Sobota, 5. december, 2020 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

Chodil okolo nich aj Kollár

V hornom Turci rastú stromy, ktoré majú vyše 250 r

Viac ako polovicu územia okresu Turčianske Teplice tvoria lesy. Niektoré stromy v nich sú významné, a to nielen z hľadiska ich využitia, veku, ale aj zo spoločenského hľadiska, pretože mnohé z nich dosahujú mimoriadnu veľkosť, alebo boli zasadené pri príležitosti rôznych historických a spoločenských udalostí. Samozrejme, v Turci existujú odborníci, ktorí sa profesionálne, alebo zo záľuby, zaoberajú vyhľadávaním alebo ochranou vzácnych stromov.

Jedným z nich je Jaroslav Mališ, vedúci lesnej správy v Turčianskych Tepliciach, ktorý je aj poslancom mestského zastupiteľstva, v ktorom aktívne pracuje na úseku ochrany životného prostredia. Vďaka práci, ale aj kvôli tomu, že stromy a výsadba zelene patria k jeho záľubám, má prehľad o rôznych zaujímavostiach.

Skryť Vypnúť reklamu

Strážca michalského kostola

„V rámci svojej pracovnej náplne mám možnosť poznávať lesy horného Turca, a pritom si všímam aj stromy, ktoré rastú v intravilánoch obcí. Na mnohých miestach sú staré a, myslím si, aj zaujímavé exempláre. Okolo sakrálnych stavieb sú vysadené veľmi staré lipy. Aj keď tieto stromy nedosahujú parametre pre ochranu štátom, bolo by dobré im venovať väčšiu pozornosť a zachovať ich pre ďalšie generácie. Veľmi starým stromom je napríklad lipa v Turčianskom Michale, ktorú poškodil vietor a bolo na nej treba odpíliť konáre. Aj v budúcnosti bude treba robiť všetko pre jej záchranu, aby sa zachovala ešte ďalšie desaťročia alebo storočia,„ povedal nám na úvod Jaroslav Mališ.

Pre úplnosť uvádzame, že v Turci rastú chránené stromy v Abramovej (ginko), Sklenom (lipa), Turčianskom Michale (lipa) a chránená je aj mošovská aleja a parky v Mošovciach a Turčianskych Tepliciach. S Jaroslavom Mališom sme išli na miesta, kde rastú dva unikátne stromy. Prvým je spomínaná približne 200-ročná lipa pri kostole v Turčianskom Michale s priemerom 190 cm a obvodom 6 m a druhým dub v Diviackych hájoch s priemerom 191 cm a obvodom 6 m, ktorého vek možno odhadovať na 250 rokov. Michalský strom je známy aj verejnosti, ale o dube pri Diviakoch veľa ľudí nevie. Rastie na hornej hranici svojho rozšírenia (v nadmorskej výške nad 500 metrov). Napriek tomu dosiahol výnimočné rozmery. V lokalite Požehy, pri lesnej ceste smerom do Dubového, rastie viac veľkých dubov, ktorých vek možno odhadovať na 150 rokov, ale žiadny z nich nedosahuje rozmery velikánov v Diviackych hájoch. V súčasnosti sa už nedá zistiť, či tieto duby pochádzajú z výsadieb, alebo ide o pôvodné stromy. Podľa Jaroslava Mališa sa duby v tejto lokalite vysádzajú ako hlavná drevina, najmä na zvýšenie odolnosti lesa proti vetru.

Skryť Vypnúť reklamu

Skrytí velikáni

Hlboko v turčianskych lesoch verejnosť nepozná stromy, ktoré sú niečím mimoriadne alebo zaujímavé, ale Jaroslav Mališ vďaka tridsiatim rokom skúseností z práce v hornoturčianskych lesoch vie, kde sa nachádzajú tie najväčšie a najstaršie ihličnaté alebo listnaté stromy.

„V hornom Turci sú zaujímavé najmä výnimočné exempláre smrekov, jedlí, nájde sa tu aj niekoľko veľmi starých tisov a v menšej miere aj javory a jasene. Samozrejme, že verejnosť o nich nevie, lebo sú schované hlboko v lesoch. Podľa mňa by bolo dobré o nich vedieť čo najviac, a to aj pre dokumentáciu schopností hornoturčianskej prírody. Aj u nás dokáže narásť smrek alebo jedľa, ktoré majú výšku viac ako 40 metrov s obvodom tri metre. Takéto exempláre mám evidované v pohorí Žiar aj v Kremnických vrchoch. Obrovské smreky spomínanej výšky sa nachádzajú napríklad na hrebeni Flochovej v Kremnických vrchoch. V celom hornom Turci ich je ale až niekoľko desiatok. Myslím si, že je to tým, lebo jedľa a smrek sú v Turci pôvodnými drevinami. Aby bol medzi významné stromy zaradený aj buk, musel by mať obvod 500 centimetrov. V Turci máme niekoľko veľmi starých bukov, ale tie sa vyskytujú na odľahlých miestach. V minulosti sa v Turci drevo z bukov používalo na výrobu dreveného uhlia, preto nestačili narásť v lokalitách blízko obcí do veľkých rozmerov. Od starších lesníkov viem, že v minulosti sa v hornom Turci bežne nachádzali aj buky, ktoré mali objem drevnej hmoty 15 až 20 metrov kubických, ale teraz sú takéto exempláre výnimočné. Počas svojej tridsaťročnej praxe som bežne videl spiľovať smreky, ktoré dosahovali objem drevnej hmoty 8 až 12 metrov kubických. Duby sa ťažia v hornom Turci len výnimočne, a to najviac 50 metrov kubických ročne v Diviackych hájoch. Myslím si, že by sme si mali vážiť každý strom, bez ohľadu na to, kto ho zasadil. V intravilánoch obcí boli zväčša vysadené stromy zo symbolických dôvodov, preto by sme im mali vytvoriť podmienky, aby prežili ešte veľa rokov a neprekážali nám,„ pokračoval v rozprávaní o vzácnych stromoch Jaroslav Mališ.

