To, čo je medzi Indiánmi bežné, to môže byť v našej kultúre aj poriadne smiešne. Určite by ste sa začudovali, keby sa vám našinec predstavil menom „Ten, čo prichádza večer za dažďa z východu„ či nejako podobne. Neviem si predstaviť, ako by sme človeka s takýmto menom volali. A mená predsa sú na to – neviem, prečo vás o tom presviedčam – aby sme nimi niekoho či niečo volali. No vidíte, a predsa to treba asi niekomu vysvetliť. Už totiž počujem, ako Vrútočania hovoria, že práve teraz majú namierené na „Námestie pri rímskokatolíckom kostole„...
Vrútky sú jedno z mála miest, ktoré nemalo pomenované svoje námestia, a tým vlastne akoby ani žiadne nemalo. Teraz sa to poslanci rozhodli napraviť, za čo ich ako vrútocký rodák chválim, ale jednou „slinou„ musím vysloviť aj názor, že ich návrh na názov jedného z dvoch námestí je prinajmenšom čudný. Samozrejme, nič proti Námestiu Stanislava Zachara. Tento rodák z Valče patril medzi najznámejších Vrútočanov prvej polovice minulého storočia. Ako architekt a najmä staviteľ sa dosť výrazne podieľal na tvorbe mestského charakteru Vrútok. Jeho firma stavala dokonca aj druhú budovu Matice slovenskej v Martine! Angažoval sa aj v rímskokatolíckej cirkvi, za čo bol pápežom Piom XI. vyznamenaný titulom rytier rádu sv. Silvestra (1928). Zacharovské námestie, ktoré má byť v priestore okolo Kriváňa, to je v poriadku... Ale navrhovaný názov toho druhého, ktoré by malo byť v priestore medzi radnicou a rímskokatolíckym kostolom, je konštruovaný tak kostrbato, že je doslova nepoužiteľný. Ak by ho zastupiteľstvo aj schválilo, nik by ho jednoducho nepoužíval – myslím tým občanov. A verím, že práve pre ľudí, alebo ak chcete - pre bežné použite, dostávajú veci a medzi nimi aj námestia, mená. Námestie pri rímskokatolíckom kostole, ako ho chcú pomenovať, tieto kritériá určite nespĺňa. Veru, jedna vec je dať niečomu meno a druhá dať mu také meno, aby sa vžilo, dostalo do života.
Bolo by dobré, aby si vrútockí radní dali tentoraz poradiť a ešte raz sa zamysleli nad zmyslom svojho návrhu. Veď to námestie, ak už nemôže byť radničné, ale jeho meno má popisovať prítomnosť kostola, sa môže pokojne volať kostolné, chrámové, či po patrónovi tohto kostola Jánovi Krstiteľovi... Alebo, ak už sa má názov týkať katolíckej cirkvi, mne by sa páčil názov Komorovo námestie. Dostalo by meno po významnom vrútockom kňazovi, ktorý dokázal tak veľa tým, že rozdával medzi ľudí dobro a lásku. A vždy, keď idem na vrútocký cintorín na hrob svojho otca, nemôžem pohľadom minúť jeho náhrobok. Nielen preto, že je hneď pri vchode a vyrobený z krásneho čierneho kameňa, ale najmä preto, že nikdy na ňom nechýba kytička čerstvých kvetov. Toľko, vyše sedemdesiat rokov po smrti a Vrútočania naňho nezabudli...(baj)
