Pondelok, 18. január, 2021 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky

S dobrým slovom v meste najlepších klobás

Martinská učiteľka Eva Jastrabanová vykonala nezvy

Békešská Čaba (Békéscsaba) je 68tisícové župné mesto v juhovýchodnej časti Maďarska. Úrodná černozem a 2000 hodín slnečného žiarenia ročne, to sú asi najväčšie poklady tohto rovinatého kraja medzi riekami Maros a Körös. Aj preto sa tu darí nielen pšenici, ale najmä kukurici a slnečnici. Na tejto, ako domorodci tvrdia „požehnanej zemi„, ľudia roľníčili už od polovice 14. storočia (odvtedy je písomne doložený názov Chaba), no po ničivom vpáde Turkov zostal celý kraj doslova vyľudnený. A tak tieto územia začali v prvých desaťročiach 18. storčia osídľovať predovšetkým Slováci. Prví znovuzakladatelia Čaby prišli zo 150 osád vtedajšieho Horného Uhorska, predovšetkým z Novohradu, Hontu a Zvolenskej župy. Dnes ich prapravnuci hovoria o nich ako o zakladateľoch a budovateľoch mesta Békešská Čaba a samých seba nazývajú Čabänmi.

Skryť Vypnúť reklamu

Internát pre trojročných

Miestne štatistiky tvrdia, že dnes približne 2500 obyvateľov Békešskej Čaby sa hlási k slovenskej národnosti, ale zároveň odhadujú, že okolo 10 tisíc ľudí má slovenské korene a viac-menej pozná čabianske nárečie.

„Je to nárečie veľmi blízke slovenčine. Čabäni vlastne ani spisovnú formu slovenského jazyka neovládajú, veď na dolnú zem prišli ešte pred jej kodifikáciou a so sebou si priniesli jazyk používaný v kraji, z ktorého pochádzajú. Je to ale veľmi pekne a mäkko znejúce nárečie„ - vysvetľuje nám Eva Jastrabanová, ktorá má zaujímavé a ešte živé zážitky zo života medzi dolnozemskými Slovákmi. Pretože Martin je jedným z novších parterských miest Békešskej Čaby a partneri hľadajú rôzne užitočné spôsoby spolupráce, dostala nezvyčajnú možnosť využiť svoje dlhoročné skúsenosti učiteľky materskej školy, vycestovať do Čaby a pôsobiť tam ako jazyková konzultantka pre učiteľky siedmich materských škôl, v ktorých sú slovenské triedy a pre jedinú školu s vyučovacím jazykom slovenským,.

Skryť Vypnúť reklamu

„Zaujímavé je, že táto jediná slovenská materská i základná škola sú vlastne internátne školy. V tej materskej asi dvadsať detí od troch do šesť rokov býva v týždňových intervaloch mimo domova. Sú to deti slovenských rodičov žijúcich na tamojších salašoch, čo sú v našom ponímaní v podstate lazy, čiže po širokom okolí roztrúsené hospodárske usadlosti. Tamojší gazdovia slovenského pôvodu, ak chcú viesť výchovu svojich detí v materinskom jazyku, tak ich musia dať do internátnej školy.„

Martinčanka Eva Jastrabanová bola medzi Čabänmi dvakrát – najprv dva mesiace na jeseň 2001 a druhý raz tri týždne v tohtoročnom apríli. Hovorí, že sa jej tam veľmi páčilo.

„Mala som výhodu, o ktorej som si pôvodne myslela, že to bude hendikep. Neovládam natoľko maďarčinu, aby som mohla voľne komunikovať. No, svojou neznalosťou maďarského jazyka som každého, kto sa chcel so mnou zhovárať, vlastne nútila, aby zalovil v pamäti a skúšal tú svoju čabiančinu. Učiteľky v materských školách, s ktorými som bola najčastejšie v kontakte, maturovali z nášho jazyka, ale nemali možnosť komunikovať so Slovákmi, preto ich slovenčina má od tej spisovnej dosť ďaleko. Je už pomaďarčená.„

Skryť Vypnúť reklamu

Slovenské slovo

v maďarskom svete

Slovenská menšinová samospráva v Čabe sa snaží, aby ich slovenčina bola na úrovni, aby sa deti učili spisovnej forme jazyka, aby hovorili správne. A tak vymysleli, že si pozvú na hosťovanie učiteľku, ktorá im môže účinne pomôcť aj preto, že je jednou z nich.