Skryť Vypnúť reklamu

Stromy sú vitálnejšie

Za posledných desať rokov na strednom Slovensku výrazne klesla priemyselná výroba, čo má vplyv aj na zlepšenie kvality ovzdušia. Na kvalitu stromov v hornoturčianskych lesoch sme sa opýtali aj Jaroslava Mališa.

„Myslím si, že po sedemdesiatych rokoch, keď prešla móda ťažkej techniky a holorubov, sa postupne lesníctvo vracia k podrastovému spôsobu hospodárenia, ktorý je k prírode ohľaduplnejší. V tom čase sa prejavovali aj vplyvy emisií a začali sa rozlišovať lesy osobitného určenia s tým, že sa v nich muselo hospodáriť osobitným spôsobom, aby sa utlmili vplyvy škodlivých prenosových látok, a to najmä v kremnickom pohorí, kde sa kumuloval vplyv prenosu z Ostravska a z poľských území a vplyv prenosu z hlinikárne v Žiari nad Hronom. V posledných desiatich rokoch sa tento stav stabilizoval a zlepšuje sa. Môže to tak byť následkom zmien klimatických podmienok. Koncom sedemdesiatych rokov napríklad hynuli mnohé jedle. Poklesom ťažby stromov, výroby a emisií v ovzduší, ale aj tým, že sa skončilo obdobie vlahového deficitu, ktoré bolo typické pre osemdesiate roky, majú stromy dostatok vitality.

Ak majú ľudia vzťah k ochrane historických stromov v intraviláne obcí, v lese, v prírode, bolo by určite dobré, keby mali ochotu systematicky spolupracovať na záchrane starých alebo vzácnych stromov v obciach, kde samozrejme súčasne prebieha aj výstavba. Tej by nemali ustupovať vzácne exempláre,„ povedal nám na záver Jaroslav Mališ. Braňo Gregor

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  2. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  3. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  4. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  5. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  6. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  7. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  8. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  9. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  10. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  1. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  2. Väčšina fajčiarov dala deťom cigarety, ak si vypýtali
  3. Podcast: Jeden lístok, veľa tratí
  4. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  5. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  6. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  7. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  10. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 912
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 11 906
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 855
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 720
  5. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 462
  6. Aká je chémia vôní 9 154
  7. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy 9 077
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 836
  9. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 692
  10. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu 8 588
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Od koláčika k veľkému snu

Šikovná mamina dvoch detí neraz vypeká aj do polnoci. Ženie ju túžba po splnenom sne.

Veronika si túži vo Valči otvoriť svoju vlastnú cukrárničku.

Bylinkárka Thurzová bola svetoznáma

Kniha bylinkárky z Martina bola preložená na 23 svetových jazykov.

Pamätná izba Ľudmily Thurzovej dýcha históriou aj silou, ktorú v sebe táto výnimočná žena mala.

Miloš Fafrák: Verím, že Žilinu ešte ponaháňame

Mladíci z úspešného dorastu, ktorí vybojovali pre tromi rokmi pre Martin striebro, sa začínajú hlásiť o slovo aj v seniorskom tíme.

Miloš Fafrák.

Neskôr, ale predsa

V Socovciach napriek pandémii stihli každoročnú brigádu.

Cintorín v Socovciach je pripravený na zimu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia už pozná totožnosť muža, ktorý zaútočil po upozornení, že nemá rúško

Páchateľa a jeho kamaráta spoznali ľudia na videozázname.

Na stanici v Nitre napadli muža po tom, ako upozornil na rúško

Incident sa stal v čakárni na autobusovej stanici.

Zdravotná sestra z Čadce prekonala COVID-19: Myslela som si, že zomriem

Pri pociťovaní príznakov sa začala liečiť sama. Bola to chyba.

Ako vyzerajú covidové pľúca? Zo špongie je tuhá hmota, hovorí patológ

Súdny lekár František Štuller, vykonáva aj pitvy ľudí, ktorí umreli na covid.

Už ste čítali?