili.
Letný vietor stále vial.
Nikdy nezabudnem na letný žiaľ.
