Nie je tomu tak dávno, ako sme aj na stránkach tohto týždenníka pripomenuli v súvislosti s ochotníckym divadlom v Turanoch životné jubileum a s ním spojené priateľské stretnutie usporiadané na počesť režiséra Ľuba Pauloviča. S jeho umeleckým pôsobením v Divadelnom súbore Miloša Alexandra Bazovského je spojené jedno z významných období rozmachu a úspechov turianskeho divadla hrávaného z ochoty.
Uprostred marca sa v Turanoch „za štrekou„, na prvom poschodí nenápadného činžovného domu zišli opäť tunajší vyznávači múzy Tálie, tentoraz z viacerých generácií turianskych ochotníkov - pamätníkov, spolu s hŕstkou pozvaných hostí. Dôvodom stretnutia v skromných priestoroch turianskeho miestneho múzea bola slávnostná chvíľa venovaná sprístupneniu výstavy nazvanej Z histórie ochotníckeho divadla v Turanoch. Myšlienku o zachovaní histórie ochotníckeho divadla v obci pre budúce generácie i aktuálnu realizáciu so sprístupnenými výstavnými dokumentmi o divadelníctve v Turanoch priblížil pri slávnostnom otvorení výstavy za organizátorov - otec Ľubomír a dcéra Liskajovci a mnohí ďalší, ktorí venovali exponáty, tlačoviny, trojrozmerné predmety - Jozef Liskaj.
A bolo čo spomínať aj o čom hovoriť. Veď prvá zmienka o turianskom divadle siaha hlboko do histórie, roku 1862 oznámili Pešťbudínske vedomosti, že v mestečku Turany sa odohrala hra Pán Buntoško. V tunajšej obecnej kronike je prvý záznam o divadle uvedený až roku 1910, keď sa u Gustáva Polláka na poschodí hrali divadelné hry od Chalúpku. Medzivojnové obdobie ochotníctva v Turanoch je zachytené len v spomienkach ochotníckeho režiséra tých čias Pavla Murčeka. Najdlhšia éra pôsobnosti viacerých generácií turianskych ochotníkov je spojená s adaptovanými priestormi kina Sloboda, sprístupnenými po vojne. K „starej koniarni„ sa viažu najúspešnejšie desaťročia slávnych inscenácií i generácií Turancov. Svedkami sú mnohé vystavené doklady v podobe programov, plagátov, diplomov, fotografií…Na jednom z plagátov napríklad čítame dnes už neuveriteľné, ba neopakovateľné svedectvo o tvorivom potenciále turianskych ochotníkov. V záhlaví názov pozýva na Turianske divadelné dni, pričom v priebehu troch novembrových dní roku 1987 boli domáci divadelníci schopní zahrať tri zo svojich úspešných inscenácií udržaných súčasne v repertoári, a to slávne, potlachové, čundrácke, ale aj zakázané Na skle maľované, aj u našich krajanov na Dolnej zemi a profesionálov na Slovensku cenená, nezabudnuteľne emocionálna Plánka a rozšafný, pôvabný, divadelne naplnený Sen noci…, všetky v invenčnej réžii veľkého turianskeho kamaráta, divadelníka a dnes už aj čestného občana Ľuba Pauloviča. Možno odvtedy sa zachovali smelé výroky o tunajšom divadle, ako ich propagujú aj dnes pri vstupe do výstavy: Lepšie turianske divadlo na javisku, ako národné v televízii! Už neplatí staré – vidieť Neapol, a…, ale aktuálne – vidieť turianske Na skle maľované, a… Dovtedy chodia turianski ochotníci na súťaže, až sa porote ucho utrhne…
A tak ďalej, a tak podobne. V každom prípade platí, že výstavou z bohatého života turianskeho divadla z ochoty inštalovanej a sprístupnenej pod názvom Z histórie ochotníckeho divadla v Turanoch, urobili súčasníci poriadny krok k zachovaniu vzácneho dedičstva pre budúce generácie. A možno aj ten prepotrebný ďalší krôčik k skutočnému oživotvoreniu divadla z ochoty ešte v generáciách jej dnešných aktívnych účastníkov – s oživením dosiek znamenajúcich (nielen) nedávny turiansky divadelný svet.Vlasta Kunovská