„Ja som ich ale neučila, len som sa s nimi zhovárala a s deťmi sa hrala a spievala. Vznikla medzi nami taká bezprostredná komunikácia, že si vôbec neuvedomovali, ako sa snažím byť pre nich istým jazykovým vzorom. Sem-tam som po nich niečo zopakovala, ale už v tej správnej spisovnej forme...

Zaujímavé bolo, že keď som sa tam po dvoch rokoch vrátila, mohla som s dostatočným časovým odstupom zistiť, či boli tieto metódy účinné, či si mladé kolegyne osvojili niečo z toho, v čom som sa im snažila pomôcť. Zvítali sme sa už ako starí známi a videla som, že predsa len pokročili.„

Park a v ňom mesto

Určite vieme oveľa viac o problémoch a potrebách Maďarov žijúcich na Slovensku, než o živote Slovákov v Maďarsku. Sú to ešte Slováci, alebo už Maďari zo slovenskými koreňmi? Majú vôbec podmienky na šírenie svojej tradičnej kultúry?

Eva Jastabanová hovorí, že aj ju práve toto veľmi zaujímalo, keď cestovala do Békešskej Čaby prvý raz. „A bola som prekvapená, že oni sa akosi nedelia na Maďarov a Slovákov, aspoň som nikoho nepočula takto hovoriť. Národnosti, okrem Slovákov tam žijú napríklad aj Rumuni či Poliaci, si nažívajú v jednote a zhode. No, miestna menšinová samospráva sa veľmi usiluje, aby sa tradičná kultúra zachovala. Sedem rokov tam funguje a veľmi aktívne pracuje Dom slovenskej kultúry, ktorý zastrešuje veľa súborov pre deti i dospelých Sú to súbory spevácke, hudobné i výtvarné. Vychádza tam každoročný Čabiansky kalendár a mesačne i miestne noviny Čabän. V Békešskej Čabe je Generálny konzulát Slovenskej republiky, čo tiež výzamne pomáha slovenskej kultúre na Dolnej zemi.

Békešská Čaba je, vraj, veľmi pekné mesto. Viacerých, ktorí tam zavítali, očarilo, ako je doslova utopené v zeleni. Hovoria, že je to vlastne veľký park a v ňom mesto... Eva Jastrabanová to potvrdila a dodáva: „Čo ma najviac upútalo, to je vybavenie materských škôl. Také ihrisko, aké máme v Hviezdoslavovom parku jediné v Martine, majú oni pri každej škôlke. O každé sa stará školník, dvor je vždy vyzametaný, všade vládne poriadok. Niekoľko takýchto ihrísk je aj na každom sídlisku a nepamätám sa, že by som ich niekde videla polámané alebo inak zničené. Mala som dojem, že nielen deti, ale mládež vôbec, má v Čabe oveľa viac možností vyžiť sa, ako ich má u nás. Viac sa o ňu starajú rodičia i mesto. A na tých deťoch to aj vidieť...„

Premiér v zástere

Nech je, ako chce, nič iné nepreslávilo Čabu vo svete viac ako klobásy. Po slovensky - čabianske, po maďarsky - csabai, no a po slovensko-maďarsky známe „čabajky„. Klobása typického bordového zafarbenia (to je zásluha prvotriednej papriky) je nielen najznámejším komerčným produktom miestnych gazdov, ale doslova symbol kraja. Nečudo, že každý rok sa Čaba stáva hlavným mestom milovníkov tejto nezdravej, ale o to chutnejšej a populárnejšej údeniny. Sú to známe klobásové (kolbász) festivaly.

„Ťažko vám o tom rozprávať, to sa musí zažiť a je to niečo úžasne. Predstavte si veľkú športovú halu a v nej je možno aj dvesto družstiev. Väčšinou majú štyroch členov a každá táto skupina má pridelený pracovný stôl, na ktorý dostane 10 kilov mäsa, no - a teraz sa to začne. V časovom limite musia mäso pomlieť a najmä premiešať ho s rôznymi prímesami, čo je samozrejme kľúčový moment celej súťaže. Každé družstvo má svoj recept, ktorý stratostlivo chráni ako vzácnosť, nikto nič neváži, každý od oka a hrsťami hádže do zmesi papriku a ďalšie koreniny. Potom sa naplnia črevá, porota pozbiera vzorky a onedlho už vyhodnotia najlepších. Nuž, a potom sa hoduje... Inak, pravidelným účastníkom tohto festivalu je aj bývalý maďarský premiér Viktor Orbán. Ale nie ako ochutávač, ale ako súťažiaci!„

