Kedysi pred tridsiatimi rokmi bola v Turčianskych Tepliciach založená detská dychová hudba Tepličanka, ktorá roky existovala zásluhou jej dirigenta a bývalého riaditeľa základnej umeleckej školy, Jaroslava Vaneka, ktorý sa jej venoval s náležitou láskou a trpezlivosťou.
Tepličanka rozdávala dlhé roky radosť na najrôznejších spoločenských podujatiach, koncertoch, ale i prvomájových sprievodoch a mnohých súťažiach, na ktorých zaznamenala nemalé úspechy. Pretože účinkovanie v dychovke mnohých ovplyvnilo na dlhé roky, vznikla myšlienka na zorganizovanie stretnutia členov súboru, aby si spoločne mohli zaspomínať na časy svojej mladosti. Podarilo sa im to práve v roku 30. výročia založenia Tepličanky, a to koncom mája. Aj keď ona už dlhé roky neexistuje a zabudlo sa na ňu aj pri oslavách založenia ZUŠ v Turčianskych Tepliciach, podarilo sa ju aspoň na pár pekných chvíľ oživiť v spomienkach jej bývalých členov. Posedenie priateľov a takmer rodinná atmosféra sprevádzala celé podujatie. Privítali na ňom aj viacerých hostí, napríklad dirigenta súboru pána Jaroslava Vaneka s manželkou a učiteľa Petra Ličku.
Bolo skutočne na čo spomínať, pretože spoločných zážitkov bolo za tie spoločne prežité roky neúrekom. Mnohí členovia Tepličanky medzi sebou stratili akýkoľvek kontakt a stretnutie bolo vynikajúcou príležitosťou dozvedieť sa, ako sa komu darí. Mnohým z Tepličanky prirástla k srdcu natoľko, že im neostala len záľubou. Bratia Lehotskí, súrodenci Štrbovci, Paťo Macák či Juraj Bumbala sú toho pravými dôkazmi, pretože ich záujem o hudbu prerástol až do profesionálnej úrovne.
Stretnutie malo i svoju smutnejšiu stránku. Jeho účastníci si pripomenuli zosnulých učiteľov, ale povedali si, že nezostane posledným, lebo s pribúdajúcimi rokmi ľudia akosi viacej túžia po stretávaní sa s tými, s ktorými niekedy v živote prežili niečo pekné.
(jv)
