Všeobecný chaos, zmätok a vzrušenie prinieslo so sebou v prvých dňoch a týždňoch spoplatnenie lekárskych služieb. V ambulanciách lekárov čakali rozčúlení pacienti. A čo je nám Slovákom vlastné, svoju vôľu a názor sme vyjadrili až teraz a ostatní v čakárni blahosklonne pritakávali. A to ešte netušili, že obrátená tvár reformy na nich čaká za dverami ambulancie. Tí, čo žiadali zo zákona výnimku, aby nemuseli uhradiť poplatok, sa od niektorých lekárov dozvedeli, že si musia ísť po potvrdenie na úrad práce. Už tu vznikla prvá dezinformácia, pretože úrad práce takéto potvrdenia v žiadnom prípade nevydáva. Z úradu práce posielali tamojšie pracovníčky občanov na odbor sociálnych vecí Okresného úradu v Martine. Tam mali v prvé dni skutočne veľmi horúco nielen kvôli počasiu, pretože od čakania, a behania i tropických teplôt vyčerpaní a nahnevaní ľudia nielen žiadali potvrdenia, ale sa aj sťažovali. Niet sa čomu diviť. Napríklad, jedna sociálne odkázaná žena, ktorá zo zákona patrí medzi výnimky oslobodených od platenia v ambulancii lekára, zaplatila za vyšetrenia a výber liekov až 400 korún. Prvý deň reformy siahol do jej peňaženky až - až, ak uvážime, že mesačne dostáva dávky sociálnej pomoci len vo výške niekoľko tisíc korún.
Kto ale za tento všeobecný chaos a preháňanie chorých pacientov, ktorí očakávajú pomoc, môže? Podarilo sa nám zistiť, že ani jedna zo strán, ktorá si v súčasnosti pacienta prihráva ako puk medzi mantinelmi, teda lekári a odbor sociálnych vecí, sa pred 1. júnom, kedy novela vošla do platnosti, vôbec nestretli. Teda sa vôbec nedohodli na tom, akou formou budú informovať pacienta, ako mu ušetria čas, ako chorého odbremenia, aby nemal väčšie starosti. Jedna zo strán to vysvetľuje tým, že zákon im nenariaďuje, aby sa skontaktovali a dohodli na spoločnom postupe. A pritom stačilo iba zodvihnúť telefón a vytočiť jedno telefónne číslo. Veď ešte v piatok pred víkendom, kedy začala novela platiť, na odbore sociálnych vecí očakávali, že sa im lekári ozvú a prinesú im nejaký návrh tlačiva, ktoré malo byť potvrdením pre pacienta. Nestalo sa tak. A v pondelok lekári ani len netušili, čo presne má pacient doniesť.
Samozrejme, zaujímalo nás, či aj v iných okresoch Žilinského kraja zdravotne ťažko postihnutí museli „lietať“ medzi ambulanciami lekárov a kanceláriami odborov sociálnych vecí tak, ako tomu bolo u nás, v Turci. V Ružomberku postupovali úradníci podobne ako v Martine a tvrdili, že zákon dodržiavajú a lekári od nich žiadajú zbytočný „servis“, lebo pacienti majú na preukaze ZŤP uvedený čas platnosti. Postačujúcim dokladom je podľa nich aj rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov. V Liptovskom Mikuláši sa vopred stretli zástupcovia odboru sociálnych vecí, Asociácie súkromných lekárov Slovenska, lekárnickej komory a nemocnice, aby sa dohodli na spoločnom postupe. Pacienti potom od 1. júna dostávali dohodnuté potvrdenia a vyhli sa tak zbytočným stresom. V Námestove sa stretli pracovníci odboru sociálnych vecí okresného úradu iba s jedinou požiadavkou pacienta na potvrdenie, ktoré bez problémov dostal. Minulý týždeň sa stretli kompetentní pracovníci odboru sociálnych vecí, lekári a lekárnici v rámci kraja. Hovorili o riešení spomínaných problémov. Nerozumieme ale, prečo sa toto stretnutie uskutočnilo až minulý týždeň.
V konečnom dôsledku si nečinnosť, neochotu, možno aj lenivosť tých, ktorí sa mohli už vopred dohodnúť na jednotnom postupe, odniesol na svojom chrbte a na vlastných nohách pacient. A pritom má aj on svoje práva. Obidve strany sa k nemu zachovali nanajvýš neseriózne, pretože v konečnom dôsledku, sú tu oni pre neho, majú mu slúžiť a nemalo by to byť naopak.
(nk, gr)