Pradedkovia a internet

Zrejme aj láska ku klobásam spája Slovákov a Čabänov. To ale určite nie je všetko, aj keď by toho malo byť oveľa viac... Vraj to vidieť na mladých ľuďoch. Niektorí sú hrdí na to, že sa môžu učiť slovenčinu a udržiavať tradície, iná časť dáva prednosť angličtine a na slovenčinu sa díva cez pragramtickú otázku - načo nám to bude? Problém je kdesi uprostred – cítia sa vôbec ešte Slovákmi? Aspoň trochu?

„Viete, riaditeľka slovenskej školy, ktorú som spomenula, mi neraz hovorila, ako k nim chodia rôzni hostia zo Slovenska a všetci sa čudujú, že tu, ďaleko v maďarskej zemi, sa zachovala slovenčina. A pani riaditeľka hovorí - ale veď my sme Slováci, to je naša povinnosť uchovať si materinský jazyk. Keby sa radšej menej čudovali a viac nám pomohli, aby som ako riaditeľka školy nemala napríklad problém s tým, že keď mi vietor roztrhá slovenskú zástavu, kde kúpim druhú... Vracala som sa odtiaľ s vedomím, že oni by naozaj potrebovali od nás oveľa väčšiu pomoc. Nechodia tam žiadne slovenské noviny, žiadne časopisy, teraz našťastie začali „chytať„ televíznu stanicu TA3, čiže konečne dostali prvý komunikačný kanál, kde sa môžu dozvedieť, čo sa deje na Slovensku. A to im chýba azda najviac - komunikácia. Veď máme storočie internetu, to by potrebovali najmä mladí Čabäni. Aby všetko slovenské nechápali len ako zaprášenú minulosť a dávne tradície...

Viete, oni nežiadajú nič veľkého, ba povedala by som, iba samé maličkosti. Napríklad v materských školách by potrebovali jednoduché pomôcky pre deti - obrázkové knihy alebo našu Včielku či iné detské časopisy, aby mohli čerpať zo súčasných básničiek, aby neboli odkázaní len na to, čo bolo určené pre deti, ktoré sú dnes už rodičmi... Lebo, zdá sa mi, že tam dlho nevydržia iba s tým, že budú spomínať, ako ich prapradedovia boli Slováci...Igor Gabaj

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
  1. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  3. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  4. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  5. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  6. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  7. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  8. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  9. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  10. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  1. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 16 304
  2. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 595
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 7 846
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 506
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 044
  6. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 6 675
  7. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 446
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 275
  9. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 157
  10. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 5 902
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

V martinskej nemocnici očkujú 300 zdravotníkov denne

Kapacitu očkovaných plánujú v najbližších dňoch rozšíriť na 500 očkovaných za deň.

V martinskej nemocnici plánujú v najbližších dňoch očkovať 500 zdravotníkov denne.

Dali by ste dieťaťu cigaretu? Mnohí áno

Dali by ste dieťaťu cigaretu, ak by si ju vypýtalo? Väčšina z nás áno. Dokumentuje to sociálny experiment a mystery shopping, ktoré zastrešila vzdelávacia iniciatíva NA VEKU ZÁLEŽÍ.

V Dubnici sme dostali tenisového kanára

Zápasy proti Dubnici nám nevychádzajú. Druhýkrát po sebe sme od tohto tímu inkasovali šesť gólov.

Zápas v Dubnici nám nevyšiel.

Krádež v dedine prekvapila

Neznámy muž si do svojho auta naložil celkom novú zbernú nádobu na kuchynský odpad.

Neznámy muž ukradol na Bystričke novú smetnú nádobu na kuchynský odpad.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vláda predĺžila zákaz vychádzania. Čaká nás testovanie, štátu majú pomôcť mestá a obce

Skríningové testovanie sa začne v pondelok 18. januára a potrvá do utorka 26. januára.

Odišiel Ján Bartík

Hokejová rodina v Nitre stratila jedného zo svojich dlhoročných členov.

V druhom kole v Nitre otestovali takmer 41-tisíc ľudí

Väčšina ľudí využila novú aplikáciu, aj vďaka nej sa netvorili rady.

Už ste čítali?